Čaj a mikádo

Ďalšia zo série poviedok.

Bolo len dvanásť hodín a ja už som otváral štvrté pivo. Vonku bolo teplo, dokonca až odporne horúco. Sedel som v tieni na lavičke v parku v meste, v ktorom som prežíval. Musel som sa nachvíľu vzdialiť od ľudí, začali mi smrdieť. Otvoril som si na telefóne poznámky a začal som písať.

,,Posledné obdobie som bol s ľuďmi až moc, párty, alkohol, drogy, sex. Začalo ma to unavovať. Nič z toho nebolo skutočné. Cifra na mojom bankovom účte sa zmenšovala a zmenšovala. Stala sa z nej Sajfa. Mne to bolo ale ukradnuté. Peniaze sú smiešne. Ľudia kvôli ním spravia takmer hocičo, pritom sú to len farebné papieriky. Celý život sa točí len okolo farebných papierikov a to ma už unavuje. Kto má veľa papierikov môže všetko, monopoly v reálnom živote. Kúpim železnice? Všetko mi začalo pripadať umelé. Ľudia, s ktorými som trávil čas mi začali pripadať odporní. Alkoholu som potreboval stále viacej a viacej. Bol to ako maratón, no bez vytúženého konca. Sex na tom nebol inak, chcel som ho viac a viac, pritom ma to vôbec neuspokojovalo. Išlo len o jednorazové záležitosti. Skrátka už ma nebavil sex na hajzli v klube s opitou fľandrou. Všetko to bolo pekné no nič z toho nemalo hodnotu. Chcel som niečo skutočné. Chcel som stretnúť dievča, s ktorým by som zažil niečo skutočné. Nechcel som už súložiť v klube. Hľadal som dievča, s ktorým si dám zelený čaj a zahrám mikádo. Dievča, s ktorým sa môžem baviť o všetkom. Pozerať na západ slnka a po jeho zapadnutí presmerovať svoju pozornosť na hviezdy."

Písanie ma tak pohltilo, že som aj zabudol kde vlastne som. Napil som sa piva porozhliadol som sa. Videl som párik so psom a mamičku s kočíkom. Začal ma bolieť krk, tak som si namiesto sedenia na lavičku ľahol. Ešte raz som sa napil a pokračoval som v písaní.

,,Chcel som niekoho, kto by bol za každý môj hlúpy nápad."

V tom som precitol. Čo si to tu vlastne píšem.

,,Pozerať na západ slnka a po jeho zapadnutí presmerovať svoju pozornosť na hviezdy. Čo je toto za pičovinu." povedal som na hlas a zasmial som sa.

Ľudia sa po mne obzreli a mne ostalo trápne. Znovu som si sadol a napil sa piva. Už ho veľa neostalo, a preto som sa chystal odísť, no v tom som si všimol, že sa ku mne približuje dievča.

,,Ahoj, smiem si prisadnúť?" Zaskočilo ma to. Takáto vec sa mi stávala jedine v plnom autobuse.

,,Ahoj, jasné môžeš." Odvetil som a posunul som sa na kraj lavičky.

Vyzerala zaujímavo. Zaujímavo pekne. Presne tak bola aj oblečená. Proste bolo vidieť, že má svoj štýl. Z výstrihu sa na mňa usmievali jej prsia. Sadla si a ostalo chvíľu ticho. Prerušila ho až ona.

,,Chodíš sem často?"

,,Občas, prečo?"

,,Nechcela som, aby bolo trápne ticho."

,,Ticho lieči."

,,Inač ja som Klára," nastavila ruku na podanie.

,,Ondrej teší ma," chytil som jej ruku a pobozkal. Neviem prečo som to spravil bolo to hrozne trápne, no ju to rozosmialo.

,,Gentleman."

,,Tak by som sa zrovna nenazval."

,,A ako by si sa nazval?"

,,Neviem, možno Laco Lučenič, alebo Paľo Habera."

Nečakal som, že sa na takejto hlúposti dokáže zasmiať.

,,Prečo si si sadla práve sem?"

,,Je to jediná lavička, kde je tieň."

,,Jaj, jasné. Už som si začal namýšľať, že preto že som fešák."

,,Haha, to bolo až druhoradé."

,,A ty sem chodíš často? Nikdy som ťa tu nevidel."

,,Ako vieš, že si ma len neprehliadol?"

,,Teba by som si asi všimol." Skúsil som nenápadný flirt.

,,Som tu prvý krát, minulý týždeň som sa sem presťahovala."

,,Preboha prečo? Zaujal ťa lacný pervitín?"

,,Nie, kvôli výške. Bývam tu na intráku."

,,Ešte horšie, ale ak by si mala záujem o ten lacný pervitín, tak daj vedieť. Podľa mňa sa ti zíde." Vtip úspešne nenašiel svojho príjemcu. Zbavili sme sa ho chvíľkovým tichom.

,,Páči sa mi ako si oblečená. Vyzerá to tak...ehm zaujímavo? Proste keby som porotca v nákupných maniačkach tak ti dám 10 bodov." Tentokrát vtip našiel svojho adresáta.

,,Haha tak teda asi ďakujem?"

,,Kde vlastne študuješ?" Hlúpa otázka, keďže v tomto meste bola len Ekonomická univerzita. Nikdy som nepochopil, prečo na ekonomickú chodí toľko pekných dievčat. Čo je na tej ekonomike také príťažlivé? Vždy keď som sa na to niektorej z nich opýtal tak mi povedali, že chcú v budúcnosti podnikať. Kriste pane ale nechtové štúdio si vieš otvoriť aj bez štúdia ekonomického. - Vykríkla časť mňa, ktorú som nikdy nevedel pochopiť.

,,Na ekonomickej."

,,Chceš si otvoriť nechtové štúdio?"

,,Haha nie preboha, ani neviem, proste som chcela študovať ekonomiku."

,,Toto by som vedel zaradiť do top 10 záhad sveta."

,,Počúvaj už budem musieť ísť."

,,To je ale škoda," pridal som sklamaný tón.

,,Ale prosím ťa, inač cez týždeň by som mala mať čas, nešiel by si so mnou niekam? Napríklad na čaj?"

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
2
Poslať správu
Som mladý chalan, ktorý rád tvorí. Ak ma chcete podporiť, môžete tak spraviť na mojom patreone.

Chceš vedieť, keď Lukáš Lipiansky pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
10.1.2021 18:27
Dúhový pajzel
9.11.2020 18:42
Živá mŕtvola
2.11.2020 21:38
Nešťastie