Máme z práce radosť?

Začneme teda pekne od začiatku.

Kde sa to vlastne celé pokazilo? Veď už ako malé deti sme my sami vedeli, čomu sa chceme v živote venovať, čo chceme robiť a čo túžime dosiahnuť.

Lenže to boli roky, kedy sme si ani len nedokázali predstaviť, že to vôbec nebude podľa našich predstáv!

Áno, je to smutné, obzrieť sa späť a netušiť, ako sa to celé mohlo pokaziť a vyvynúť tak, ako sme si vôbec nepredstavovali. No stačí sa pozrieť hlbšie a presnejšie, vďaka čomu pomaly, ale isto zistíme, kde sa stala tá povestná chyba.

Keď sme boli malí, mali sme otvorené srdcia i mysle a presne sme vedeli, kam sa bude náš život uberať. Teda, presnejšie, kam túžilo celé naše bytie, aby smeroval...

A vtedy to prišlo!

K niekomu z nás hneď, ku ostatným postupne a neskôr, ale PRIŠLO TO!

Okolie, naši najbližší, učitelia, priatelia... Postupne nás každý naokolo začal zosekávať, ako sa nemôžeme venovať tomu a tomu, pretože to je ťažké a iba málokomu sa to podarí.

Začali sme na každom kroku počúvať, že také zamestnanie bude pre nás o dosť lepšie, aj si viac zarobíme, než keby sa vydáme našou cestou. Toľko nás „usmerňovali“ do ich bubliny, až sa im podarilo dostať tam aj nás.

A v tomto štýle to išlo a pre niektorých to tak ide celý život.

PRESNE!

Vždy sa nájde niekto, komu nevyhovuje, že vyliezate z ulity bezpečnosti a priemernosti. Hlavne, ak cítite, že vás niekto nechápe, ba až priam na vás ide útočiť, nevysvetľujte mu nič, lebo on si pôjde aj tak svoje.

Ako raz povedal jeden múdry človek: „Nikdy sa nehádajte s hlupákom, stiahne vás na svoju úroveň a tam vás prebije skúsenosťami“. Radšej si choďte to svoje vy! Pretože takýto ľudia budú mať milióny výhovoriek, prečo sa to nedá.

Avšak vy si verte, buďte silní a nájdete tak miliardy spôsobov, ako sa to DÁ! A preto pridám ešte jeden citát: “Ak nemôžeš lietať, tak bež. Ak nemôžeš bežať, tak kráčaj. Ak nemôžeš kráčať, tak sa plaz. Ale nech už robíš čokoľvek, tak sa stále hýb vpred. ” – Martin Luther King Jr.

Na výslnie, kam sa ľudia dostali, vedie ťažká a náročná cesta. Na ňu musí mať človek odhodlanie, disciplínu, vytrvalosť, musí prebrať zodpovedosť na seba, a každé zlyhanie či pád brať ako pevnú súčasť cesty, pretože tak to je.

A každý, komu sa to nepodarilo, lebo nevytrval, alebo ešte horšie, ani sa o nič nepokúsil, vás bude neustále presviedčať, že to nadokážete ani vy. Veď je také ľahké povedať, že to všetko je len pre vyvolených... a je také jednoduché sa len celý život sťažovať niekde v krčme pri pive...

No zdvihnúť svoj zadok a začať na sebe pracovať a niečo robiť, to nie je nikomu po chuti.

Možno si občas hovoríte, že keď nás nechcú podporiť, aspoň nech nás netahajú dolu. Ale to proste len musíte prekusnúť a stáť si pevne za svojim! Inak zlyháte tiež! ZNOVU A ZNOVU! A tie zlyhania, zmarené pokusy i ľudí, ktorí nežijú azda od svojich 20-tich rokov vidíme doslova všade.

Celé naše blízke okolie s nimi i s nami manipulovalo, aby sme boli pretvorení na ich obraz. Nepíšem, že každý z vás tak dopadol, ale väčšina určite.

Preto sa obklopujme ľuďmi, ktorí majú rovnaké záujmy ako my. A verte, že takých ľudí nájdete obrovské množstvo.

Hovoríte si, že to nie je jednoduché a máte pravdu.

Avšak, ono to predsa jednoduché je. Akurát na začiatku musíme zmeniť naše myslenie, aktivity i ľudí, s ktorými sa stretávame.

Keď vás niekto zosekáva, alebo je na váš vkus príliš negatívny, jednoducho takých ľudí nechajte ísť svojou vlasnou cestou a vy si takisto choďte tou svojou.

Je jasné, že ako deti moc nemôžeme opustiť isté okruhy ľudí a veľa krát nám je v mladom veku zakazované to či ono. Niekedy kôli ťažšej rodinnej situácií, inokedy kôli rodičom, ktorí sú takí a onakí.

Avšak, nemôžeme celý život len vyplakávať a vyhovárať sa na druhých. Pardón, môžeme. Veď väčšina ľudskej populácie to robí.

No keď nechceme byť ako väčšina, jednoducho musíme zobrať zodpovednosť do vlastných rúk a musíme začať poriadne makať!

To, či vytrváme, je potom iba na nás.

Iste, keď začnete vytŕčať z davu, príde to, že vás opäť začnú druhí zosekávať, budú na vás hovoriť rôzne nepekné veci i písať vysmievačné či horšie komentáre. Ale to sú veci, ktoré treba jedným uchom zobrať a hneď tým druhým vypustiť.

To, čo o vás hovoria iní, nie je absolútne vaša vec. To, čo je však iné, je konštruktívna kritika. Tá nás dokáže lepšie nasmerovať, poupraviť a dá nám nadhľad, aby sme sa vedeli vyvarovať zbytočných chýb.

Ale čistá kritika a "hejty“, to len odbíjajte od seba a netrápte sa tým, pretože zmorení z toho budete len vy, nie tí, ktorí to o vás hovoria alebo píšu.

Musíte sa naučiť mať veci na saláme...na háku!

Ale o tom potom. Dnes si poďme rozanalizovať sami seba.

Takže na záver otázky pre vás. K nim budete potrebovať pero, papier, úprimnosť, seba a prázdnu miestnosť. Nech sa páči, tu sú otázky:

-Ste spokojní so svojím životom?

-Napĺňa vás vaša práca?

-Žijete spokojný a šťastný život, po akom ste vždy túžili?

-Čomu by ste sa chceli venovať?

-Čo vás baví?

-Pri čom strácate pojem o čase?

-Je vaše okolie pre vás podporné, alebo skôr proti vaším víziám a plánom?

-Dokážete si nájsť denne aspoň trochu času na seba a svoje veci?

Toto bolo iba pár otázok, kľudne si doplňte ďalšie a pracujte aspoň 10 minút so sebou. Verte, ten čas sa vám vyplatí.

Pokračovať budeme v ďalšom článku, zatiaľ pracujte s týmto a s otázkami vyššie.

Na záver už iba doplním pár otázok, na ktoré si odpovedajte najbližšie dni, kým príde medzi nás nový článok:

-Kam sa chcete uberať?

-Kde sa vidíte o 10 rokov?

-Aký je váš život o 5 rokov?

-Čo chcete dosiahnuť?

-Čím chcete prispieť tomuto svetu?

Napíšte si do detailu, ako vyzerá váš deň o 10 rokov, od zobudenia až po chvíľu, kedy si lahýnate naspäť do postele a idete spať.

Napíšte všetky detaily dňa, ako by mal o 10 rokov vyzerať váš ideálny deň. Spíšte všetky pocity, ktoré zažívate. A hlavne, píšte pozitívne, v prvej osobe, v prítomnom čase a so všetkými vôňami, chuťami i farbami, ktoré vidíte.

Presne toto cvičenie robím vždy na začiatku roka i druhého polroka vďaka skvelému diáru The Žurnal, ktorý si viete zaobstarať na tejto stránke: https://shop.thezurnal.sk Pracujem s ním už dlhé roky a som nadmieru spokojný:)

Ďakujem za váš čas. Ak sa vám článok páčil, dajte mu like. Ak vám pomohol, zazdieľajte ho medzi ostatných aby pomohol aj ďalším. Ešte raz vám ďakujem a prajem vám nádherný čas:)