Grécko 2018 - Deň 7

Naša prvá noc na Lefkade úspešne za nami a je čas troška spoznať ostrov a nedobrovoľne aj lokálne búrky. Ale stálo to za to!
Predchádzajúci článok nájdeš TU - Grécko (Deň 6).
Celý roadtrip po Grécku, ale aj mnoho iných cestovateľských článkov nájdeš na mojom blogu a fotky z výletov mám na instagrame.

Deň 7 - 27.8.2018

Vstávame o 8mej, ideme si zaplávať a potom sa naraňajkovať. Dnes máme na pláne sa lepšie pozrieť, čo na tej Lefkade vlastne je. Využívame, že vedúca kempu je Slovenka a ideme si nechať poradiť. Dostávame odporúčanie na dedinku Sivota, vodopády Nidri, pláž Porto Katsiki a Cape Lefkadas, kde sa nachádza aj maják. Menším sklamaním pre nás je zistenie, že pláž Egremni je uzavretá, pretože bolo zemetrasenie a popadali tam skaly z útesov. Pred odjazdom ešte premiérovo staviame stan, aby sme doň schovali veci, ktoré neberieme so sebou, pretože na dnes hlásia búrky. Jedine stoličky nechávame na pospas osudu, pretože podľa našej logiky aj tak hneď vyschnú (Keby sme len tušili, že naša logika je totálne na h****).  

Vyrážame 10 minút pred poludním a o štvrťhodinku už stojíme v dedinke Sivota, kde sa nachádza miestny prístav. Rýchlou prechádzkou hodnotíme prístav ako priemerný, pretože všetci sú už myšlienkami na pláži a teda nasadáme naspäť do auta a smeruje na Porto Katsiki. O necelú hodinu už parkujeme, berieme plavky a schádzame po schodoch smerom ku pláži, ktorá vyzerá naozaj úžasne. Porto Katsiki je pláž tvorená malinkými kamienkami, nad ňou sa nachádzajú vysoké útesy, ktoré jej dodávajú čaro. Podľa niektorých sprievodcov patrí táto pláž do TOP 10 na svete, toto tvrdenie nech si každý zhodnotí sám. My sa jednohlasne zhodujeme, že to je najkrajšia pláž akú sme zatiaľ navštívili. Rýchlo vytvárame na pláži základňu a utekáme naproti miestnym vlnám, užívame si to ako malé deti. Nič netrvá večne a o 4 dáva počasie meteorológom za pravdu a nad morom sa blýska, hromy divo bijú. Rýchlo si ešte užívame vlny a utekáme do auta. Nestihli sme. Posledných asi 50 metrov nás zastihla poriadna búrka a my sa premočení rýchlo, aspoň na oko, utierame a schovávame v aute. 

Počasie nám kazí dnešné plány a my rozmýšľame, čo ďalej. Riadime sa pravidlom: Keď nevieš čo ďalej, choď sa najesť. Stojíme v prvej reštaurácii, ani nie kilometer od parkoviska, objednávame 9x pita, 8x grécke pivo a 9x dezert (banana split/čokoládový pohár/ovocný pohár, no proste samé kalorické bomby). Pitu hodnotíme ako priemernú, možno ešte troška horšiu, dezert chutí každému, ale najlepšie recenzie od nás dostáva jednoznačne pivo. Nechávame v reštaurácií 150 eur a sadáme naspať do auta. Začína sa porada číslo 2 - čo teraz. Návrat na pláž nehrozí, pretože stále prší a silno fúka. Ja s Miškou navrhujeme ísť pozrieť Cape Lefkadas, ktorý je od nás 30 minút autom. Názory sú rôzne, niektorí súhlasia, iní sa už opustili a chcú sa vrátiť do kempu. Zadná rada v aute (Miloš-Mišo-Juro) sa vyhlasuje za hlavných rozhodovačov, oddeľuje sa od zvyšku posádky karimatkou na znak toho, že tuho rozmýšľajú a nemáme ich vyrušovať. O 2 hodiny neskôr ...... Ale nie, o 30 sekúnd neskôr dávajú karimatku preč a oznamujú rozhodnutie, že ideme pozrieť maják na Cape Lefkadas. Tento mys je najjužnejší bod ostrova Lefkada, cestou k nemu ešte stále prší, ale čoraz menej a tak máme dobrú náladu. O polhodinu stojíme na parkovisku pod majákom a dážď naozaj ustál. Výhľady sú naozaj nádherné, všetci sú nadšení a zadná rada machruje, ako dobre rozhodla. Smerom na juh vidíme ďalšie grécke ostrovy Kefalonia a Ithaka, nejaké lode a dúhu. Na západe sa pod nami ukazujú obrovské útesy a burácajúce more, na sever sa rozkladá celá Lefkada a pri pohľade na východ je vidno ďalšie cípy tohto ostrova a druhú dúhu. Marek, náš miestny samovrah, ide skontrolovať ako veľmi na kraj útesu sa môže postaviť. Juro, Marco a Miloš utekajú hneď za ním ho troška potlačiť a urobiť nám tak viac miesta v aute. My ostatní, tí rozumnejší, vyťahujeme mobilné telefóny a cvakáme, čo nám prsty stačia. Marek to prežil a tak všetci deviati prichádzame až úplne k majáku a robíme spoločnú selfie, nech máme nejakú spomienku, keby náhodou nabudúce Marek už toľko šťastia nemal.

Pomaly sa vraciame k autu, nastupuje a vydávame sa na cestu do kempu. Vodopády Nidri sme vzhľadom na dnešné počasie vyradili z programu, po ceste sa však ešte zastavujeme na vyhliadke nad Egremni beach a smútime, že je uzavretá. Útechou nám však je pekný skoro západ slnka nad morom a tak opäť vyťahujeme telefóny a robíme romantické fotečky. Medzičasom Miloš pristihol Jura, ako kopol do niečoho na zemi, tá vec sa iba prevrátila ale nespadla z útesu. Našťastie pre Jura, lebo zdesený Mišo zisťuje, že tá oná vec je jeho mobil. Na Jurovu obranu nutno podotknúť, že asi nedopĺňal tekutiny práve vodou, takže už si ten mobil fakt mohol pomýliť s kameňom. O hodinu prichádzame do kempu a ideme zisťovať škody po búrke. Postaviť stan bol výborný nápad, všetko v ňom vydržalo suché, pri pohľade na stoličky už takí nadšení nie sme. Voda v nich ostala stáť a teda nemáme na čom dnes večer sedieť. Táto skutočnosť vyvoláva v nás miernu paniku, pretože ešte ani raz počas dovoleniek v tejto našej 9-člennej zostave sme neboli bez stoličiek. Skúšame improvizovať, varíme večeru, jeme po stojačky, potom nasleduje sprcha a už len divné chaotické pobehovanie. Každý je zrazu akýsi nesvoj, keď sú stoličky nepoužiteľné. Dávame si aspoň po jednom spoločnom štamprlíku, že snáď niečo vymyslíme. Dávame po druhom štamprlíku ... o 20 minút - Všetci sedíme v aute, každý nejaká tá fľaštička v ruke a už sme všetci spokojní, že sme našli alternatívne riešenie dnešného večera. Dobrú noc!

Mapa

Praktické info

V dedinke Sivota na juhovýchode ostrova je klasický menší prístav, pokiaľ máš viacej času, kľudne sa zastav. Ak tak neurobíš, tak si pravdepodobne neprišiel o životný zážitok.

Porto Katsiki je proste topka. Keď túto pláž nenavštíviš, to akokeby si ani nebol na Lefkade. Cape Lefkadas s majákom bol tiež pekný, tie majáky skrátka majú svoje čaro. Najmä tesne po daždi to vyzeralo fakt zaujímavo.

Egremni beach bola, žiaľ, zavretá. Videli sme ju len zhora, ale určite navštív a daj nám vedieť, či si máme búchať hlavu o stenu, že sme mali veľkú smolu, keďže sme tam nemohli ísť.

PS: Ten pohľad na maják, ako to je na prvej fotke s ním, sa ti naskytne po ceste k nemu na asi najtiahlejšej zákrute po ceste. Vyšlapeš asi 30 sekúnd a môžeš smelo fotiť. Len bacha dosť tam fúka. Skoro som tam prišiel o klobúk :D

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
31
Poslať správu
Ahoj, volám sa Miky a stojím za týmto blogom. Medzi moje hlavné záľuby patria cestovanie a turistika, práve preto takéto články nájdeš na tejto stránke YNTA- You’ll Never Travel Alone. Ako decko som cestoval s rodičmi, po 18-tke sme okúsili s kamošmi čaro roadtrip-ov, jedenkrát som si vyskúšal aj stopovanie. Cestu do niektorých krajín mi zase otvorilo štúdium na strednej alebo neskôr na vysokej škole. V posledných rokoch som cestoval najmä s priateľkou Ivkou na takzvané „City breaks“ po Európe, čo sú v podstate 2-3 dni strávené spoznávaním mesta alebo lokality. Začiatkom roka 2020 som musel tieto aktivity pozmeniť kvôli globálnej pandémii. Aktuálne cestujem (turistikujem) výhradne len po Slovensku a teda aj všetky nové články nájdeš v sekcii Slovensko. Väčšinou sa jedná o turistiku v našich najznámejších pohoriach, ale nájdeš aj články o menej známych turistických cieľoch alebo rozhľadniach, ktoré sú u nás veľmi obľúbené.

Chceš vedieť, keď Miky Ševec pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.