Čo vznikne spojením baru a krásnych žien?

Vrátim sa v krátkosti k naším školským časom, na ktoré doteraz rady spomíname. V triede, kde sa nenašiel ani jeden chlapec, sme si vytvorili akési skupinky. Poviem to narovinu, nás spojila túžba po páchnucom tabakovom šulci :D. Našu "skupinku" tvorilo 6 báb, no ako to býva zvykom, po maturitách sa každá vybrala inou cestou.

S Lenkou, o ktorej dnes bude reč som odcestovala na vysokú školu, kde sa nám začala nová etapa života. Pavla ostala v našom rodnom meste a svoju cestu odštartovala ako barmanka, čomu sa venuje aj doteraz. O pár rokov sa k nej pridala aj Lenka a usadila sa späť tam, kde bola vždy doma.

Ja som vzhľadom na okolnosti ostala žiť ďalej od domova a zakotvila som v meste, ktoré je od spomínaného rodného mesta vzdialené zhruba 300 kilometrov. No vždy, keď sa domov vraciam, viem, že ma tam s náručou čakajú.

Môj posledný príchod domov nebol v ničom iný. S Lenkou som zašla do nemocnice, kde si potrebovala niečo vybaviť. Bolo to na druhý deň od fotenia kamarátky, o ktorom som písala v predošlom článku. Aj s Lenkou sme v tomto smere zohrané. Pred mojím objektívom stala už veľakrát a vždy sa pred ním cítila tak uvoľnene, že práca s ňou bola minimálna. Spojením jej krásy, prirodzenosti a uvoľnenia nám to šlo vždy od ruky.

Nakoľko som svoj foťák po tehotenskom fotení nenabíjala, baterka bola v kritickom stave. Váhala som, či si ho mám vziať večer, kedy sme plánovali nejaký drink, so sebou. Vedela som, že ho nestihnem nabiť, pretože som potrebovala navštíviť ešte rodinu.

Po zvážení som ho nakoniec vzala so sebou. Vošli sme do baru, kde sme chceli prekvapiť Pavlu v práci. Urobila nám vynikajúce drinky a spoločne sme sa delili o naše nové záležitosti života. Situácia bola naozaj výborná, pretože okrem nás tam nikto nebol a my sme mohli byť samé sebou. Rozumej bláznivé, smejúce sa vraj nepríjemným smiechom a podobne.

Počas našej terapii sa mi vnukla myšlienka zaznamenať okamihy tu a teraz. Prostredie, situácia, 2 krásny baby a autenticita. Odbehla som pre foťák a skontrolovala stav baterky. 7%? To stíhame. "Pavla, syyyyr"

Samozrejme, prvý pokus a podľa mňa do-ko-na-lé. Ideme ďalej. Začala som po bare šaškovať a hľadať to správne miesto.

"Baby, nevšímajte si ma, rozprávajte sa, smejte sa a Pavli, poprosím ťa ešte jeden drink!"

No a potom...Potom sa mi už vybila baterka. Fotky som však stihla prebehnúť a spokojná som foťák uložila na svoje miesto. Nevedela som sa dočkať, kedy si sadnem za počítač a pokochám sa výsledkom. Až vtedy som bola naozaj spokojná. Svoj čas som venovala aj menším úpravám a som plná očakávaní, či sa páčia aj ostatným. Ani baby ich ešte nevideli. Budú spokojné?

Ponaučenie na záver:

1. Ak váhaš či zobrať foťák so sebou, ber!

2. Vždy si kontroluj baterku a ak si pýta nabiť, nabi ju. Prinajlepšom si kúp ešte jednu!