Lacno okolo sveta - USA

Amerika ma nikdy nelákala. Jediné, čo ma vždy fascinovalo, bola ich úchvatná príroda, napríklad v Yellowstonskom národnom parku. Vždy som sa hrozne divil ľuďom, ktorých najväčším cestovateľským životným snom bol New York a aj keď niektorí boli najďalej v Dolnej Krupej, tričko I love New York už v ich šatníku nemohlo chýbať.

S priateľkou sme však na koniec leta hľadali nejakú zaujímavú dovolenku aby sme si oddýchli a využili predĺžený víkend vďaka Výročiu SNP. Dlho sa mi nedarilo nájsť nič neodolateľné a nakoniec zhodou okolností prišli veľmi zaujímavé letenky do Los Angeles. Nikdy som sa asi nerozhodol o žiadnej kúpe leteniek tak rýchlo ako teraz. Výborná cena, náš termín, nebolo o čom dlho premýšľať. Aj keď som mal na USA vlastný názor (nie moc pozitívny), niekedy treba nechať predsudky doma, ísť sa presvedčiť na vlastné oči a zozbierať reálne skúsenosti.

Premyslieť bolo nutné až itinerár cesty. Krstný, ktorý v Amerike strávil niekoľko mesiacov mi povedal, že v Los Angeles toho moc k videniu nie je a my sme chceli za krátky čas stihnúť navštíviť aj okolie. Do našich plánov som teda okrem LA zahrnul aj Las Vegas, Grand Canyon a San Francisco. Na mape to síce vyzerá ako okolie, no tieto mestá delia stovky kilometrov. Otázkou teda bolo ako to všetko stihnúť a odpoveďou boli nočné autobusy Flixbusu. Na Slovensku sa v lete dali v Slovakia čipsoch nájsť rôzne zľavové kupóny, na bazoši som teda za 1€ kúpil kupón s 30% zľavou, ktorý mi ušetril takmer 80€. Na každú druhú noc som samozrejme bookol hotel aby sme neboli rozbití ako čínske hračky a aspoň každú druhú noc sa mohli tešiť na sprchu a posteľ.

Čo vlastne potrebuješ na vstup do štátov? Slováci nepotrebujú víza z ambasády. Stačí si zažiadať o ESTA. Na webovej stránke vyplníte svoje údaje a automatický systém vám pravdepodobne schváli vstup na 90 dní. Samozrejme potrebujete mať pas, letenky a ideálne aj nejaké ubytovanie. V dotazníku sa vás spýtajú či nemáte náhodou choleru, či ste nespôsobili genocídu a neskôr napríklad či ste sa v poslednej dobe nezdržovali v blízkosti hospodárskych zvierat. Prideneeho počúvať môžete, na mentálne choroby sa nepýtaju. Zaplatíte asi 14 dolárov a ešte v ten deň by vám malo prísť schválenie, ktoré si vytlačíte a môžete ísť. Môže sa stať, že vás ešte otočí kontrola na letisku v Amerike. A môže sa stať aj to, že vám ESTA neschvália, v tom prípade ešte nestrácajte nádej. Môžete ísť na ambasádu a stále požiadať o riadne vízum.

Leteli sme z Viedne, s krátkym prestupom v Londýne. Po prílete sme ešte strávili asi hodinu a pol čakaním v dlhej rade pred kontrolou a keď sme sa z nej konečne dostali, už sme sa videli v sprche. Komplikácie však na seba nenechali dlho čakať.

To, že v LA nemajú na letisku metro by nebol až taký problém. Z letiska chodí zdarma autobus po najbližšiu stanicu metra. Prvý problém nás stretol až tam. Nenosím totiž so sebou hotovosť, doba kešu už pominula. Ani v jednom z automatov na lístky nám však nešlo zaplatiť kartou. Bankomat nebol široko ďaleko a tak sme sa naslepo vybrali smer centrum a našťastie sme o pár stoviek metrov narazili na večierku s bankomatom. Šťastie v nešťastí. Vrátili sme sa späť, kúpili si celodenné lístky, naštudovali sme si linky až k hotelu a vyrazili. Druhý problém nastal keď sme zistili, že celá linka, ktorá spája okrajovú časť mesta s centrom je v rekonštrukcii a nepremáva. Mesto opäť poskytovalo bezplatný autobus, ktorý kopíroval jej trasu, no v hustej premávke mesta to bola nekonečná cesta. V autobuse sme sa začali vnárať do uličiek LA. Neuveriteľný bordel na každom kroku, bezdomovci na každom rohu, všetky domy s toľkými mrežami na oknách a na dverách koľko sa len vošlo.

Pred nami sedel v autobuse černoch so žltým klobúčikom a s reproduktorom, z ktorého púšťal hlasnú hudbu a celú cestu rapoval. K nemu sa o zastávku ďalej pridal do pol pása nahý Mexičan s bielym tričkom v ruke, neskôr mu ostalo chladno, tričko si prehodil cez seba, no bolo vidno, že je celé od krvi. Naozaj sme už veľmi chceli byť ubytovaní. Kvôli týmto komplikáciám nám cesta z Trnavy do hotela v Los Angeles trvala asi 24 hodín. Vonku sa pomaličky začalo stmievať, keď sme však videli všetky tie indivíduá, nemali sme ani moc chuť ešte niekam ísť. Bezpečné to rozhodne nebolo.

Potrebovali sme sa však najesť a tak sme predsalen ešte vybehli von a radšej si zobrali uber k najbližšiemu McDonald's. Stretli sme na prvom prechode černocha ostrihaného takmer dohola, no celý čas sa česal s obrovskou kefou, ktorú nedal ani na chvíľku z hlavy. Pred McDonaldom stál černoch, ktorý býval v nákupnom košíku a oháňal sa na ľudí s vypnutou kosačkou, pritom niečo mrmlal. V McDonalde krúžil dokola černoch, ktorý bol tiež pekne mimo. Stále niečo rozprával, upravoval, neskôr veci rozhádzal aby mal znovu čo upratať, a ako hlavný bod programu sa tresol do brucha, roztrhal si košeľu, oblial sa kolou a začal kričať na obsluhu, že zavolá políciu, pretože to bol rasistický útok.

Na druhý deň sme mali v pláne relax pri slávnej Venice Beach v Santa Monice.

Pohodlne sa tam dá doviesť metrom. Čisté pláže, príjemné more a konečne lepšia atmosféra. Promenádu pri tejto slávnej pláži môžete poznať z rôznych filmov či videoklipov a jej povesť vôbec neklame.

Človek sa tu naozaj cíti uvoľnene, môžete tu vidieť množstvo umelcov, dať si najdrahšiu zmrzlinu v živote, sledovať šikovných aj menej šikovných ľudí v skate parku, dať si obed, nakúpiť si suveníry, ísť na kolotoče či vyvalovať sa len tak v piesku.

Večer nás čakal prvý autobus, smer Las Vegas. Stretávam sa s tým na cestách často a teraz sa to potvrdilo znovu, šoféri vlakov či autobusov sú magori. Klimatizácie v takýchto diaľkových spojoch, hlavne na noc, bývajú snáď na najnižšej možnej úrovni a ľudia môžu kľudne zamrznúť. Ja som bol oblečený aj zbalený veľmi na ľahko, takže to nebolo moc príjemné. Priateľka mala na sebe tri tričká, koženku, legíny a nohavice. Napriek tomu jej bola stále zima. To isté nás samozrejme čakalo aj v ďalších dvoch busoch.

Las Vegas, najväčšie mesto Nevady, pozná asi každý. Srdcom mesta je bulvár plný hotelov a kasín, ktorý má takmer sedem kilometrov. V meste sa nachádza 18 z TOP25 najväčších hotelov sveta. Môže sa zdať, že v meste sú vlastne len turisti, ktorí prišli za zábavou, no opak je pravdou. LV má viac ako 600 tisíc občanov (asi krupiéri). Dorazili sme okolo piatej ráno a dlho sme čakali na checkin v hoteli. Našťastie nás pustili aspoň do bazénu, vonku hlásili šialených 42 stupňov.

Jedinou možnosťou bol teda bazén alebo kasína. Okúpali sme sa, behli na obed, opäť sme skočili do bazénu a večer sme strávili v Bellagiu.

Slávne Bellagio, ktoré môžete poznať z filmov o Dannyho 11ke či 13ke, vám ponúkne aj ubytovanie v jednej z 3950 izieb a zahrať si môžete na ploche takmer 11 tisíc metroch štvorcových. Ja som sa tešil na automaty, potrebujem prachy na dom a bol som si istý, že toto je cesta. Nebola. Dúfal som, že s 20 dolármi si zahrám aspoň 2-3 hodinky, občas niečo vyhrám, občas prehrám a aj keď som rátal s tým, že bohatý asi neodídem, dúfal som aspoň, že to bude stačiť na pár hodín zábavy. Realita je ale iná a na pár hodín v kasíne budete potrebovať oveľa viac peňazí a kasíno vás o ne nakoniec aj tak oberie. Niky svoju 20 dolárovku zverila krupiérovi pri Black Jacku. Tiež si chcela zahrať minimálne štyri hry po 5$ , no kým stihla niečo povedať, bola z toho jedna hra za 20$ a čuduj sa svete, prvé tri karty, ktoré pri prázdnom stole našiel pre seba krupiér v balíčku boli v súčte 21. Hra za 20$ teda trvala asi 20 sekúnd. Bellagio sa s nami teda moc nemaznalo. Vonku bolo rušno, mesto nikdy nespí. My sme mali za úlohu ešte nájsť požičovňu áut. Na ďalší deň sme totiž plánovali navštíviť Grand Canyon.

Na to auto som sa tešil asi najviac z celej dovolenky. Prenajali sme si nového Mustanga.

Pod kapotou 450 pravých amerických koní a pred nami stovky kilometrov. Užíval som si každú minútu v tom aute, aj bez toho aby som nejako extrémne porušoval predpisy. Keď majú vašu kreditku, neradno robiť frajera. Aj bez šialenej rýchlosti to bol extrémny zážitok.

A hneď ďalším bol samozrejme pohľad na Grand Canyon. Vstup do národného parku stojí asi 35€ na jedno auto. Ohromný kaňon sa rozkladá na takmer 5000 kilometroch štvorcových. Pre lepšiu predstavu, len 10 by sa ich zmestilo na Slovensko.

Výlet nám zabral celý deň. Cesta z Las Vegas k južnému vyhliadkovému bodu zaberie približne 5 hodín, o niečo viac ak sa, samozrejme, zastavíte na pumpe, v obchode či pri zaujímavých miestach. Tých moc ale nie je, pretože idete stále rovno cez pusté pláne. To čo najviac na diaľnici vystihovalo Ameriku bolo toto.

Po výlete ku Grand Canyonu sme vrátili Mustanga (bolo mi smutno) a čakal nás autobus do San Francisca. 11 hodín. To bolo fakt hrozné ale väčšinu cesty som našťastie prespal.

San Francisco je jedným z najhustejšie obývaných miest v USA. V strmých uličkách sa tlačí takmer milión ľudí. Nad mestom sa často rozlieva hmla (pri príchode sme si mysleli, že snáď horí celé mesto) a stretnúť môžete naozaj množstvo Azijatov, ktorí tvoria až tretinu populácie.

V San Franciscu sme sa ubytovali neďaleko autobusovej zastávky, v centre mesta. To, čo chodilo po uliciach, však bolo ešte horšie ako v Los Angeles. Minimálne tretina ľudí na ulici boli feťáci alebo bezdomovci. Alebo oboje. Tí ľudia boli totálne mimo, prázdne pohľady, agresivita.

Ulice v centre smrdeli močom a sledovať tých zúfalcov bolo strašne tragikomické. Najmä černochov, ktorí chodili po uliciach s nohavicami spustenými až na kolenách. Zadok holý, ale treba predsa vyzerať ako tvrdý gangsta. Hneď pri našej zastávke sedel na zemi černoch, ktorý sa opieral o zrkadlový odraz obchodu, na hlave mal igelitku a vášnivo debatoval sám so sebou. O pár metrov sa dofetovaný bezdomovec pevne držal dopravnej značky, kričal niečo typu "Aaaa" a kýval sa hore dole. Bolo asi 10 hodín ráno. Za rohom zrovna sympatický chlapík na prechádzke so psom šialene nadával dvom policajtom priamo do tváre. "Zkurvys*n sem - zkurvys*n tam." Naozaj pohodička. Po meste môžete vidieť reklamy na Weedmapy, takže sa ani nečudujem v akom stave to tam je. Ak si ale odmyslíte všetkých bezdomovcov, feťákov a smrad moču v uliciach, San Francisco je naozaj krásne mesto.

Ikonické domčeky, štvrte so strmými ulicami a ikonický Golden Gate či Alcatraz. Presne tak, ako to poznáte z fotiek na internete. Pre nedostatok času sme si legendárne väzenie nepozreli, ale slávny most je samozrejmosťou.

Alcatraz je niekdajšie väzenie s najvyšším stupňom ochrany, dnes slúži ako múzeum. Za starých čias za mrežami Alcatrazu sedel aj napríklad Al Capone. Nikdy sa nepodarilo nikomu utiecť. Ak áno, pri pokuse bol zastrelený alebo sa utopil.

Ďalšia ikona, ktorou je Golden Gate, bola do roku 1964 najdlhším visutým mostom na svete. Americká spoločnosť stavebných inžinierov ho dokonca označila za jeden zo siedmich divov moderného sveta.

Keďže sme mali let späť z Los Angeles, vrátili sme sa do mesta anjelov a navštívili sme ešte Hollywood. Boli sme zvedavý na chodník slávy. Asi vás už neprekvapí, že aj keď na kúsku nájdete pár známych mien, ktoré si okoloidúci fotia tak na zvyšku ležia menej známy bezdomovci.

Hollywood je synonymum amerického filmového priemyslu. Nie náhodou v lietadle do LA sedela neďaleko od nás Mia Khalifa, prvotriedna herečka. V tejto štvrti nájdete svetoznáme filmové štúdiá a neďaleko je aj Beverly Hills. Takže hviezdy nie sú len na chodníku.

Náš výlet sa blížil ku koncu, cestou späť sme ešte na deň pristáli v Helsinkách ale to je na inú tému.

Koľko stál takýto výlet na jednu osobu? Boli sme štyria.

Spiatočné letenky - 280€; ESTA - 12€; Autobusy - 67€; Ubytovanie (3 noci) - 90€; Jedlo - 90€; Hotovosť - 160€; Victoria´s Secret (frajerka mala meniny) - XYZ$; Uber - 40€; Nike (zodral som topánky) - 40€; Auto, poistenie, benzín - 50€; Vstup do Grand Canyonu - 8€;

Ak teda pripočítam nejaké magnetky, sladkosti, zmrzliny a podobne, celá dovolenka nás nestála viac ako 900€. A to naozaj stálo zato.

Keď niekoho prekvapuje množstvo ľudí na drogách, bez domova a podobne, našiel som jednu zaujímavú štatistiku. Je to však z roku 2013, takže to treba brať trošku s nadhľadom, no podľa mňa k lepšiemu sa to zrovna nepohlo. Môžete teda pokračovať v čítaní, no je to všetko už mimo môjho tripu.

Ak máte v peňaženke 10 dolárov a nemáte žiadne dlhy, ste na tom lepšie ako 80% Američanov. 80% Američanov teda denne užíva antidepresíva. Viac ako polovica lôžok v nemocniciach sú duševne chorí ľudia. Desiatky miliónov ľudí nemá dostatok potravín, desiatky tisíc ľudí zomiera kvôli nadváhe. Na potravu pre domácich miláčikov sa ročne utratí desať miliárd, polovica by stačila nato aby sa na celom svete stratila negramotnosť. Osem miliárd ročne padne na kozmetiku. Amerika bola v roku 2013 prvá v počte milionárov a miliardárov, v počte zabitých strelnými zbraňami, vo výške výdavkov na elektrickú energiu na jednu osobu, v znečisťovaní ovzdušia, vo výdavkoch na ropu a plyn, v počte prijímaných kalórií na osobu, v počte znásilnení či v počte detských samovrážd.

45% vrážd strelnými zbraňami v roku 2013 pripadalo na USA. Všetky školy sú už vybavené detektormi kovov, pretože zbraň v škole už nebola žiadnou výnimkou. Američania boli takmer najhorší vo všeobecnom vzdelaní. 85% z nich žijú s heslom "Po nás potopa.", takže im je nejaká ekológia väčšinou ukradnutá. Medzi vyspelými krajinami tiež zvykli byť lídrami v počte prípadov pedofílie či nakazených ľuďoch s vírusom AIDS.

V roku 2013 bolo podľa štatistík ročne znásilnených asi 700 tisíc žien. To znamená, že znásilnenie sa odohralo tak každých 45 sekúnd. Na ulici úrady evidovali stovky neplnoletých prostitútok. 14 miliónov ľudí bolo evidovaných ako alkoholici. A ako čerešnička na torte, aj keď Američania predstavovali vtedy len 5% populácie, 74% sériových vrahov na svete boli Američania.

Verím, že množstvo týchto prvenstiev už za tie roky stratili, pretože dole vodou idú aj mestá ako Štokholm či Marseille, no nič to nemení na zlej situácií.

Ak vás zaujímajú ešte napríklad platy alebo ceny, poďme nato.

Ďaleko od centra Los Angeles ponúkali v prevádzke King Tacos (zamestnané prevažne staršie Mexičanky) 14,25$ na hodinu ako štartovný plat. Ak by teda robili 8 hodinové zmeny, za 21 dní by to teda v hrubom bolo asi 2400 dolárov. Priemerná hodinová mzda v LA sa na internete uvádza vo výške 20 dolárov. Priemerná registrovaná zdravotná sestra si môže zarobiť 40$ za hodinu, grafik 20$, barista v Starbuckse 12$.

A čo ceny? Za prenájom bytu v LA v normálnej štvrti (85m2) zaplatíte asi 2200$ mesačne. Za internet (8 Mbps) si mesačne priplatíte cca 47$. Ceny oblečenia sa dajú porovnať s našimi, aj keď mal som na sebe v Nike obchode aj mikinu za 600$. Liter benzínu nestojí ani euro. 15 minútová návšteva u súkromného doktora - 130$. Lístok do kina 15$. Krabička cigariet 8$. 52$ zaplatíte v priemere za mesačnú pernamentku do fitka.

Výlet ako taký rozhodne stál zato. Videli sme mnoho krásnych miest, no môj názor na Ameriku sa nezmenil. Raz a stačilo. Ak sa vrátim tak kvôli prírode a výletu spojenému s Kanadou, Kubou či Havajom kvôli dobrým prestupom. Už chcem byť opäť v Ázii, to sa nedá vôbec porovnať.

Tipy na záver.

Okrem Bookingu si vždy skúste prezrieť aj ponuku na Airbnb. Ak sa zaregistrujete cez tento link, dostanete z prvého pobytu zľavu 25€.

Ak predsa vyhrá Booking, existujú rôzne zľavové kupóny aj tam. Napríklad toto je 10% a to nemusí byť malá čiastka.

Okrem Uberu sme využívali konkurenčný Lyft. Šoféri väčšinou aj tak robia pre obe platformy. Na Google Maps nájdete promo kód, ktorý vám ušetrí 50 dolárov.

Presúvať sa dá aj na kolobežkách ale je to rozhodne drahšie ako Uber, na ktorý sa skladá posádka.