Pohoda festival 19

Predpohodové obdobie, nepohodové počasie, pohodová nálada. Dokonalý svet v malom. Časť 3.

Po krásnom 3 hodinovom spánku bohužiaľ prišiel posledný deň. Z posledného dňa si moc nepamätám. Ani nie preto, že by bol zlý, nudný alebo tak. Skôr to bolo tým množstvom alkoholu, ktorý som pil priebežne po celý deň. Borovička mi asi privodila mierny mozgový útlm. Zabila pár mozgových buniek, ktorých už predtým nebolo veľa.

Tretí deň začal tým, že som sa s pocitom zlomenej chrbtice horko-ťažko vyvliekol zo spacáku. Vyšiel som zo stanu. Pred stanom už bola mrava. Nato, že bolo 8 hodín ráno to bolo nezvyčajné. Po rozopnutí stanu ma privítala veta: ,,Ľudia, nenechajte sa ojebať."

Táto formulka, ktorú kedysi vyplodila Nora Mojsejová zaznela v ten deň aspoň 250-krát. Išlo to od našich milo a priateľskí vyzerajúcich susedov, ktorí nám prvý deň požičali kladivo. Na tejto zábavke som sa zasmial asi 2 krát. Prvý krát keď som to počul po prvý krát. Druhý krát keď som to počul už 182-krát, ale to už bolo skôr zo zúfalstva.

Keď som vyšiel zo stanu sedel tam už Rado s Borisom. Pri pozdrave: ,,Chalani čaute, asi umieram." Som zistil, že hlas mi už nefunguje vôbec. Škrekot, ktorý zo mňa vyšiel neznel ako pozdrav. Znelo to skôr, ako nejaké zaklínadlo z čarodejníckej knihy. "Lukáš čau, počujeme". Povedali zborovo.

Moje prvé kroky smerovali k cisterne. Potreboval som sa umyť. Moja chôdza vyzerala ak keby kráčam prvý krát. Pocit zlomenej chrbtice neprestával. Docválal som k cisterne a umyl si svoju zalepenú tvár. Pocit zalepenej tváre musí poznať každý človek s alergiou. Také to keď poriadne nemôžte otvoriť oči, lebo v nich máte niečo čo sa podobá na sliz.

S umytou tvárou som sa vrátil späť k stanu. Zarozprával som sa s chalanmi. Po hodine sa zobudil Denis. Zjedli sme našu poslednú paštétu s tvrdým chlebom a vybrali sa na " čeahjík s mheedooouuom." Môj hlas haproval čím ďalej viac.

Znel som horšie ak 12 ročný, akné obrastený, mutujúci chlapec.

Mali sme kopu času, lebo prvá vec na, ktorú sme chceli ísť bola naozaj Vec, ktorý začínal až o 17:10. Hodili sme sprchu. Nikto ju nechytil... Najedli sme sa čínskych rezancov. A išli sme na vodnú. Objednali sme si k nej 4 limonády. Každá, že vraj iná. Chutili tak isto. Stan s vodnými fajkami bol plný hipsterov, ktorí sa snažili byť strašne zaujímaví. Občas som započul o čom sa bavia. Vybuchovala mi z toho hlava a miestami sa mi chcelo zvracať. ,,My vyrábame také papučky pre detičky. Tie papučky sú bio rauch vegan 100% recyklovateľné." Po tejto vete mi vybuchla hlava a zastavilo sa mi zmýšľanie. ,,Minule som čítala článok, že čo je zelenina a čo ovocie. Som nevedela, že melón je zelenina." ,,Ja odkedy som čítala, že melóny sú z rodu uhoriek, tak tam stále cítim uhorku. Proste si nemôžem pomôcť." Po tomto mi žlč vbehla do úst. Prvý krát čo to nebolo z alkoholu. Veca sme samozrejme nestihli, tak sme išli na Korben Dallas. Koncert, na ktorý som sa veľmi tešil bol po 3 pesničkách zrušený kvôli búrke. Slzy zo sklamania mi zmyl dážď, ktorý bol čím ďalej tým intenzívnejší. Na smútok nebol čas. Museli sme sa ísť schovať. Po krátkej 30 minútovej búrke pokračovali. Zahrali ďalšie 4 pesničky a museli skončiť. Mali sme čas. Ďalší koncert, na ktorý sme išli začínal až o 45 minút. Išli sme teda popiť a vrátili sme sa na hlavný stage, na ktorom vystupoval Liam Gallagher. Liam bol jeden z hlavných faktorov prečo som sa tento rok vybral na Pohodu a nie na Grape. Bol úžasný. Už dopredu som vedel, že si na tomto koncerte vykričím svoj ,,nehlas" úplne. Svoju predtuchu som splnil nad očakávanie. Ďalej sme boli na IC3PEAK kde nás ľudia ponúkali nejakým fetom čo mi až tak nevoňalo. Doslova. Odišli sme preto na Donnyho Benéta. Festival sme ukončili koncertom Little Big, ktorý spravili show, pri ktorej som ani nevedel čo sa deje. Počas koncertu mi vadili iba dve veci. Bolesť môjho chrbátu a moshpit každých 35 sekúnd, ktorý vytváral otravný chlapec s čiernym klobúkom. Takzvaný čiernoklobúčnik. Bolesť môjho chrbátu sa počas koncertu stupňovala, preto som sa po koncerte rozhodol ísť posledný krát vyspať do stanu plného ucholakov. Festival skončil...

Bol to neskutočný zážitok a chcel by som sa poďakovať všetkým zúčastneným. Teda okrem Žigi, ktorá mi celú pohodu nezdvíhala telefón. Sklamala si ma.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
5
Poslať správu
Nemám rád tieto predstavovačky. Som proste mladý 17 ročný chalan, ktorý chce písať blog o svojom pohľade na veci a o živote mladého chalana. Pochádzam z Prievidze, rád cestujem a veľa pijem.

Chceš vedieť, keď Lukáš Lipiansky pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
8.8.2019 22:22
Nič.
20.7.2019 22:51
Pohoda festival 19
18.7.2019 20:48
Pohoda festival 19