19.1.2020 16:51

DS30 - citové all in

Take it or leave it, alebo ako ísť s pravdou von...

Peknú nedeľu prajem. Viem, že sa ozývam po dlhšej dobe, ale mal som celkom zaujímavé obdobie.

Strávil som veľa dní osamote a rozmýšľaním o zmysle a cieli mojho života. Stretol som aj pár nových ľudí, ktorí ma mentálne obohatili. Je veľmi zaujímavé ako úplne cudzí človek, ktorý ma vobec nepozná, vie v pár vetách/sekundách rozlúsknuť dilemu.

Každý človek, sa ocitne niekedy na rázcestí a vtedy musí spraviť rozhodnutie.

Samota je celkom posobivá a uvolňujúca. Dlhšiu dobu ma trápili skľučujúce myšlienky. Nie nič krajšie v živote ako keď máte osobu s ktorou možete zdielať každý úspech, každú prehru a aj úplne maličkosti.

Bohužial kvoli tomu kde som a prečo, nikoho takého v živote nemám. Mozog ako silný čarodej si vybudoval pseudo ciele a pseudo útechy, ktorými som sa len snažil zakryť tú obrovskú dieru, ktorú mám v srdci. Nie, fakt to nie je o spomienkach na EX. Je to skor o tom, že som takú osobu stretol. A tá mi pripomenula, že žijem v matrixe.

Prekrásna žena s dokonalým zmyslom pre humor. Neskutočne hltám každé jej slovo. No proste, keďže som si vybudoval tú hru okolo mojho zraneného srdca. Nepriesteľnú stenu, ktorá bránila akejkoľvek myšlienke o ďalšej porážke a sklamaní.

Ako sa hovorí: Winners win, losers lose

Áno, neskutočne sa bojím, že príde ďalšia prehra. Jedna prasklina v hradbách, ktoré som vystaval a tá obrana sa rosype ako domček z karát. Preto som si podvedome vyberal, iba možnosti, kde som nemohol prehrať.

Aj pri nej sa tomu neskutočne bránim. Proste tie zmiešané pocity sú úplne choré. Strach, štastie, smútok, radosť je to úplna španielska dedina v mojom vnútri. Strach mám z toho, že prehrám, že nebudem dosť dobrý. Aj keď poslednú dobu som chytil "božský syndróm", čoho som sa chytil to mi vyšlo. 6 mesiacov neskutočná jazda na vlne úspechov.

Na vonok neskutočné silný, charizma, žiara úspechu a vo vnútri neskutočne slabý a zraniteľný.

Na tieto pocity som prišiel až pri nej.

Neskutočne citím, že sa rútim do záhuby. Som iný ako som bol. Dávam si otázku oplatí sa ísť do toho rizika?

Stojí to za to?

Aký má význam sa popáliť?

No nedokážem hrať tú formu, že je to easy a pomaly sa uvidí. To nikdy nebol moj štýl, ísť na veci pomaly a s prehľadom. Ja som srdciar, vždy sa rútim do vecí hlavou napred.

Takže koniec pomalému tempu, koniec taktite. Bol som chlap, ktorý držal slovo a vždy stál rovno aj keď vedel, že to bude bolieť.

Strach a peniaze som nikdy nemal.

Teraz už nemám len tie peniaze :D

River padol, mám iba vysokú kartu Ace Heart. Nič neprišlo, nič už nedoskáče. Je čas spraviť to jediné, čo zostáva. Zdvihnúť hlavu, prerátať si žetóny a s úsmevom ich posunúť. Urobiť čistý bluff.

Sebavedomým hlasom, za ktorým sa skrýva infarkt a strach, zahlásiť:

ALL IN!!!

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Poslať správu

Chceš vedieť, keď JH19 pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.