Vyhorenie alebo seba nedôvera?

Po dlhšej dobe zažívam mierny vnútorný boj so samým sebou. Nedôvera v seba samého bije všetko ostatné, čo sa nachádza v mojom vedomí. Toto je hlavný problém toho, že som dlho nič nenapísal. Vlastne klamem. Napísal som toho kopu, len som nič nepublikoval. S ničím z toho čo som napísal som nebol natoľko spokojný, aby som to dokázal poslať pred mojich, či už stálych, alebo náhodných čitateľov. Môj problém nie je len v tom, že by to bolo nečitateľné i keď nečitateľnosť tých brakov čo som napísal je jedným z hlavných dôvodov. Na blog mi nenapadajú zaujímavé témy, pri rozpísaných poviedkach, ktoré našťastie zatiaľ nikto nečítal a môžno ani nikto nikdy čítať nebude, sa po pár vetách z dobrej myšlienky stane nudná a nezaujímavá spleť slov. Občas mám pocit ak keby som tým prznil slovenský jazyk, obávam sa toho, že Štúrovci ma začnú navštevovať v snoch, z ktorých sa budú postupne stávať nočné mory. Aj keď predstava toho, že ma v snoch chodia šikanovať Chalupka, Hurban, Hodža a samozrejme, že na čele s vedúcim tejto zlovestnej organizácie buditeľov národa s Ľudovítom Štúrom, je celkom komická, ale aj tak po nej neprahnem. Späť k môjmu mentálnemu úpadku. Začínam mať pocit, že nedostáva na frak len moje písanie ale aj celá moja osobnosť. Úroveň môjho humoru rapídne klesla na dno, dokonca občas cítim pachuť podlahy, ktorú olizuje. Minule som sa dokonca prichytil na tom, ako som sa zasmial na Ferovi Jokeovi, strašne som sa za to hanbil. Moje emociálne cítenie, ktoré už aj tak nebolo mojou silnou stránkou je na tom ešte horšie, neviem či je to tým takmer nulovým kontaktom s ľuďmi alebo tým, že som citovo vyprahnutý nepodarok. Keby teraz niekto vedľa mňa plače, tak si asi s najväčšou pravdepodobnosťou ani neuvedomím, že je smutný, alebo že ho niečo trápi. Najviac ma aj tak mrzí to blogovanie, keďže kvôli korone mám na to viac času, ale môj vnútorný blok mi nedovoľuje sa tomu plnohodnotne venovať. Karanténa mi zatiaľ podľa mňa nejak extra neprekáža, skôr mi vyhovuje hlavne čo sa týka školy. Myslím si, že formát domáceho vyučovania sa mi hodí viac ako ten klasický. Keď tak nad tým rozmýšľam tak by som o tom mohol napísať aj na môj primárny blog (Denník N). Týmto čo tu teraz dovádzam sa snažím nejak odblokovať. Odomknúť ten zámok, ktorý drží moju kreativitu. Ak to nepôjde takto, čiže po dobrom, tak ten zámok budem musieť len vypáčiť. Nie som si presne istý ako tento proces prebieha ale dúfam, že skalpel nebude potrebný. Nakoniec by som ešte napísal to, že toto si prečíta len zlomok ľudí ktorí by si to prečítalo na N-ku, a tak vás prosím ak máte skúsenosť s takýmto niečím, tak mi napíšte. Ja budem len rád....

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Poslať správu
Som mladý chalan, ktorý rád tvorí.

Chceš vedieť, keď Lukáš Lipiansky pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
pred 3 dňami
Čaj a mikádo
30.8.2020 21:12
Bežný deň.
15.8.2020 15:21
Nečakaná návšteva