Ako som si myslel, že rok v rakúskych Alpách je dobrý nápad

Odrezaný od sveta

Môj život v zahraničí sa začal zimnou sezónou, pracoval som na lyžiarskej chate v Salzburgu. Nejaké štyri dlhé mesiace som bol odrezaný od sveta. Doslova. Chata bola niekde na kopci a do dediny sa dalo dostať len skútrom, ktorý sme však my "smrteľníci" nemohli používať… V izbe som mal prvé dni tak 10 stupňov a spal som vo všetkom oblečení, čo som si tam doniesol. Keďže moja nemčina nebola na začiatku vôbec dobrá, povedal som si, že to musím zvládnuť aj napriek všetkým bojovým podmienkam, ktoré sme tam mali. Na deň, keď som sa vrátil do civilizácie a len tak som si šiel nakúpiť do obchodu nezabudnem asi nikdy :-)

Žil som na konci sveta

No ani táto skúsenosť ma (nechápavo) nepoučila a odišiel som na ďalších skoro 7 mesiacov do Tirolska. Pracoval som v jednom malom hoteli na konci sveta. Tým myslím naozaj na konci sveta. Dedinka, kde som žil, bola síce krásna, ale bavila ma tak prvé dva týždne, keď som si robil túry a spoznával okolie.

Práca 6 dní v týždni, bez kamarátov a rodiny. Skončilo sa  to tak, že aj napriek tomu, že som mal v zmluve, že ubytko mám mať zadarmo, tak mi moji šéfovci za všetky mesiace peniaze strhli. Takže ak sa chystáš náhodou do zahraničia a riešiš prácu cez agentúru, tak si dávaj dvakrát pozor, či ide o dôveryhodnú agentúru.

Práca v Alpách má naučila naozaj veľa, a nie je to len tá nemčina… Tak, ak rozmýšľaš nad prácou v zahraničí, dobre si to radšej premysli :-) Po troch rokoch som sa, ale ja opäť vrátil na Slovensko a neľutujem to. Myslím, že sa mi podarilo v tom Rakúsku dospieť a zistiť, čo chcem a hlavne, čo už nechcem robiť.

Aké máš zážitky ty z práce v zahraničí? Daj mi vedieť do komentárov, som zvedavý, či len ja som taký smoliar.

Ak chceš viac článkov a fotiek z môjho (š)túrovania po Slovensku, tak si môžeš kliknúť aj na môj blog Nie je túra bez Štúra.