Ako by vyzeral rozhovor s Ľudovítom Štúrom, keby žil v dnešnej dobe?

Ľudovít Štúr patrí medzi jednu z najväčších osobností slovenských národných dejín. Súhlasíš? Verím, že sa pri čítaní tohto rozhovoru aspoň trošku pobavíš.

Čo hovoríš na dnešnú dobu?

Úprimne, som z nej dosť zmätený. Všade, kde sa totiž pozriem, tak akoby som videl seba. Všetci sú bradatí a so zádumčivým pohľadom. Neviem či sa mám z toho tešiť alebo sa toho báť, ale snažím sa to nejako neriešiť.

Ako sa ti pozdáva ypsilon v slovenčine?

Môžem ti povedať len toľko, že som sa snažil dostať telefónne číslo na Martina Hattalu, aby mi to celé vysvetlil. Len sa mi to zatiaľ akosi nepodarilo.

Čo hovoríš na Instagram? Všimol som si, že už aj ty tam máš profil.

Áno, mám. Ale ten mám skôr z takej čírej zvedavosti. Ja totiž nechápem všetko to followovanie, šťuchanie či stalkovanie. Mne keď sa páčila Adela Ostrolúcka, tak som jej jednoducho ružu priniesol a báseň zložil. Darmo, bol som romantik.

A čo ti hovoria také heštegy? Tiež som si všimol, že používaš hešteg #slovakboy, takže sa snažíš aj ty kráčať s dobou?

Ono je to tak, že ja som doteraz nepochopil, prečo sa namiesto interpunkčných znamienok používajú tie mriežky. Ale ako som ja učil svojich kamošov, treba kráčať vpred, tak aj ja sa o to snažím. A zjavne toto je dnes tá cesta, po ktorej idú všetci.

Čo povieš na tetko, ktoré mám na ruke?

No úprimne, trošku som nechápal, prečo som na tvojej ruke, a čo to to také tetovanie vlastne je. No ako si mi vysvetlil, že si si ma dal vytetovať kvôli tomu, že som pre teba jednou z najväčších slovenských osobností, tak sa z toho celkom teším. A teraz rozmýšľam, že by som si možno ja dal vytetovať nejaké slová z Proglasu či podobizeň Cyrila a Metoda.

Aj teba bavilo celkom cestovanie, stihol si byť počas svojho života na viacerých miestach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ktoré miesto sa ti páčilo najviac?

To je veľmi ťažká otázka, ja som si totiž počas svojho života uvedomil, že nie je až tak dôležité, kde človek je, ale s kým. A tak som sa tešil z každého miesta, kde som sa ocitol aj so svojimi kamošmi štúrovcami. Ale bavila ma Bratislava a páčilo sa mi aj v takej Levoči. Kde inak môžeš nájsť aj moju sochu. Zisťujem, že som asi naozaj populárny.

Čo by si odkázal všetkým tým ľuďom, ktorí na Slovensko len nadávajú aj napriek tomu, že tu nie je až tak zle?

Že ich všetkých pozdravujem a ak by sa dalo, tak by som ich všetkých zobral do 19. storočia, aby videli, aké to tu bolo vtedy ťažké a náročné, no aj napriek tomu som s kamošmi za národ bojoval a vyplatilo sa. A určite nech si prečítajú nejaký tvoj článok, lebo aj tvoje štúrovanie dokazuje to, že Slovensko je naozaj krásne a stojí za to ho spoznať.

---

„Po troch rokoch v zahraničí som dal výpoveď v práci a vrátil som sa späť na Slovensko. Založil som si cestovateľský blog Nie je túra bez Štúra a stal sa zo mňa turista vo vlastnej krajine. Snažím sa ukázať, že aj Slovensko má čo ponúknuť a výlet či dovolenka nemusia byť vždy len o pláži a mori.“

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
2
Poslať správu
Po troch rokoch v zahraničí som sa vrátil späť na Slovensko a stal sa zo mňa turista vo vlastnej krajine :-) Aj so Štúrom píšem o svojich výletoch po Slovensku na svojom blogu Nie je túra bez Štúra.

Chceš vedieť, keď Nie je túra bez Štúra pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.