Ubytovanie, ktoré sa v noci mení na hodinový hotel?
Po vysadení z taxíka sme sa išli ubytovať. Bývali sme v hoteli Mövenpick, ktorý bol spojený s kasínom Malabata, kde sa organizoval pokerový festival. Nikto z nás nevedel, čo od tohto miesta očakávať. Pôvodný plán bol zostať v Tangieri päť dní. . .
Nebudem ťa napínať. Maroko je krásne, avšak ak uvažuješ nad touto krajinou, tak choď radšej do Fezu, Casablanci alebo už známeho Marakeshu. Tangier s pokojným svedomím vynechaj.
Mesto sme prešli za jedno dopoludnie a najzaujímavejšia bola promenáda pri oceáne. V centre sme sa necítili veľmi príjemne, domáci na nás zazerali a vôbec by som sa nečudovala, keby sa nás rozhodol niekto okradnúť. Najviac ma v negatívnom zmysle prekvapila absencia žien v podnikoch, ktoré boli okupované len mužmi (frajer začal naliehať aby som chodila 5 krokov za nim, kým nezistil, že moja noha má dobrý dosah na jeho zadok....). Viem, že mentalita moslimských krajín je iná a absolútne ju rešpektujem, len som to popravde nečakala, vzhľadom na to, že to je „Európska brána do Afriky“( 30km cez oceán od Španielska).
Okrem blšieho trhu sme navštívili aj trh s oblečením, ktorý vyzeral, akoby sa tam chodila obliekať celá slovenská Smotánka, s Plačkovou na čele. Poslednou turistickou zastávkou bol shisha bar, ktorý vyzeral ako zrenovovaný striptízový klub. Dokonca som v strope našla diery po striptízových tyčiach a v domnienkach ma utvrdilo aj červené podsvietenie a barmanka, ktorej som kvôli naloženému výstrihu nevidela do tváre (nevymýšľam si, doteraz neviem ako vyzerala!). Nevadí, shisha bola dobrá, marocký čaj tiež a vlastne aj barmanka bez tváre. . . .
Ak si myslíš, že Maroko je puritánska krajina, tak ťa asi sklamem. O jej otvorenosti sme sa presvedčili hneď večer, keď do kasína začali prúdiť marocké ženy, ktoré teda rozhodne zahalené neboli a čakali na vhodnú korisť.
Najvtipnejším zistením bol fakt, že najstaršie remeslo tu naďalej prekvitá a náš hotel ho v tom podľa všetkého podporoval, keďže sa na recepcii dosť frekventovane objavovali pofidérne hodinové páry. . . Po týchto skúsenostiach sme usúdili, že nemá zmysel v tomto meste zostávať dlhšie a pobyt sme ukončili narodeninovou večerou môjho frajera.
Ak náš poznáš, tak určite vieš, že milujeme jedlo a je zázrak že spolu nevážime 200 kíl. V každej krajine, ktorú navštívime chceme vyskúšať domácu kuchyňu a Tangier nebol výnimkou. Maroko je typické predovšetkým Tažínom (tajine, tagine), jahňacím mäsom, rôznymi koreninami extrémne sladkými sladkosťami a strukovinami.
Tak sme si aj objednali, marockú strukovinovú polievku Harira, Marocký šalát a kurací Tažín (tagine/tajine)- jedlo pripravované v špeciálne tvarovanej hlinenej nádobe, typické ingrediencie sú mäso, zemiaky, mrkva a olivy . Všetko bolo ok, až kým neprišiel na radu šalát, ktorý vlastne šalátom nebol.
Priniesli nám 9 misiek, naplnených niečím, čo sme nevedeli identifikovať, tak sme to začali postupne ochutnávať. Kým ja som sa prepracovávala k tretej miske, nenažraný Marek už mal po degustácií a zhodnotil, že najlepšie boli dve misky v strede, v ktorých nevedel čo je, ale bolo to dobré. Všetko ostatné chutilo ako blato (mal pravdu, dostali sme hnusnú, studenú, tepelne spracovanú zeleninu, ktorá chutila ako h....) .
Keďže z misiek nebezpečne ubúdalo, rozhodla som sa nezaháľať a uchmatnúť si aspoň kúsok (život s ním ma naučil, že kto zaváha nežere...). Už pri prvom napichnutí som sa zháčila. Hmota v miske mala penovú štruktúru a pri jej bližšom preskúmaní som si všimla, že je pekne zvrásnená. Kúsok čohosi mal šedivú farbu a jasne sa črtajúce závity. Ako dievča z dediny, ktoré zažívalo odmala zabíjačky som hneď zistila, že frajer si pochutnáva na jahňacom mozgu a jahňacej pečeni. Váhala som, či mu to povedať, predsa len, títo Bratislavčania sú tak trochu útlociti no nakoniec som neodolala. Jeho výraz v tvári stál za to, zhnusene odložil vidličku a v jedení nepokračoval (pokrytec).
Aby som však jahňacím mozgom nekrivdila, zrejme sa ich konzumácia oplatila, nakoľko ma o piatej ráno, po návrate z kasína, frajer zobudil so slovami, vstávaj, ideme na oslavné raňajky (pre neho to bola večera).
Po raňajkách si išli chalani na pár hodín ľahnúť a už večer sme boli späť v Marbelle, kde sme si prebalili kufre a vybrali sa smer Portugalsko. . . .
Ak ťa zaujíma, kto je spiaca princezná, kto je plyšáčik a ako vyzerá vegánsky Scooby Doo, čítaj ďalšie blogy.
Doplnenie: Bolo mi povedané, že tento blog čítajú aj nejakí pokristi, tak ja len že Tangier nie je úplne ideálne miesto na poker, festival bol slabý. Viac sa oplatí Marakesh a Casablanca. Verte mi, poznám slovíčka ako tilt, nuts, downswing a variácia.
Viem, že čo sa týka fotiek, tak je to celkom bieda, ale Tangier nebol práve fotogenický. . .
Ak chceš vidieť, čo aktuálne zažívame, pozri si môj IG profil.
Vidíme sa v Portugalsku.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď AkinimodHr pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.