Po Nekonečných Stopách Turistu v Púšti
...a nastáva útlm od bežného života, asi neznie úplne lákavo. A mnohých možno neláka ani predstava slnkom zaliateho, nekonečného nánosu piesku niekde uprostred ničoho. Asi sa nedá úplne rozumne vysvetliť, čo na tej púšti vlastne niektorí vidia.
Ja som si však na vlastnej koži zažila pocit, keď sa ocitneš v prostredí, ktoré si doteraz poznal len z filmov. Z historických dokumentov, seriálov, romantických rozprávok či akčných trhákov, nevnímajúc to ako reálne miesto.
Pocit, keď sa ti pred očami svet mení na haldu zlatistých vĺn a duna za dunou naznačuje, že toto miesto nemá začiatok ani koniec. Môžem poslať fotku, skúsiť opísať čo vidím a poskladať to do slov, viet, príbehov, no v konečnom dôsledku je to celé o tom pocite.
Neopísateľnom.
Voľnosť, ľahkosť, jedinečnosť, tajomnosť, nekonečno.
To, že si na chvíľu stredobodom celého sveta, to je ten feeling. Nechávaš za sebou nikde nekončiace stopy, zatiaľ čo krok za krokom ponáraš paty to tej najmäkšej a najjemnejšej celistvej hmoty. Teplo z nebies aj zo zeme napĺňa celé telo.
Chvíľu chceš bežať ďalej, chvíľu len stáť a vnímať. A keď sa štveráš na samotný vrch jednej z dún, nemáš už ani potrebu udržiavať rovnováhu. Nevadí ti, ak sa zvalíš do piesku. Nevadí ti chodiť po kolenách a nevadí, že ho máš zrazu všade. Vlastne, keď je všetko navôkol piesok, skôr to znamená že ty si jeho súčasťou, ty si v ňom až po uši, a nie tak celkom, že je on na tebe.
Z ťavieho hrbu sa celá perspektíva zrazu mení na rytmické dobrodružstvo.
Ligotavé slnko ponad zlatým pieskovým kobercom stále hreje. no pomalý zapadá za obzor. Zdá sa tak blízko, že na chvíľu veríš že by si ho na tej ťave mohol dobehnúť, a že to je presne to, čo spravíš. Teda, ak náhodou nemáš na sebe obtiahnuté rifle.
Pri jazde na ťave je dôležité si uvedomiť, že ťava má hrb. A hrb, ten nie je dvakrát príjemný na sedenie. A keď už máš v zadku piesok, dozaista v ňom nechceš mať zarezané nohavice či spodné prádlo, pretože akokoľvek čarovná tá jazda má byť, pohodlné to nebude.
Takže , ’must know’ , keď sa chystáš:
1. ) Obleč si pohodlné, voľné, dlhé oblečenie a obuj topánky, z ktorých ľahko vysypeš piesok alebo ich v zúfalstve z toho, že sa tam do sekundy znova objaví, ľahko vyzuješ
2. ) Ak tam plánuješ stráviť celý deň, nezabúdaj že napriek tomu že teploty sa za svetla škriabu veľmi vysoko, večer tam vie byť dosť chladno
3. ) Nezabudni si okuliare, krém s faktorom a niečo na zakrytie hlavy
4. ) Tá ťava sa ti fakt nesnaží ublížiť keď vstáva! Prisahám. Je to proste len jej spôsob
( ale nikto ťa nebude súdiť ak budeš kričať )
A v prípade, že sa nechystáš, mal by si túto možnosť naozaj zvážiť.
Či už arabské púšte, alebo tie v Maroku, každá ma istú dávku nedotknuteľnosti a nepreskúmanej krásy.
A ak ťa láka aj samotná kultúra týchto krajín, vo väčšine púští sa nachádzajú tradičné campy s jedlom, hudbou, posedením, pitnou vodou a zvykmi pôvodných kmeňov, čí obyvateľov.
No a keďže sociálne sieťe navždy zmenili spôsob, akým si vyberáme svoje dovolenkové destinácie, treba podotknúť že je to aj skutočne insta-friendly miesto.
Tak čo, ideme?
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď indiana pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.