Mali ste niekedy takú túžbu, aby Vás prijali a mali radi, že keď ste si uvedomili, že to nikdy neurobia, tak ste mali pocit, že sa rozpadáte na márne kúsky?
No keď si konečne uvedomíte a priznáte, že sa to jednoducho nestane, prijmete to a uľaví sa Vám.
Ktorá žena nikdy nechcela, aby ju rodičia a rodina jej priateľa mala rada. Alebo naopak, určite nejeden muž chcel byť prijatý a rešpektovaný partnerkinou rodinou. No povedzme si úprimne, len málokedy sa to podarí. Až príliš často sa stane, že "svokrovci" budú mať s nami nejaký problém a nie jeden. Niekedy je to o tom, že im vadí, ako sa správame, ako sa vyjadrujeme, ako vyzeráme alebo jednoducho už im vadí len to, že dýchame. Pretože nikdy nebudeme pre rodičov svojho partnera dosť dobrí. Porovnávajú nás s inými, najčastejšie sú to bývalí partneri alebo deti svojich známych, ktoré sú v ich očiach vo všetkom lepší.
Niekedy sa tým až príliš často zaoberáme. Trápime sa, pýtame sa, čo môžeme urobiť, aby sme sa im zavďačili. Niektorí z nás sa im snažia s prepáčením za výraz "pchať do zadku", iní sú jednoducho len prirodzení. Ďalší sa chovajú slušne, ale vieme, že to aj tak nebude stačiť.
Samozrejme každému, kto to má inak a jeho svokrovci ho majú radi, to zo srdca prajem, pretože je to vzácnosť.
Najviac vždy záleží hlavne na našom partnerovi a na tom, že sa máte radi. No povedzme si úprimne, je to pravda, že s partnerom si berieme aj jeho rodinu. A keď viete, že to posledné, čo jeho rodina chce je, aby ste vzali, je dosť na prd, lebo sa bojíte, že spôsobíte niekomu infarkt a to nechcete.
Je lepšie brať to s rezervou, pretože keď to beriete vážne a naozaj sa kvôli tomu trápite, ubližujete tým akurát sebe a svojmu vzťahu. Myslite na to, že partner je s vami, miluje Vás aj napriek tomu, že jeho mamička neskáče dva metre od radosti, že si vybral práve vás.
Kto chce, problém si vždy nájde a vy budete vždy ten cudzinec/cudzinka, ktorý sa ocitol v ich rodine.
Lepší prípad je, keď toto všetko viete a je vám to v podstate jedno, lebo ani vy k jeho rodičom neprechovávate nejaké vrelé city alebo ich považujete za cudzích.
No keď aj napriek tomu, že viete, že v ich v živote nikdy nebudete mať miesto, ich považujete za rodinu, respektíve vo vašom živote majú svoje miesto, môže vás to veľmi bolieť. No keď sa naučíte s tým žiť a jednoducho prijmete veci také aké sú, uľahčíte život sebe aj svojmu partnerovi. Pretože on nechce stáť medzi dvomi mlynskými kameňmi. A vy mu nikdy nesmiete dať dôvod na to vyberať si medzi rodičmi a vami, pretože ho tým akurát odoženiete a stratíte ho.
Aj keď vás to trápi, naučte sa s tým žiť. Pretože nemôžete nikoho prinútiť, aby vás mal rád alebo aby vás rešpektoval. Je to vždy len na tom človeku. Pre niektorých ľudí zostaneme navždy cudzí.
No žijeme tu pre tých, ktorých milujeme a ktorí milujú nás. Iba na tom záleží. Na našich milovaných, pre ktorých by sme urobili čokoľvek na svete a vďaka ktorým vieme, že nie sme na tomto svete sami.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď barbarita_emilia pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.