Nikto sa nikdy nestal bohatým iba vďaka sporeniu, alebo prečo prosté odkladanie peňazí stranou nestačí

Poznáme porekadlo "Ušetrená koruna je zarobená koruna" už je dnes možno z pohľadu budovania bohatstva trochu zastaralé porekadlo.

Dôležitosť sporenia a šetrenia je pravdepodobne jednou z prvých finančných rád, ktorú v živote od svojich blízkych počujeme. Reprezentuje ju tradičné prasiatko na mince, ktoré ste nepochybne rovnako ako ja v detstve dostali, aby ste si mohli šetriť.

Problém je v tom, že pokliaľ by ste celý život sústreďovali iba na sporenie a hromeadenie čo najväčších úspor, v skutočnosti by ste sa nielenže nestali bohytými, ale zároveň by ste v rámci rastu svojho osobného bohatstva premrhali pravdebodobne životnú šancu. "Nikto sa nikdy nestal bohatým iba vďaka sporeniu," myslí si o tomto prístupe Steve Adcock, self-made milionár, ktorý odišiel do predčasného dôchodku v 35 rokoch. Aj on sám k alcelerácii svojho majetku požil osvedčenú a prakticky jedinú zmysluplnú stratégiu: investovanie.

Investovanie Vám umožňuje zvyšovať vašu kúpnu silu

Na úvod si poďme ujasniť, že kľúčové nie je samo o sebe sporenie ani investovanie. Kľúčové je súčasne sporiť a zároveň investovať. Ide o dve polovice, kde každá z nich hraje nenahraditeľnú úlohu v rámci celku, ktorý môžeme nazvať najlepším možným spôsobom, ktorým sa môže milionárom stať ktokoľvek z Vás.

Sporenie by malo oponovať vaše krátkodobé finančne ciele - úspory Vám síce zo dňa na deň neprinesú žiadny zisk, ale zároveň nepodstupujete žiadne riziko, že o peniaze prídete. A naviac sa k nim môžete ľahko dostať v prípade núdze.

Zrovna v predchádzajúcom roku, ktorý oponovali turbolencie okolo pandémie koronavírusu, sa nepochybne až príliš veľa ľudí na vlastnej koži presvedčilo, ako dôležité je mať núdzový fond s našetrenými peniazmi pre nečakané udalosti.

Keď sa ale prenesieme do dlhodobých cieľov, kam spadá aj postupné budovanie bohatstva, prestávajú byť rôzne sporiace účty veľmi rýchle zaujímavé. Dôvodom je inflácia, alebo plošné zvyšovanie cien, fakticky snižuje kúpnu silu peňazí, ktoré máte vo vrecku. Vždy, keď inflácia rastie a vy o tom počujete vo správach alebo si o tom prečítate v novinách, stane sa to, že si zrazu za peniaze, ktoré máte vo svojej peňaženke kúpite menej.

V rokoch 2000 až 2019 činila priemerná ročná inflácia v Slovenskej republike 2,24%. Inými slovami, pokiaľ by ste v roku 2000 mali 3 954,44 € a chceli zachovať hodnotu tejto čiastky, museli by ste v roku 2019 mať 6 023,96 €. Pokiaľ zoberieme fakt, že väčšina sporiacich účtov nedosahuje ročne ani zhodnotenie 1%, je logické, že vaše úspory na takovom účte nedokážu ani poraziť infláciu a budú v premiere ročne ztrácať minimálne 1,25% zo svojej hodnoty.

Preto je nutné pripojiť ku sporeniu do rovnice ešte druhú polovicu - investovanie. To naopak slúži k tomu, aby aktívne zvyšovalo kúpnu silu vašich peňazí a pomáhalo vášmu majetku držať si pred infláciou pohodlný náskok.

Drvivá väčšina investícií - vrátane akciového investovania, o ktorom tu bude reč - v čase celkom skáče a nesie so sebou vždy nejakú mieru rizika. Lenže keď zoberieme skutočnosť, že hlavný americký akciový benchmark, index S&P 500, v rokoch 2010 až 2019 vykázal priemerné ročné zhodnotenie 14,2% a dlhodobo si drží priemerné ročné zhodnotenie vo výške 10%, možno Vám začína dochádzať, prečo sa sporenie bez investovanie neobíde.

Vývoj prírastku/ztrát indexu S&P 500 v rokoch 2000-2019. Ako vidíte, nie každý rok je posvätený. Ale navzdory internetovej bubline na prelomu tisícročia a globálnej finančnej kríze v roku 2009 sa dlhodobý investori bez problémov vo svojich investíciach držia v tučnom zisku.

Keď hovoríme o ročnom zhodnotení 10%, nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že o 10% nevzrastú iba vaše vlastné peniaze, ale aj zúročený zisk, ktorý už investícia za dobu svojej existencie vytvorila. Tomuto fenoménu sa hovorí zložené úročenie a ide o základnú investičnú zákonitosť, ktorú dlhodobí investori používajú k tomu, aby sa z nich stali jedného dňa self-made miliónari.

Poďme si ukázať jednoduchý príklad: Povedzme, že v roku 2000 máte nasporených nepotrebných 3 954,44 € a chcete ich nejakým spôsobom začať zhodnocovať, aby ste ich v budúcnosti mali viac. V jednom prípade zvolíte doporučený sporiaci účet s ročným zhodnotením 1% a v druhom investujete do indexu S&P 500, ktorý vám bude prinášať 10% ročné zhodnotenie.

V predchadzajúcom roku by ste:

A) Na svojom sporiacom účte mali aktuálne 4 823,65 €.

B) Na svojom investičnom účte mali aktuálne 26 595,07 € alebo 5,5 krát viac než v prípade A)

Nejde pritom iba o rozdiel v samotných sumách, ale taktiež o skutočnosť, že - ako sme si povedali vyššie - pre pokrytie inflácie za posledných 20 rokov by ste potrebovali za každých 3 954,44 € urobiť aspoň 6 008,86 €. V prvom prípade teda vaše peniaze navzdory faktom, že je ich teraz o 869,70 € viac, v skutočnosti znehodnotili a dnes si za ne kúpite menej vecí, než by ste si v roku 2000 kúpili za pôvodných 3 954,44 €. Keď to teda preženiem, bolo by lepšie pred 20 rokmi tých 3 954,44 € utratiť, pretože by mali vyššiu kúpmu silu a mohli by ste za nich teda dostať lepšiu hodnotu, než dnes dostanete 4 823,65 €.

To v druhom prípade je pozorovateľné, že sme od tých nutných 6 008,86 € na kilometre ďaleko a naša kúpna sila je v prípade, že by ste dnes celkovú sumu zo svojého účtu vybrali, niekde úplne inde. Pripomínam, že v obidvoch prípadoch ste neinvestovali viac než 3 954,44 €.

Kúzlo zloženého úročenia

A úplne na záver preto pridám ešte jednu perličku, aby som vám na tomto konkrétnom príklade ešte viditeľnejšie ukázal sílu zloženého úročenia. Povedzme, že by ste sa rozhodli okrem pôvodných 3 954,44 € svoju investíciu postupne každý mesiac navyšovať tým, že do indexu S&P 500 vložíte 79,06 € zo svojich mesačných príjmov. Alebo urobiť z komba sporenia+investovania pravidelnú záležitosť.

Za 20 rokov by ste teda na svoj investičný účet postupne vložili dalších 18 975,33 €. To je dosť peňazí a vaša celková investícia z vlastného vrecka by tak činila 22 928,53 €. Ale na vašom investičnom účte by dnes svietila pri rovnakom priemernom ročnom zhodnotení suma 80 935,68 €.

Takže na jednu stranu ste síce svoju celkovú investovanú čiastku navýšili o 18 975,33 €, ale zároveň váš zisk vzrástol o takmer 55 344,72 €! A aj keby ste na začiatku v roku 2000 nevložili na účet tých 3 954,44 €, ale začali iba investovať 79,06 € mesačne, vaších 18 975,33 € by sa za posledných 20 rokov zhodnotili na 54 340,57 € alebo by ste svoju investovanú čiastku takmer strojnásobili.

Skuste si teda spočíatať, či náhodu neste schopný zo svojích príjmov mesačne odložiť 79,06 €. Ako vidno, behom dvoch dekád si teoreticky môžete za túto mesačnú čiastku stranou prakticky pasívne vytvoriť peknú sumičku.

A mimochodom, pokiaľ by ste 79,06 € mesačne investovali po celý svoj pracovný život (povedzme od 20 do 60 rokov, alebo od 25 do 65 rokov) po dobu 40 rokov a tešili sa z amerických akcií priemernému zhodnoteniu 10% ročne, mal by váš investičný účet na konci hodnotu 419 917,02 €, pričom z vlastného vrecka by ste do trhov investovali iba 37 950,66 €! O zbytok by sa už postaralo složené úročenie (už chápete, prečo je to tak dôležité?).

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Poslať správu
Volám sa Dalibor Polomský. Zaoberám sa podnikaním v oblasti investícií a sociálnych sietí.

Chceš vedieť, keď Dalibor Polomský pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.