Ako sa býva v hrade 3000 metrov nad morom

Takéto cesty nás vítali počas výjazdov cez horské prechody. Keď výjde počasie, sú to krásne pohľady.

Ďalší deň sme mali chuť len tak sa voziť po horách, čo sme aj urobili. Naša cesta viedla od jazera do vrchov. Na chvíľu sme sa ocitli vo Švajčiarsku, kde sme si pochutili na  čučoriedkových haluškách s kozím syrom a šalviou. 

Pokračovali sme cez horský prechod Montespluga, mestečko Chiavenna (malebné malé mesto s historickým centrom, dobré na zastávku na obed), cez Švajčiarsko : Albula Pass, Bernina Pass, Forcola di Livigno a cieľové miesto bolo bezcolné mesto Livigno v Taliansku, kde sme natankovali za 0,9€/liter nafty, čo je oproti ostatným cenám bomba. Nakúpili sme aj potraviny za polovičné ceny (aj Becherovku).

Nalesujúci deň sme sa rozhodli stráviť vysokohorsky, a to doslova. Podarilo sa nám booknuť izbu v "hrade" na vrchole Passo dello Stelvio, na hranici Talianska, Švajčiarska a Francúzska. Ubytovanie sa volá Rifugio Garibaldi, otvorené len pár mesiacov v roku a zväčša je obsadené dlho dopredu. Izba s kúpeľnou a s raňajkami náš vyšla na 100€.

Zaparkovali sme na parkovisku pod hradom, zobrali len to najnutnejšie a vyšľapali hore. Odtiaľ sme sa vybrali na turistiku, odhodlaní zdolať 3000(ku). Podarilo sa. Výhľad z vrcholu bol neskutočne krásny, doteraz mám zimomriavky. 

Na Ružovom vrchu sme si dali malý obed v podobe tuniakov so zeleninou s nádherným výhľadom na nekonečné hory. Z jednej strany zasnežené, z druhej zelené, z tretej kamenisté a zo štvrtej červené - preto ten názov Ružový vrch.

Večer nás prekvapila malá letná búrka a po nej asi tá najkrašia dúha akú som kedy videla.

Toto sme videli, keď sme vyšlapali Ružový vrch. Boli sme tam sami dvaja a celá táto krása bola len pre nás.