26.5.2020 15:08

Svet za zrkadlom – 2.

Nasledujúce ráno rozlepujem oči. Prišla som neskoro domov a ešte som ponocovala. Vďaka bohu, že som sama sebe pánom a nemusím nikde chodiť každý deň od – do.

Predchádzajúca časť

Dnes doobeda nemám žiadne stretnutie, takže s pokojom Angličana idem na wcko. Už intuitívne nesiem mobil v ruke s cieľom pozrieť čo je nové. V tom mi docvakne prečo som tak unavená. Večerná správa od Dominika so mnou zamávala. Dlho do noci som rozmýšľala ako sa k tomu postaviť. V prvom rade sa vyhýbam akémukoľvek osobnejšiemu kontaktu s klientami. Odpísaním na túto správu by som prekročila pomyselnú bariéru. Lenže celú noc som skôr riešila to, ako si odôvodniť porušenie tohto nepísaného pravidla. Niečo vo mne ma núti mu odpísať a neviem sa tomu ubrániť. Je mi už jasné, že je to len otázka času, kedy mu odpíšem. Ešte si to premyslím počas dňa. Skôr by som mala začať pracovať na tom jeho návrhu a aspoň to skĺbim s odpoveďou na jeho správu. Aspoň to nebude vyzerať tak, že by som sa šla pretrhnúť o konverzáciu s ním.

Po raňajkách sadám za počítač a začínam s 3D modelovaním jeho bytu. Ide mi to od ruky a stále viac a viac sa pozerám na svoj mobil. Odpísať, neodpísať.... stále si nie som istá.

„Ďakujem 😊“

„Na záhradníka ste tiež vyzeral veľmi dobre. Zrovna pracujem na vašom projekte. Do piatka posielam návrh“.

Keby som tušila čo táto moja odpoveď so mnou spraví, asi by som vážne neodpovedala. Najbližšie dni som doslova začala hypnotizovať mobil s cieľom dostať ďalšiu správu. Telepatia zrejme nie je obor s ktorým by som sa uživila. Odpoveď žiadna! Začalo ma to hnevať až do takej mieri, že som sa na neho tak trochu zdula. Paradox je, že som na to nemala dôvod. Proste chlap s ktorým som sa náhodne stretla mi zalichotil a to je všetko. Prečo by mi mal rovno odpisovať a viesť so mnou siahodlhú online konverzáciu. Napriek tomu som ju chcela a štvalo ma, že to tak nie je.

Keďže sa mi viac neozval, tak som mu v piatok poslala mail s podkladmi na stiahnutie s jasnou a stručnou správou. Vôbec som nebola prekvapená, keď mi presne rovnako stručná prišla odpoveď. Celá mailová konverzácia bola vo výlučne pracovnej rovine. Nasledujúce dni sme doladili detaily a návrh bol hotový. Nakoniec sa mi jeho požiadavky podarili skĺbiť a musím uznať, že aj mne by sa páčilo bývať v takom priestore. Kompletnú dokumentáciu odovzdávam zvyčajne osobne. Tento raz som však nemala príliš chuť sa s ním znova vidieť. Stále som nepobrala to, prečo mi posielal tú správu, keď nie je ochotný so mnou viesť komunikáciu. Napriek tomu istá časť mňa ho chcela opäť vidieť. Môžete dva krát hádať, ktorá časť mojej rozpoltenej osobnosti nakoniec vyhrala.

Správne – a preto zrovna parkujem v obchodnom dome pri Dunaji. V spätnom zrkadle ešte naposledy skontrolujem zovňajšok a vydávam sa cestou na najvyššie poschodie. Sám navrhol tento priestor, lebo tu má vraj stretnutie a môže to vybaviť naraz. V mysli si ho doberám, aké stretnutie môže mať záhradník v obchodnom dome. Musím sa však priznať, že na svojom zovňajšku som si dala záležať. Biele šaty lemujúce moje ženské krivky, vysoké lodičky a zlaté doplnky. Dlhé blond vlasy som si dokonale vyžehlila s cieľom zaujať ho, nech už to dopadne akokoľvek. Naozaj som sa snažila vyzerať čo možno najlepšie. Niekde vo mne „naivná Viki“ tajne dúfa, že to niečo zmení. Potešujúce je, že aspoň sama seba neklamem.

Prichádzam na zvolené miesto ako druhá. To mi je už vlastné, že všade meškám. Dominik mi podáva ruku so slovami, že sa mu ten návrh veľmi páči. Fajn, takže rovno k veci. Preberáme si detaily a naznačujem mu, že pokiaľ bude v budúcnosti chcieť niečo zmeniť stačí sa ozvať. Prípadne ak bude chcieť riešiť samotnú rekonštrukciu, tak mu to viem všetko zabezpečiť. Je trochu neštandardné, že som s ním doteraz neviedla konverzáciu na tému mojej odmeny. Až teraz nakoniec mu odovzdávam v obálke faktúru. Som trochu neistá, hádam si nebude myslieť, že sú moje služby príliš drahé. Lenže on tú obálku ani neotvoril. „Je mi jedno, aká je tam suma, zajtra Vám to pošlem.“ arogantne mi naznačuje, že peniaze so mnou riešiť nemieni. Tento prístup sa mi zapáčil. Nie to, ako mi priamo povedal, že mi všetko zaplatí. Ale to ako mi dal jasne najavo, že on si to môže dovoliť. Nie som dievča s krompáčom, ale tento prejav na mňa zapôsobil.

Stretnutie prerušuje obsluha. Najskôr som mala dojem, že je všetko medzi nami uzavreté a každý sa vydáme svojou cestou. Lenže na Dominikovom pohybe je badať to, že on sa nikam nechystá a naznačuje mi, aby som si ešte niečo vybrala. Pozerajúc na jeho zovňajšok nemám čo riešiť. Jeho spoločnosť mi je príjemná, tak prečo si ju ešte pár chvíľ neužiť, než sa definitívne rozídeme.

„Ako dlho sa venujete tejto práci?“ zrejme sám hľadal spôsob ako nadviazať konverzáciu a cez prácu je to najjednoduchšie. Začíname viesť rozhovor o tom, ako som sa k tomuto dostala. Po niekoľkých minútach si uvedomujem, že to strojené vykanie tu už nie je na mieste. Načiahnutou rukou hovorím, „Som Viki.“

„Oukej Viki, asi prejdem rovno k veci.“ Čo? K akej veci. Tento chlap ma dokáže neustále šokovať. „Zrejme ti vŕta hlavou tá správa, čo som ti poslal minulý týždeň. Chcem sa ti za ňu ospravedlniť. Povedzme, že to nemám teraz práve jednoduché a v slabej chvíli som neodolal pokušeniu.“

„No musím ti uznať, že ma vieš šokovať, čo dodať. V prvom rade sa nie je za čo ospravedlňovať! Keď už máme byť k sebe úprimní, priznám sa, že som bola potešená. Celú noc a nasledujúce doobedie som riešila čo odpovedať. Aby som nezabudla, bola som na teba aj odutá, že si sa viac neozval.“ sledujem pozorne jeho mimiku. Pri slovách, že mi bolo ľúto, keď neodpisoval som jasne badala v jeho očiach potešenie.

„Nebolo to správne písať. Asi to bude znieť domýšľavo, ale nechcem ti motať hlavu.“ kontruje mi pokojným hlasom, zatiaľ čo si pije svoj jahodový džús. „Nemyslím si, že by sme chceli jeden druhému motať hlavu, na to sme už asi trochu starí nie?“ snažím sa navodiť trochu veselšiu atmosféru. „Problém je skôr v tom, že ja domotám hlavu sám sebe a ty sa o tom nemusíš ani vedieť.“ teraz sa viditeľne musím škeriť radosťou ja na neho. „Ako to myslíš?“ toto mi musí viac priblížil. „Niektoré veci mám zrejme tak trochu inak ako si u chlapoch zvyknutá.“ to ma pri pánovi záhadnom neprekvapuje. „Keď sa pozerám na teba teraz tu, alebo vtedy pred tou kaviarňou, tak si ťa idealizujem. Nie v tom smere, že ty si dokonalá žena. Ale že by si mohla byť dokonalou pre mňa.“ Teraz som sa celkom stratila. Pekne poporiadku prosím.

„Ako dokonalá pre teba?“ dychtivo čakám na odpoveď. „Nechcem to rozoberať a prosím nenúť ma do toho.“ vidím, že mu nie je táto téma zrovna príjemná, ale sám ju začal. „Inak keď sme už pri tom, bola som dosť v šoku keď som ťa vtedy stretla v starom meste. Mala som dojem, že ma nevidíš a ty ma v tom oslovíš. Skoro som odpadla.“

„Heh, keďže vedieme otvorenú debatu poviem na rovinu. Hneď ako som prišiel autom bližšie som si ťa všimol. Michalovi, tomu čo vlastní tú kaviareň som vnútri povedal, že keď budem na odchode prechádzať okolo vášho stola chcem, aby sa ma spýtal na faktúru.“ neverím, to nemôže myslieť vážne, čo teraz povedal. „Takže si ma oslovil cielene?“

„A čuduješ sa mi, veď sa pozri do zrkadla. Ktorý slobodný, normálny a zdravý chlap by ťa nechcel osloviť.“ chvíľka ticha. „Škoda že som len to prvé.“

V tom mu zazvonil mobil. Odrazu sa z otvoreného chlapa stal chladný podnikateľ, ktorý stroho vydáva pokyny cez telefón. „Ďakujem za stretnutie, musím ísť niečo zariadiť.“ vyťahujúc peňaženku sa chystá platiť. „Stop, pozývam ja. Schovaj to! Stalo sa niečo, keď musíš odísť?“ Preťahujúc sa o to, kto zaplatí dostávam v skutku vtipnú odpoveď. „Hej, musím ísť ostrihať jeden živý plot.“

„Podľa všetkého sa dobre zabávaš na mojej úvahe o záhradkárovi.“

„Nie v pohode, bolo to náhodou milé a v podstate aj tento sektor so mnou súvisí. Každopádne ma tešilo Viki, ďakujem za tvoj čas a prácu. Myslím, že sme si vydiskutovali všetko. Držím palce nech sa ti darí v práci.“ čo? To akože teraz odíde a je koniec? „To hádam nemyslíš vážne, že po tomto rozhovore len tak odídeš a nenecháš ma k tomu sa ani vyjadriť.“

„Vyjadriť k čomu? Veď som ti hádam vysvetlil, že napísať ti bola chyba.“ takto toto teda nie. „Z takýchto chýb sme už obaja vyrástli. Chyba nechyba, bola som za to rada. Teraz sa akože zdvihneš povieš mi čau a odídeš? To je trochu chladné nemyslíš?“

„Ver mi, že to tak bude lepšie.“ on to naozaj myslí vážne. „Ako lepšie?“ chytám ho za ruku snažiac sa mu naznačiť, že nikam neodíde pokiaľ mi nedá dostatočné vysvetlenie. „Oukej, pozorne počúvaj prosím. Keď sa na teba pozriem vidím krásnu a luxusne vyzerajúcu ženu, ktorá si je plne vedomá svojej hodnoty. Málokedy v živote stretnem ženu, ktorá ma takto od pohľadu zaujme. Pri mojom trochu zvláštnom živote, skôr nikdy ako málokedy. Preto som to nevydržal a musel ti napísať. Lenže keď som trochu začal racionálne uvažovať došlo mi, že to bol zlý nápad.“

„To nemôžeš vedieť, keďže si mi zatiaľ nedal možnosť sa vyjadriť.“

„Prepáč, ale bez ohľadu na to, čo si teraz myslíš viem, že to bol zlý nápad. Je mi jasné, že nezapadám do portfólia chlapov z tvojho okolia.“

„Po niekoľký krát hovorím, že to nemôžeš vedieť.“

„Oukej, súhlasíš s tým čo som o tebe povedal? To že si krásna, vedomá si svojej hodnoty. Odpovedaj otvorene, súhlas nemusí automaticky znamenať, že si namyslená hus.“

„Súhlasím.“

„A čo vidíš ty keď sa pozrieš na mňa?“ túto otázku som čakala. Bola nevyhnutná, takže ma nezaskočila. „Dobre vyzerajúceho, trochu arogantného záhradkára. Podľa všetkého si chlap na úrovni, dominantný a skôr mi prídeš ako ten, či si príležitosti tvorí, než ten, ktorý len využije keď sa niečo naskytne. Inými slovami, ideš si za svojím a nepozeráš príliš na okolie.“

„Práve si si odpovedala na to, prečo bola tá správa a celý tento kontakt zlý nápad. Opísala si niečo ako moje alter ego.“ v tom sa postavil a snaží sa odísť. Chytro sa staviam a idem za ním. Chytám ho dnes už po druhý krát za ruku, stojíme tvárou tvár k sebe. Až teraz si uvedomujem, ako vysoký vlastne je. Mám naozaj vysoké opätky a stále na neho pozerám zdola. „Prepáč ak som sa ťa tým opisom dotkla.“

„Nedotkla, v podstate si to popísala správne. Sú však isté veci, ktoré by kompletne zmenili tvoj pohľad na moju osobu. Viki, naozaj ďakujem za tvoj profesionálny prístup a ešte raz sa ospravedlňujem za svoju slabosť.“

„Ničomu z toho, čo mi hovoríš nerozumiem a už vôbec nechápem, prečo sa chceš so mnou takto rozlúčiť. Netvrdím, že som sa v dôsledku troch videní a jednej správy do teba zahľadela, ale toto mi nepríde z tvojej strany fér. Najprv mi povieš veci, ktoré chce počuť asi každá žena od chlapa ako si ty a potom ma pošleš do riti.“ toto zrejme vyznelo viac uplakane ako by som chcela.

„Nikam som ťa neposlal, už vôbec nie do riti. Proste nie som vhodný muž pre ženu ako si ty. Vlastne asi pre žiadnu. Bodka! Želám všetko dobré, neboj zajtra si na mňa ani nespomenieš.“ otočil sa a odkráčal.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Poslať správu
"Pozri sa, padá hviezda, niečo si želaj, ale mňa ne. Ani ten najväčší zázrak ma nevráti späť k tebe, zbytočne zahodíš prianie." - týmto je vyjadrené všetko Tento blog vznikol za jediným účelom a áno, píše to chlap :)

Chceš vedieť, keď Intimits pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.