Lacno okolo sveta - Víkend v Taliansku

Na skok do Talianska? Čo sa dá stihnúť a koľko ťa to bude stáť? Všetko potrebné sa dočítaš v tomto článku.

Len pred nedávnom som založil na Facebooku skupinu Lacno okolo sveta. Týchto skupín je množstvo, no aj tak sa ma stále ľudia zvyknú pýtať ako je možné, že dokážem nájsť letenky tak lacno a cestovať po celom svete za neveľké sumy. Vo voľnom čase zvyknem hodiny a hodiny prechádzať po XY stránkach, portáloch či vyhľadávačoch a hľadať ďalšie možnosti na zaujímavé výlety. Keďže som bohužiaľ odkázaný na zamestnanie v normálnej práci a pri cestovaní ma teda poriadne obmedzuje počet dní dovolenky, snažím sa nájsť čo najviac víkendových tzv. city-breaks. Nemôžem však využiť všetky, tak som sa rozhodol podeliť sa o to s ľuďmi, ktorí zdieľajú so mnou moju vášeň a nevedia, alebo sa im nechce, nájsť letenky za pár eur a naplánovať si úžasný výlet lacno a efektívne.

Hneď prvý trip, ktorý som dal dokopy, som zrealizoval aj ja s priateľkou. V kalendári na piatok svietil sviatok a bol by hriech nevyužiť ho na pekný predĺžený víkend. Čo tak na skok do Talianska?

Skombinoval som cestu autobusom, vlakmi aj lietadlom. Maximálne využitie času, minimálna finančná záťaž. Ešte štvrtok večer sme sa zobrali a na autobuse sme vyrazili smer Boloňa. Začiatok mojich plánov nedopadol úplne ideálne, nikdy to nie je na 100%, to by ani nebola sranda. Pri vyhľadávaní som totiž zadával, že chceme cestovať čo najlacnejšie a ako možnosti odjazdu som zadal Bratislavu aj Viedeň. Logicky teda ako najlacnejšiu variantu našlo spoj z Viedne, v ktorom som zarezervoval miesta. Až keď sme sa dotrepali do hlavného mesta Rakúska, zistili sme, že ten autobus vyrazil z Bratislavy a Viedeň je len ďalšia zastávka. To má človek chuť tresknúť si hlavu o čelné sklo pri nastupovaní. Treba v takýchto situáciách hľadať pozitíva, pekne sme sa prešli po Prátri. V autobuse sme si priplatili za najdrahšie miesta, ktoré boli nazvané ako panoramatické. Išli sme v noci, takže to bolo úplne zbytočné a hlavne to podľa mňa boli úplne rovnaké miesta ako ostatné. Našťastie sme pár týždňov pred týmto plánovaním našli v chipsoch zľavový kupón na 30% a mohli sme si to teda dovoliť. Tváril som sa vďaka tomu pri zakliknutí miest o 5€ drahších ako DiCaprio vo filme Vlk z Wallstreet keď v jednej zo scén hádzal peniaze z lode.

Skoro ráno sme dorazili do Bolone. Piatok sme celý chceli využiť na pláž a more. Počasie bolo nato priam ideálne. Vystúpili sme z autobusu a utekali na vlak do Rimini. Kúpili sme lístok a utekali na nástupište podľa pokynov pani pri automate na lístky. Jej pokyny však nesedeli s tabuľou odchodov a mali sme asi 2 minúty na naskočenie do vlaku. Hodinu cesty sme teda netušili či sme v správnom vlaku a len podľa máp sme sledovali, či ide správnym smerom a dúfali, že nenájde žiadnu priveľkú odbočku. Všetko dobre dopadlo a už okolo desiatej sme boli na pláži, kde sme naozaj strávili väčšiu časť dňa. Pre mňa trošku šok. Na pláži v Európe som bol naposledy asi pred 10 rokmi s rodičmi. Odvtedy už len Ázia. A to je obrovský rozdiel. Milión ľudí na miliarde lehátok a 2380 skupinových zájazdov z domovov dôchodcov. Od mora nás však vyhnal až pocit spálených ramien. Nebol to len pocit. Nebrali sme si opaľovacie krémy, je to dosť odveci keď väčšina z nich je vo väčších flaškách a nám by to na druhý deň pri ceste domov na letisku všetko vyhodili. Keď som bol mladší, vždy som sa vytešoval, že sa hneď výborne a ľahko opálim do hneda. Teraz som bol po prvom dni ružový, ako také prasa. Možno to je aj tými 30 kilami, ktoré som za posledných pár rokov nabral. Podvečer sme skočili do centra Rimini.

Mesto Rimini je hlavným mestom provincie Rimini. Samotné mesto podľa mňa nemá pre turistov nejakú úžasnú ponuku a nie je extra zaujímavé. Spoločne so susedným Riccione však patrí medzi najobľúbenejšie destinácie Jadranskej riviéry. Piesočná pláž sa totiž tiahne takmer na 15 kilometroch a preto túto oblasť prezývajú aj Slnečnou riviérou. Ak teda hľadáte niečo blízko Slovenska, dostupné aj napríklad autobusom, a nie ste zatiaľ tak náročný ako ja, aj Rimini môžu byť voľbou na letnú dovolenku. Mesto bolo založené ešte za čias Rímskej ríše v roku 268 pred Kristom. Na južnom okraji mesta stojí Augustova brána. Cez ňu sa v staroveku vchádzalo do mesta a do dnes je jednou z pamiatok. Ďalšou zo zaujímavostí je Tempio Malatestiano, katedrála, ktorá nikdy nebola dokončená. Obrovský projekt by v tej dobe mohol zatieniť katedrály v Ríme a to sa cirkvi nepozdávalo. Nedostavaný chrám bol tiež značne poškodený počas druhej svetovej vojny.

Stihli sme na večeru výbornú pizzu a noc sme strávili v relatívne peknom hoteli, najmä v merítku cena - kvalita. Taliani veru vedia ako v najväčšej sezóne zdrať turistov.

Hneď ráno sme opäť naskočili na vlak a vrátili sa spoznávať Boloňu. Čakalo nás rozpálené mesto, v uliciach takmer bez akejkoľvek zelene. Podľa predpovedí pocitová teplota dosahovala 40°C. Na sebe som mal košeľu aby som aspoň trošku reprezentoval moju krásnu priateľku a poď ňou doslova horiace ramená. Až na tieto útrapy však bola Boloňa tak krásna.

Mesto založili už v dávnej histórii Etruskovia, no v roku 189 sa stalo rímskou kolóniou. V súčastnosti je jedným z najbohatších miest v Taliansku a pravidelne sa umiestňuje medzi najlepšími talianskymi mestami pre život.

Hneď na vlakovej stanici môžete vidieť pamätník venovaný obetiam teroristického útoku. Atentát v Boloni (Bolonský masaker) bol najväčším teroristickým útokom v Taliansku po 2. svetovej vojne a celkovo jeden z najväčších útokov na území EÚ. V roku 1980 zomrelo na stanici 85 ľudí a ďalších viac ako 200 bolo zranených. V čakárni čakala na nevinných ľudí bomba od neofašistickej teroristickej skupiny Nuclei Armati Rivoluzionari. Bomba bola tak silná, že zasiahla aj vlak čakajúci na prvom nástupišti a zničila komplet celú budovu. Zranených ľudí museli do nemocnice prevážať pre nedostatok sanitiek aj taxíky a autobusy.

O pár minút chôdze ďalej vás však čaká historické centrum mesta, ktoré je rozlohou druhé najväčšie v celej Európe. Je sa naozaj načo pozerať, takže ak citybreak, Boloňa je jednoznačne správna voľba. Nebudem vám tu ani písať o všetkých pamiatkach, ktoré sú k videniu, článok by už bol pridlhý. Pokochajte sa aspoň pár fotkami.

Hotel (vlastne len trojizbový byt s jednou kúpeľňou) blízko centra opäť nepatril medzi najlacnejšie. Majiteľ má napriek tomu ubytovávanie hostí poriadne prešpekulované. Po príchode nám povedal, že raňajky, ktoré sme mali mať v cene sú zrovna zajtra ráno zrušené, pretože je zatvorený bar a dá nám zľavu. Ďalšiu zľavu sme si vyslúžili zrušením rezervácie na bookingu a vyplatením ubytovania v hotovosti. Takto mu na financie nesiahne ani mesto, ani booking, ani nemusí zháňať raňajky, ani mu nemôže nikto dať negatívne hodnotenie. Dobre mu to myslí.

Počas týchto troch dní sme spravili približne 45 000 krokov a mal som len šľapky, takže po výlete trpeli aj moje nohy, nielen chrbát. Čo sa týka celkových nákladov, kvôli čomu ste určite niektorí z vás klikli na tento článok, nebudem vás už napínať. Na osobu sme neminuli viac ako 200€. Počítam spiatočné cestovné na trase Trnava - Viedeň, Viedeň - Boloňa, Boloňa - Rimini, hotely, stravu, magnetky a kopec zmrzliny. Či je to koniec koncov veľa, uznajte sami. Osobne si myslím, že trošku hej. Nerátal som, že sa tento výlet tak predraží ale Taliansko nie je zrovna lacné a nechceli sme sa obmedzovať. Ako som už písal na začiatku, využiť predĺžený víkend a užiť si s priateľkou more a večerné prechádzky v talianskych mestách rozhodne pre mňa za 200€ stojí.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
6
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Martin Štibrányi pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.