Šport v minulosti a dnes. Veda má šialené tempo a držať ho, nie je jednoduché. Zmeškal Slovenský šport vlak?

Čo sa v článku dočítate

- čo sa dá robiť s potenciálom, ktorý v každom športovcovi je

- že je možné dnes kvalitne testovať plavcov aj bez peňazí naviac

- kto je Eva Piatriková a čo robí

- ako môže veda v Anglicku pomáhať športovcom na Slovensku, ale aj inde vo svete

- aké sú silné a slabé stránky Slovenského plávania - názor

Spoznali sme sa v čase, keď si mala v hlave skôr výkonnostné ciele závodného plavca a posúvanie vlastných osobných rekordov v bazéne. Aké sú tvoje ciele dnes?

Áno, presne tak. Pamätám si, ako keby to bolo včera. Proswim camp u Ľuba a Rasťa, kde som prvý krát privoňala k niečomu profesionálnejšiemu, čo sa týka prístupu ku plavcom a k ich príprave, hlavne čo sa týka techniky. Cieľov je dnes veľmi veľa, a niekedy sa mi zdá, že každým dňom ich pribúda viac a viac, a môj “to do” list je stále dlhší a dlhší. Vo všeobecnosti a na denno-dennej báze je ale mojim cieľom pomáhať športovcom a mojim kolegom trénerom, aby sme umožnili čo najviac športovcom zvýšiť ich maximálny potenciál, aký majú v ich danom športe, či už je to plávanie alebo akýkoľvek iný šport.

podeliť sa s týmto s čo najviac trénermi a plavcami, aby sme mohli ako plavecká komunita rásť

Ak mám byť trošku viac konkrétna, tak jeden z mojich hlavných cieľov momentálne je dokončiť jeden z našich veľkých projektov, na ktorom sme spolu s našou plaveckou akadémiou a Univerzitou v Bathe robili za posledných 5 rokov. V skratke, cieľom tohto projektu bolo vyvinúť nový testovací a tréningový systém, ktorý by mohli používať všetci plaveckí tréneri na individualizáciu plaveckých tréningov a monitorovania výkonnosti plavcov, a nielen tie kluby, čo nato majú financie a čas, ako to u nás, bohužiaľ, väčšinou chodí. Čiže cieľ je dať všetko, čo sme urobili von, t.j. podeliť sa s vedomosťami s čo najviac trénermi a plavcami, aby sme mohli ako plavecká komunita na celom svete rásť. Zatiaľ sa nám to darí celkom pekne tu v UK a v Dánsku, a nedávno sme rozbehli tento projekt v Austrálii, kde to vyzerá tiež veľmi sľubne. Dúfam, že sa nám ho podarí čoskoro predstaviť aj na Slovensku, predsa len bolo by škoda sa nepodeliť so Slovákmi, keď som Slovenka!

Priblíž presnejšie a stručnejšie, prečo, čo a kde dnes robíš. Kto je Slovenka Eva Piatriková dnes.

Posledných 8 rokov žijem v Bathe, kde som prišla plávať a študovať športovú vedu pre elitný šport na University of Bath v roku 2012. Moja plavecká kariéra sa, bohužiaľ, skončila v roku 2014 a v tom istom roku som sa začala venovať športu po odbornej stránke ako fyziológ a popri tom ako plavecký tréner. Po niekoľkých rokoch som si dokončila Mgr. a nedávno PhD. Popri doktorandúre až do teraz pracujem ako fyziológ v Bathe, ktoré je jedno z národných centier pre Britský šport a výskum, a mojou úlohou je pomáhať športovcom aby zostali, alebo sa dostali pred konkurentov. To v jednoduchosti znamená testovanie, individualizovanie a hlavne inovácia. Keďže pracujem aj na univerzite, tak popri mojej práci učím bakalárov v športovej vede a robím výskum pre rôzne športy. Po večeroch zase trénujem plavcov na našej plaveckej akadémii. Za posledných pár rokov sa ale aj snažím pomáhať našim slovenským športovcom ako napr. Sašovi Slafkovskému a Kubovi Grigarovi z vodného slalomu, Adi Podmaníkovej a Rišovi Nagyovi v plávaní, alebo nedávno som sa dala dokopy s triatlonistom Rišom Vargom a aj hokejistami. Je toho veľa, a nebudem klamať je to náročné, niekedy pracujem od 6 ráno do 8-9 večera a často si aj poplačem. Ale milujem to, čo robím, a tie všetky roky mi dali veľmi veľa a z týchto skúseností budem pravdepodobne čerpať celý život.

Priblíž trocha konkrétny prínos projektu pre trénerov a plavcov.

Cieľom projektu bolo vytvoriť testovací a tréningový systém a materiál, ktorý by umožnil trénerom získať a spracovať kľúčové fyziologické a technické plavecké parametre, ktoré sa dajú potom použiť na individualizáciu tréningových zón a, samozrejme, predpisovanie individualizovaných tréningov/rozplávb, ktoré sú ušité na mieru športovcovi, nie ako to bohužiaľ dnes chodí vo väčšine klubov.

... tréneri nepotrebujú na tento test nič iné len stopky a niečo, s čím si môžu vyznačiť 5/10 m úseky ...

Celý projekt sa niesol v duchu, že tento systém musí byť použiteľný pre celú komunitu plaveckých trénerov a klubov, nielen pre tých, ktorí majú financie, ako to dnes väčšinou chodí. To znamená, že sme vytvorili a validovali test, ktorý trvá len 3 minúty a tréneri získajú najdôležitejšie plavecké parametre z tohto testu. Čo je skvelé, že tréneri nepotrebujú na tento test nič iné len stopky a niečo, s čím si môžu vyznačiť 5/10 m úseky v bazéne, čo sa určite nájde u každého z nás. Testy sa môžu robiť vo všetkých 4 plaveckých spôsoboch, a aj ako samostatné ruky a nohy. Nedávno si to u nás vyskúšal aj Rišo Nagy, ktorý nás prišiel trošku pozrieť a mal možnosť zistiť ako na tom je vo všetkých 4 spôsoboch.

Nechcem preháňať, ale za tie roky trénovania a práce v plávaní si dovolím povedať, že toto je obrovský krok vpred pre plávanie. Veľmi málo trénerov dnes pravidelne a presne testuje športovcov/tréningové zóny a následne predpisuje tréningy, ktoré sú individualizované na fyziológiu/techniku plavca. Samozrejme, toto je aj veľký problém urobiť so súčasnou metodikou v plávaní.

Presné testovanie trvá dlho, stojí značné financie, v niektorých prípadoch potrebujete krv atď., čo nie je veľmi praktické pre plavecké tímy, a teda sa vôbec nečudujem, že tréneri túto metodiku nepoužívajú. Veď je to nereálne, ak máš na starosti desiatky plavcov, a iba určitý čas v bazéne, plus niektorí tréneri majú aj iné zamestnanie.

Plavci majú teda čas na veci, ktoré existujú mimo plávania (škola, kamaráti, rôzne záujmy), lepšie regenerujú a sú viac motivovaní trénovať.

Väčšinou v tímoch, v ktorých sa tento nový systém už používa, vieme otestovať ~30-60 plavcov za 2 hodiny, a hneď na druhý deň majú plavci individualizované programy, ktoré potom používajú na ďalší tréningový cyklus (~5-6 týždňov). Po ňom sa znovu testuje, aby sa zistilo, či sme vylepšili, čo sme chceli, a predpísali nové tréningy na ďalší cyklus. Môžem fakt povedať, že za tie roky, čo tento systém používame, tak máme veľmi pozitívne ohlasy od plavcov a trénerov, a výsledky sú fakt obdivuhodné. Čo je ešte obdivuhodnejšie je to, že napriek nízkym objemom, ktoré tieto tímy plávajú (20-30km za týždeň) máme lepšie, alebo aspoň rovnaké výsledky oproti plavcom, ktorí trénujú dvojnásobné množstvá. Plavci majú teda čas na veci, ktoré existujú mimo plávania (škola, kamaráti, rôzne záujmy), lepšie regenerujú, a sú viac motivovaní trénovať. Teda majú šancu byť ľuďmi!

Má toto testovanie nejaké vekové obmedzenia?

My a tréneri, ktorí tento systém používajú, vo všeobecnosti testujeme plavcov, ktorí sú vo veku 12 a viac. Plavci, ktorí sú 12 roční, nie sú ale testovaní tak pravidelne ako napr. tí ktorí sú 15 roční a starší. Dôvod pre testovanie mladších plavcov je hlavne edukačný, teda aby sa postupne naučili, aký je proces testovania a ako využiť výsledky v tréningu, aby potom, keď sú zaradení do vyššej skupiny, vedeli čo ich čaká, a mohli sa ľahšie zaradiť do systému pre výkonnejších plavcov.

Je vhodné, aby toto testovanie poznali aj tréneri mladších detí, aby sa nestávalo, že 10-ročné deti trénujú viac, ako 15-ročné?

Myslím, že bez ohľadu na vek, každý tréner by mal mať aspoň základnú znalosť o testovaní, čo to znamená, aké testy existujú a ako výsledky použiť v tréningu na zlepšenie výkonnosti. Tým pádom vieme zefektívniť celý tréningový proces. Samozrejme, čím vyššia úroveň plavca, tým viac by mal tréner investovať aj do rozvoja tejto oblasti.

... slovenskí športovci sú jednoznačne najhúževnatejší a najpokornejší akých poznám .

Pomenuj z Tvojho pohľadu silné a slabé stránky plávania v SR.

Silné stránky sú jednoznačne húževnatosť a schopnosť plavcov na sebe tvrdo makať, bez ohľadu na to, aké podmienky máme. A to nielen v plávaní, ale celkovo mám takú skúsenosť so všetkými slovenskými športovcami, s ktorými robím. Poviem ti pravdu, Alex, z tých všetkých krajín, s ktorými robím, slovenskí športovci sú jednoznačne najhúževnatejší a najpokornejší, akých poznám. Poviem ti príklad, u nás v UK nie je veľký problém s bazénmi alebo priestorom na rast. U nás je skôr problém, že veľa športovcov sa spolieha, že realizačné tímy majú odpoveď a urobia takmer všetko za športovcov, športovec sa tým pádom môže sústrediť takmer úplne na ten šport, a o zvyšok je väčšinou postarané. Napriek tomu máme stále veľa športovcov, pre ktorých to nie je dosť na to, aby dali na tréningu do toho maximum. Z môjho pohľadu ma tým pádom UK na viac, ak by sa vyriešil spôsob, akým športovci pristupujú ku svojmu športu. Samozrejme, toto je zovšeobecnenie a sú aj takí, ktorí sú aj rovnako húževnatí ako naši Slováci.

Nie raz sa mi stalo, že som počula že metodika, ktorá sa používa, je stará a už neaktuálna desiatky rokov .

Slovenskí plavci a všeobecne športovci, majú podľa mňa aj obrovskú pokoru pred tými, ktorí im vedia pomôcť a stále majú chuť sa vzdelávať, keď sa im dá správna príležitosť, čo je zase veľmi silná stránka. Ďalší príklad. Saša Slafkovského a Miša Martikána určite poznajú takmer všetci, sú to obrovské kapacity vo vodnom slalome, ktorí dokázali že patria medzi špičku na svete nie raz, ale pravidelne. No napriek tomu sa stále vzdelávajú, pýtajú a hľadajú, kde ešte by sa mohli veci vylepšiť. Robiť s nimi je pre mňa radosť a veľakrát odchádzam z mítingov ja ako tá, ktorá sa naučila. Toto nie je až tak normálne u nás v UK. U nás v UK je to pravdupovediac automatické, že sa inovuje a investujú sa peniaze do výskumu, aby sme boli pred konkurenciou, ale častokrát mám, pocit že tak to berú aj športovci = automaticky.

A slabé stránky? Sú zase opak toho, čo je silná stránka v UK. Vo všeobecnosti, na SK chýba profesionalita k športu/športovcom, odbornosť, inovácia, aby sme dali našim športovcom šancu zostať alebo sa dostať pred konkurenciu.

Slovenské plávanie na to jednoznačne má, len sa treba začať pozerať na šport profesionálnejšie, lebo zostaneme len pri hľadaní talentov, ktoré aj keď nájdeme, nebudeme mať šancu ponúknuť optimálny priestor na rast, a tak nám zakrpatiejú, alebo odídu preč.

Chýba aj záujem trénerov sa vzdelávať, spolupracovať a komunikovať, čo je kľúčové. Na SK sa väčšinou robí to, kto čo započuje rovno na kolene/z brucha, alebo sa takpovediac zbierajú omrvinky z výskumu, ktoré urobili iné krajiny, a ktorý je už väčšinou v obehu minimálne 2-3 roky pred tým, ako sa dostane do rúk športových odborníkov z iných krajín. Nie raz sa mi stalo, že som počula, že metodika ktorá sa používa je stará, a už neaktuálna desiatky rokov. Samozrejme, aj na Slovensku sa nájdu výnimky, ktoré majú už tieto veci zvládnuté, ale sú to, bohužiaľ, zatiaľ len výnimky.

Poviem ti, nie raz mi povedali moji kolegovia tréneri v UK, že keby mali športovcov ako máme my na Slovensku, tak by mala krajina jednoznačne viac majstrov sveta, olympionikov atď. Čiže Slovensko a slovenské plávanie na to jednoznačne má, len sa treba začať pozerať na šport profesionálnejšie, lebo zostaneme len pri hľadaní talentov, ktoré aj keď nájdeme, nebudeme mať šancu ponúknuť optimálny priestor na rast a tak nám zakrpatia alebo odídu preč. My športovcov, ktorí sú tzv. olympijsky materiál, máme priamo pod nosom, keď sa bavíme o plávaní, napr. Andrea Podmaníková je jednoznačne plavkyňa, z ktorej raz môže byť finalistka /medailistka na Olympiáde! Či máme dosť bazénov alebo nie, je veľmi veľa vecí, ktoré by sme my Slováci vedeli robiť oveľa lepšie, a nestálo by to veľa financií ani času, ale výsledky by prišli. Otázka asi skôr znie, kedy naskočíme na ten správny vlak? Ja dúfam, že čoskoro lebo my nato jednoznačne máme!

Zdroj fotiek: Eva Piatriková

Upozornenie: odpovede sú autentické a nie sú upravované.