25.11.2018 01:59

Všetky cesty vedú do Portugalska

Teda aspoň tie naše. Tento rok sme sa tu ocitli už štvrtýkrát a stále mi to vyráža dych. . . .

Do Portugalska sme plánovali vyraziť o 12-tej naobed. Plán nám skoro vyšiel a meškali sme len slabé dve hodiny, nakoľko chalani Tonči a.k.a. spiaca princezná mali opäť ťažké ráno, čo sa týka vstávania (stratili sme pol hodinu) a frajer si dával zase načas (dva týždne dozadu nám nejaká milá duša "ťukla" auto tak, že nám odpadla ŠPZ-tka a správny čas na vyriešenie tohto problému nastal v deň, keď nás čakala 6 hodinová cesta. . . .).

O 14-tej sme sa konečne ocitli 30 km od Marbelly a .... zastavili sme sa na raňajky jedlo na pumpe (nie je ti ma trochu ľúto? ).....

Prvou zastávkou v Portugalsku, po dvojhodinovej ceste, ktorú niekto celú prespal, bolo Faro- surferský raj. Zastavili sme sa tam na neskorý obed a prechádzku. Ak si v Portugalsku nikdy nebol, určite to naprav, je to nádherná krajina, s krásnymi plážami, panenskou prírodou, milými ľuďmi a s neskutočne dobrou kuchyňou.

Na fotkách je chobotnica s batátom, tuniak a treska, všetko jedlá a morské plody typické pre portugalskú kuchyňu, čerstvo vylovené z Atlantiku.

Veľa ľudí sa ma pýta kedy je ideálne Portugalsko navštíviť. My sme tam boli vo Februári, Apríli, Auguste a Novembri. Ak nemáš rád preplnené pláže, tak ideálnymi mesiacmi sú Apríl, Máj, začiatok Júna a September (V tieto mesiace by malo byť počasie stále, dni teplé a pláže poloprázdne.) . Čo sa týka kúpania, tak od Atlantiku netreba očakávať, že bude teplý ako polievočka. Avšak napriek tomu, že žijeme v Marbelle, naše prvé kúpanie v roku sme si strihli práve v Portugalsku, v Apríli a bolo to super.

Po jedle sme vyrazili smer Portimão, kde sme plánovali stráviť 2 noci a odtiaľ sa presunúť do Cascaisu, čo je mestečko blízko Lisabonu.

V Portimãu sme sa chceli ubytovať v Hoteli da Rocha, pomenovanom po pláži Da Rocha, na ktorej sa nachádza. V hoteli bola na naše prekvapenie úplná plnka (ak hádaš, že mal Marek skvelý nápad, zjednať ubytko až na mieste, tak si to uhádol) a mali sme problém zohnať izby.

Avšak vďaka tomu, že sme sa tam ubytovali predtým 2x a mali nás v systéme, ochotný recepčný nám vymenil izby za apartmány a pridal k tomu parkovanie zadarmo (1 izba na noc nás vyšla len 50€).

Myslím, že som to ešte nespomínala, avšak tento trip chalani plánovali predovšetkým za účelom hrania pokeru (ja som sa klasicky privtrela zviezla. . .) a Portugalsko bolo poslednou zastávkou, kde sa ešte mohli flákať a užívať si sladké ničnerobenie.

Niektorí boli dokonca v ničnerobení tak dobrí, že prespali nestihli navštíviť ani najkrajšiu polotajnú pláž (Praia dos Tres Castelos), ktorá bola 200 metrov od nášho hotela a vchádza sa na ňu cez malý otvor v skalách.

Keď sme sa pozbierali všetci štyria, išli sme si obehnúť klasické krásy pobrežia Algarve a to Benagil (prvá fotka) a Albufeiru (druhá fotka) .

Výletovanie sme zakončili v mestečku Lagos, kde sme si dali celkom dobré poké a navštívili útulný obchod s vínom, ponúkajúci aj zážitkové someliérstvo, ktoré organizujú dve krásne, milé Slovenky. Takže keď budeš mať cestu okolo, určite sa zastav na pohár vína a nejakú tú fľaštičku (nie, bohužiaľ, za toto spomenutie som nedostala neobmedzený prísun fliaš portugalského vína do konca života Betka???).

Poslednú večeru sme si dali v Alvore, reštaurácií Caniço, ktorá je umiestená do útesu, priamo na pláži a dostanete sa do nej len výťahom. Jedlo v nej je neskutočné a celý zážitok umocňuje výhľad na pobrežie.

Napriek Ivovym protestom sme objednali Cataplanu pre dve osoby ( 1 fotka) , typický portugalský pokrm s morskými plodmi, na spôsob Paelly, Navajas (neviem ako sa to volá po slovensky, má podlhovastý tvar a vyzerá ako britva), Cígalas (tiež neviem preklad) a sépiové cestoviny s krevetami a mušľami - objednával Antonio a za mňa to bolo jednoznačne najlepšie jedlo večera (2 fotka).

Ak sa náhodou ocitnete v tejto reštaurácií, tak si dajte plneného kraba!!! Je to to najlepšie čo som kedy mala, bohužiaľ, teraz sme boli mimo sezóny a kraba akosi nezabezpečili (fotka 3 ešte z leta).....

Výberu vína sa ako odborník ujala Betka a chvíľami som mala pocit, že z nej čašníka klepne. . . Vzhľadom na to, že som človek, ktorý rozdeľuje vína na biele/ červené, alebo chutí/ nechutí (ja viem, barbarstvo, škoda mi nalievať... ), bolo zaujímavé sledovať pri testovaní a schvaľovaní človeka, ktorý sa do toho vyzná.

Samozrejme sme sa prežrali a Ivo zbaštil Cataplanu pre dvoch takmer výhradne sám (hlavne striedmo . . . ). Btw, Ivo je pri jedle najsústredenejší človek na svete! Neviem, či som niekoho videla venovať toľko pozornosti každému sústu, ktoré extrémne rýchlo vloží do úst.

Každopádne je strašne vtipné vidieť ho jesť a prischla mu vďaka tomu prezývka Plyšáčik (a ešte preto, že sa furt smeje, fakt stále, úplné slniečko, kôpka pozitívnej energie, nonstop ho natriasa, ňuňuňu, ehm trošku som sa opustila, späť k blogu.... ). Na fotke vľavo Ivo s Cataplanou, ktorá ešte nevie čo ju čaká ...

Po večeri sme sa rozhodli ísť na jeden záverečný drink a ako slušní Slováci sme vymenili víno za gin tonic a zatvárali podnik. Na druhý deň sme mali krásne poopičné prebudenie a 3 hodinová cesta do Lisabonu, kde už nás čakal on.

Miňo , Milan, Scooby Doo, Biely Snoop Dogg, neviem sama kde tohto človiečika zaradiť, ale nevenovať sa mu v blogoch by bola veľká škoda. . .

Milana sme nabrali v Lisabone do auta, a predtým, ako sme sa ubytovali v Cascaisi, spravili sme si zastávku na Praia Grande, čarovnom mieste, kde príliv a odliv znamená rozdiel 100 metrov a na ktorom sme počas nášho letného tripu strávili 10 dní.

Praia Grande je miesto, kde sa chodí surfovať iba v prípade, že naozaj VIEŠ surfovať. Sila oceánu je tam neskutočná a keď som sa v lete optimisticky vybrala doňho plávať, dostala som sa do vody po kolená a ďalej som už nešla, lebo som mala pocit, že ma oceán stiahne a vypľuje niekde pri Amerike.

Na pláži sme si dali večeru. Tu sme inak v lete prvýkrát jedli PERCEBES. Ak nevieš čo to je, nič si z toho nerob, ani ja som nevedela, kým som nežila v Coruñi pri Atlantiku.

Percebes sú morské živočíchy, ktoré rastú v studených oceánoch a vyzerajú ako dračie pazúriky. Chcela som byť za múdru a zaradiť ich do nejakej biologickej čeľade, ale asi ani ty, ani ja, nie sme úplne familiárny so slovom fúzonôžky, tak to necháme tak.

Percebes rastú v trsoch na útesoch, do ktorých neustále narážajú vlny a je to jeden z najdrahších morských živočíchov (cena/kg). Ich zber je totiž životu nebezpečný a lovci percebes (ano je to skutočne profesia) pri ňom dokonca zomierajú.

Zber vyzerá asi tak, že sa zberač priviaže o lano a keď je vlna na ústupe, ostatní zberači ho spustia, on odsekne trs zo skaly a keď prichádza vlna, je ťahaný smerom hore. V zimných mesiacoch je ich zber dokonca zakázaný, práve kvôli rozbúrenosti oceánu. Španieli o percebes šíria fámy, že je to afrodiziakum a že časť, ktorá sa konzumuje je v podstate pohlavný orgán živočícha. Samozrejme je to blbosť a časť, ktorá sa konzumuje je sval, akási nôžka, ktorou sa živočích pridržiava útesu.

Percebes sa pripravujú veľmi krátko, hodia sa do vriacej, osolenej vody a po minúte vytiahnu a servírujú, bez všetkého, len tak. Chutia ako čistý oceán, sladkasto a vôbec nie sú slizké, ani tuhé. Ak ich budete mať šancu ochutnať, určite tak urobte na pobreží Atlantického Oceána. Prikladám video z leta, ako sa tieto potvorky jedia.

Po večeri sme sa naložili späť do auta a namierili si to do Cascais, kde nás čakalo nemilé prekvapenie s ubytovaním . . . .

Čo sa stalo? Prečo môj obed vyzeral, akoby sa mi niekto vygrcal na tanier? Koľko vecí Milan na ceste do Ameriky postrácal? Stihli sme prestúpiť na lietadlo z Madridu do Ameriky?

To a ešte viac sa dozvieš v ďalšom blogu :).

A už to poznáš, ak ťa blogy bavia a chceš vedieť, kde sa aktuálne nachádzame, (lebo blogy vychádzajú s dosť veľkým oneskorením som lenivé hovädo) skoč na môj instagram a hoď mi follow, nech už sa konečne môžem zaradiť medzi zapredancov a zarábať si postami, fotkami a považovať sa za influencera (Marek mi sľúbil, že pokiaľ sa tak stane, prestane mi robiť retardované fotky.) !

Vidíme sa v Cascais!

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
6
Poslať správu
Úplne obyčajná baba zo Žiliny, ktorá sa po skončení školy odmietla zmieriť s postojom spoločnosti: “Koniec srandy, teraz začína skutočný život.” Zbalila som kufor, odsťahovala sa do Barcelony a začala žiť nie podľa druhých, ale podľa seba. . .

Chceš vedieť, keď AkinimodHr pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.