Zaslepená láska 2

Toto je príbeh mladého chalana, ktorý sa zaľúbil do svojho najlepšieho kamaráta. Tento môj príbeh píšem, preto aby sa podobná skúsenosť nikomu nikdy nestala!

Ako som spomínal v predchádzajúcom blogu "Ľuboško" bol vtedy pre mňa vykúpením, pretože bol som veľmi sklamaný, že som sa nedostal na vysokú školu, ktorú som chcel, rodičia sa chceli do konca roka presťahovať z Bratislavy a plus som musel zohnať odniekiaľ veľké peniaze, aby som si mohol platiť súkromnú vysokú školu.

Ako som spomínal on bol veľmi dobre finančne zabezpečený pochádzal z bohatej rodiny, plus mal veľmi dobre platenú prácu vo Viedni. Byt mal vo Vienna Gate v Petržalke, takže nemal to odo-mňa ďaleko. Všetko sa to začalo, že vždy prišiel pre mňa na jeho aute a išli sme cvičiť do fitka a po fitku ma buď zaviezol domov, alebo sme sa išli ešte niekde previesť, či už na Slavín, Kolibu, alebo na rôzne odľahlé miesta. Bolo mi to blbé, že len on vždy bral auto, tak som si rýchlo chcel spraviť autoškolu, aby som ho mohol brávať ja. Peniaze som nemal, takže niekedy mi prispel na naftu, hlavne chcel, aby som sa naučil dobre šoférovať. A vždy keď som ho zaviezol domov tak na niečo čakal v mojom aute. Nechcel vystúpiť a prišlo mi to celé divné, toto sú tie momenty, kedy neviete čo máte robiť, čo od neho očakávate, pretože celá situácia kamarátstva sa zmenila. Zmenil sa mu hlas, niekedy pozeral na zem, alebo priamo do očí, ako keby sa nechcel so mnou rozlúčiť a to bolo vždy rovnaké! Tak sme to zmenili, že sme sa vždy kamarátsky objali na záver. Aby už konečne mi vystúpil z auta :-P.

Ja som mu bol veľmi vďačný za všetko, čo pre mňa robil, ale karta sa obrátila, keď ma začal brávať do Viedne, kde mal prenajatý byt. Začali sme tráviť spolu celé dni, chodievali na rozličné miesta v Rakúsku a bral som ho, ako najlepšieho kamaráta. Začal som sa mu zverovať svojimi osobnými vecami, ktoré nikto nikdy nevedel, ohľade mojej rodiny, čo sa mi stalo v dectve a tak ďalej. To bola chyba, pretože nám nikdy nestála reč, že by sme sa nemali o čom spoločne baviť, teda ja som to tak nechcel. Vytvoril som si k nemu obrovské puto, samozrejme, že som mal priateľku, ale tá bola tisíce kilometrov odo-mňa ďaleko a volávali sme si len sporadicky, pretože neustále bola v robote. S rodičmi som sa absolútne nebavil, väčšinu času boli na dome , takže Ľuboš bola moja jediná bútľavá vŕba, na ktorú som sa mohol obrátiť. S ním bolo všetko úžasné, mali sme spoločné koníčky, počúvali spoločne hudbu rap R&B, hiphop. On bol do hudby, ako boh, vedel o všetkom, všetky novinky, vždy ma niečim prekvapil. Bolo to pre mňa jedno z najlepších období v živote. Tých ciest sme mali veľa a keď som prehadzoval prevodovku tak ma niekedy chytil za ruku, alebo keď som bol spolujazdec, tak ma raz za čas chytil za koleno, pri určitej situácií. Nevadilo mi to, pretože som ho bral, ako brata, ktorého nemám. Čím viac tým som pociťoval k nemu veľkú náklonnosť. Nikdy som sa s ním nepohádal, nevadil, žiadne negatíva.

Až na to, že skončilo leto, priateľka sa vrátila a ja som k nemu začal cítiť niečo viac, ako k nej! Neviem to opísať, ale trápilo ma to, že s ním sa cítim lepšie, ako s ňou. On nikdy nemal dlhodobý vzťah, viem že spával s nejakými ženami, ale to bolo len občas.

A vtedy to začalo, že som ho chcel len pre seba! Vtedy som si uvedomil, že som asi BI, alebo neviem, keď sa mi začal páčiť môj najlepší kamarát, nevedel som to pochopiť, čo sa to deje v mojej hlave. Čo mám teraz robiť, pretože náš vzťah bol rovnaký, kvôli nemu som zlomil srdce mojej priateľke a povedal jej, že už ju neľúbim, čo bola aj pravda, ale ona na mňa čakala celé leto, veľa chlapov ju oblietalo, ale ona ľúbila len mňa, chcela len mňa!

Ja som sa začal snažiť Ľuboša nejako viac pritiahnuť k sebe, začali sme sa viac zbližovať fyzicky, tým že sme si obtierali telá o seba, ale nikdy k ničomu nedošlo ani k puse proste k ničomu. Dokonca aj naši kamaráti si všimli tú vzájomnú náklonnosť, že ja som sa asi do neho zaľúbil!

A vtedy to všetko začalo: to moje obrovské trápenie, ale to až v budúcom dieli...