Svet za zrkadlom – 5.

Predchádzajúca časť

Jeho charizma sa stáva pre mňa ako magnet. Do hodiny som sedela v jeho aute. Netrvalo mi dlho a odhalila som, že celý tento jeho nápad bol čistou improvizáciou. Netušil kam by sme mohli ísť na raňajky. Našťastie poznám pár miest, takže sme čo chvíľu sedeli na terase malej reštaurácie. Pohľad na ranú uponáhľanú Bratislavu nám prišiel zábavný.

„Je skvelé, keď nemusíme nastúpiť do tohto zhonu.“ utešujem sa. Dominik dodáva, „Pokiaľ mám z niečoho strach, tak je to predstava, že by som musel žiť presne takýmto životom. Každé ráno vstať a ísť si niekde odsedieť povinne osem a pol hodín. Dá sa povedať, že obdivujem ľudí čo toto zvládajú.“ našťastie sme si život zariadili tak, ako nám to vyhovuje. Improvizácia s pozvaním na raňajky mu príliš nevyšla. Som zvedavá s čím príde teraz.

Nakupovanie? Tak to by som do neho nepovedala. „Zbožňujem pohľad na ženu, ktorá si nakupuje oblečenie s cieľom páčiť sa svojmu chlapovi.“ asi sa budem opakovať, ale znova som v šoku. „Takže už som razom tvoja žena?“ rehocem sa na jeho predošlom vyhlásení. „Od toho máš ešte poriadne ďaleko Viki.“ sarkasticky ma odbil. Super, nakoniec ja budem ženou, čo uháňa chlapa. Myslím, že by to malo byť naopak. Odhadol ma však správne. Naozaj rada nakupujem. Nie som si však istá, či zrovna dnešok mám chuť stráviť chodením po obchodoch. „Máš predstavu kam chceš ísť?“ po tom všetkom nečakám, že by mal plán.

„Ja moc po obchodoch nechodím.“ že ma to neprekvapuje. „Košele a nohavice si nechávam šiť. Od rozchodu som si bol sám v obchode kúpiť len topánky, trenky a ponožky. Môžeme ísť do Viedne, alebo sem dakde ak máš obľúbené obchody.“ pozerám na neho ako keby bol z inej planéty. On to myslel vážne. Najskôr som bola v tom, že žartuje. Takže ma dnes čaká nájazd po obchodoch. Nakoniec sa tomu nebránim. „Stačí aj Bratislava, nemusíme ísť nikam ďalej. Ale dohodneme si jedno pravidlo – nič mi nebudeš platiť!“

„Ani nohavičky?“ preboha, to čo ho napadlo. „Prečo práve nohavičky?“ odpovede som sa nedočkala, miesto nej len smiech. „Takže platí? Ideme?“ súhlasne prikyvujem. „Sekundu, nečakal som, že budeš naklonená tomu, že chceš so mnou stráviť deň.“ vyťahuje mobil a začína niekomu volať. „Čau, dnes to robiť nebudeme. Zajtra ich preliečime a rovno aj zakŕmime. Niečo mi do toho došlo.“ druhá strana telefonátu zjavne protestuje. „Pozri sa, nemôžem to dnes spraviť a nemám potrebu ti vysvetľovať prečo. Hádam som dosť starý, aby som sa ti nemusel spovedať. Keď sa ti nepáči, choď to spraviť sám, vieme ale obaja, že nespravíš ani tretinu. Rob ako chceš, kľúče máš. Zajtra ti zavolám.“ zložením mobilu sa z neho vytratil náznak hnevu ktorý ma počas rozhovoru. „Môžeme ísť.“

Cestou do nákupného centra som sa samozrejme nevyhla otázkam okolo toho telefonátu. Bohužiaľ tip, že je veterinár tak isto nevyšiel. Takže som radšej presedlala na tému nohavičky. Neviem či som našla preto pochopenie, ale aspoň som odhalila, že je zaťažený práve na tento druh oblečenia. Na prvý pohľad sa zdalo, že to nie je nič výnimočné. Väčšinou chlapi riešia práve spodnú bielizeň. Dominik mi však dal zaujímavejší pohľad, ale ako je to pri ňom už zvykom, nie celkom som rozumela jeho opisu. „Páči sa mi na žene doslova vulgárna spodná bielizeň a predstava, že ju má na sebe v spoločnosti. No proste ma vzrušuje ak by sa moja partnerka takto obliekala keď ide niekde von. Červené tangá a podobne.“ to ho asi sklamem. Zrejme som príliš konzervatívna. Že by toto zdôverenie bolo jeho prvým náznakom otvorenia sa voči mne...

Deň nám ubehol rýchlo. Najvtipnejšie na celom tomto programe bolo to, keď mi Dominik pred vstupom do jedného z obchodov vysvetlil, že teraz sa zahráme na nákupnú maniačku, ktorá núti svojho chlapa, aby s ňou behal po obchodoch. „Sadnem si tam na sedačku, a budem unudený a zdutý. Očakávam, že mi vynadáš v duchu, že som totálne nemožný chlap s ktorým znova na nákupy nejdeš.“ skoro som si od smiechu cvrkla do nohavičiek. Keby sa tak stalo, asi by sme šli kúpiť aj tie. V skutočnosti to bolo naopak. Mala som celý čas dojem, že sa na mňa pozerá ako na svätý obrázok a že si deň užíva hádam viac ako ja. Po nákupoch sme zbehli na neskorý obed a deň zaujímavých zistení pokračoval.

„Viki chcel by som sa ešte v skratke vrátiť k tomu včerajšku.“ nechápem prečo chce kaziť takto pekný deň. Na druhej strane, je mi jasné, že si máme k tomu čo povedať. „Nechcem aby si si myslela, že ťa chcem vodiť za nos. Sú isté veci ktoré ti raz odhalím. Viem, že to vyzerá ako keby som ti nedôveroval. Predstav si, že ty máš niečo absolútne intímne. Tiež by sa ti o tom zložito rozprávalo pred cudzím mužom. Sľubujem však, že spravím preto maximum, aby si sa čo najskôr dozvedela o čo ide.“

Odmietam si dnes pokaziť týmito rečami deň, takže súhlasím. „Aby to bolo fér, navrhujem ešte jednu vec. Do momentu, kým sa všetko dozvieš vyhneme sa fyzickému kontaktu. Žiadne nežnosti a intímnosti. Myslím, že to tak bude najlepšie. Vysvetlím ti prečo.“ tak to som naozaj zvedavá. „Po rozchode som si naivne myslel, že budem schopný začať žiť kvázi bohémskym životom. Na moje prekvapenie sa tak nestalo. Priznaním si istých faktov o sebe som spravil hádam prvý krok k tomu, ako získať všetko to, čo som stratil. Bolo to ešte skôr ako si prišla na scénu ty. Väčšinou ľudia lamentujú vtedy, keď nevedia čo chcú. Vieš čo je oveľa horšie? Keď vieš presne čo chceš a nie si ochotný ustúpiť. Štve ma to na sebe, že som taký. Buď budem mať všetko, alebo radšej nič.“ asi prvý krát mi dávajú tieto jeho úvahy aspoň aký taký zmysel.

„Partnerský život bez kompromisov ale nemôže fungovať.“ dodávam na záver prvej časti jeho úvahy. „Nie nemyslel som to tak, že všetko v živote by sa malo podriaďovať mne. Skôr som mal na mysli to, akým spôsobom pristupujem k procesu výberu novej partnerky. Ospravedlňujem sa za prehnane technické vyjadrovanie. Ale v mojom prípade to je hotová veda. Bez ženy som dlhšie, nie je to od začiatku tohto roka. Už je to 18 mesiacov. Takto dlho sa mi v hlave profiluje to, čo v skutočnosti od vzťahu potrebujem. Potom si mi prišla do cesty ty. Predstava v mojej hlave dostala odrazu konkrétnejší tvar. Poznáme sa príliš málo na to, aby som mohol povedať, že ty si tou, ktorú som si v podstate vysníval. No každým pohľadom na tvoj zovňajšok si viac a viac spájam teba s tým čo hľadám.“ nestačím sa diviť tomu čo počujem.

„Ako si asi pochopila som v podstate čo sa týka zovňajšku povrchný hňup, to mi samozrejme nejde ku cti. Uvedomujem si to, no zmeniť to nedokážem. Si prvá žena od rozchodu, ktorá ma fyzicky zaujala. Čo zaujala, doslova omámila. To je však, len jedna skladačka. Je ešte mnoho ďalších a preto mi príde správne, že skôr ako nebudem mať poskladanú kompletnú predstavu o tebe a samozrejme naopak ty o mne, nebudeme náš kontakt nikam tlačiť.“ to som ani nemala v úmysle.

„Ďakujem za podané vysvetlenie. Teraz ti k tomu poviem niečo ja. Chápem tvoju prieberčivosť, som na tom podobne. Možno nie som až tak zaťažená na zovňajšok, ale viem čo si tým chcel povedať. Taktiež kvitujem tvoje rozhodnutie čo sa týka intímností. Nie že by som sa im chcela straniť, ale za daných okolností mi to príde ako dobrá idea. No a teraz k tomu o čom sa ti zatiaľ nechce so mnou rozprávať. Prosím ťa o jedno. Už to nevyťahuj. Nechaj to tak a keď raz budeš cítiť, že nastal správny čas, tak mi to povieš. To ako o tom rozprávaš mi nedáva zrovna zmysel. Možno keď mi to niekedy povieš, tak to všetko do seba zapadne. Dovtedy to viac neriešme.“

Myslím, že konečne sme si medzi sebou spravili ako tak jasno. Obed sme zakončili malou prechádzkou po nábreží Dunaja. Počas nej som mala pár krát nutkanie ho chytiť za ruku, ale dohoda znela jasne. Žiadne intímnosti. Je to divné, ale rozkošné zároveň.