Hneď na úvod môžeme povedať, že skutočné a zdravé sebavedomie sa nedá predstierať, z ľudí doslova srší a inšpirujú ostatných. Pre naplnený a spokojný život je dôležité stať sa sebavedomým človekom. Čo teda odlišuje skutočne sebavedomých ľudí od tých, ktorí trpia nízkym sebavedomím a slabou sebadôverou?
Hovorí sa, že šťastie je stav mysle. Na to, aby ste si boli stopercentne istí tým, čo robíte, musíte byť vyrovnaní a spokojní s tým, kým ste. Ľuďom so silnou sebadôverou stačia na pocit potešenia ich vlastné úspechy a nevenujú toľko pozornosti názorom okolia. Nepotrebujú obrovské chvály a uznanie druhých, pretože od toho ich život nezávisí. Proste si vystačia sami a ich šťastie pramení zvnútra.
Sebavedomí ľudia vedia, že hovoriť nie je zdravé a potrebné. Nebudete predsa hovoriť áno niečomu, s čím nesúhlasíte, či? Bohužiaľ, mnohí s týmto bojujú a jednoducho nevedia len tak niekoho odmietnuť. To následne spôsobuje stres, syndróm vyhorenia a v najhorších prípadoch i depresiu. Sebavedomý človek hovorí veci na rovinu a vyhýba sa frázam ako „nie som si istý” alebo „dám ti vedieť”, keď už dopredu vie, že odpoveď je nie. Ak odmietne, má na to dôvod. Je to prirodzené, pretože rešpektuje vlastné záväzky.
Sebavedomí ľudia neodsudzujú ostatných, pretože veľmi dobre vedia, že každý má čo ponúknuť. Nepotrebujú druhých ponižovať či zbytočne komentovať, aby si zvýšili svoje ego. Porovnávanie a posudzovanie ľudí je pre nich ponižujúce, nestrácajú tým čas a neobávajú sa tým, či sú niečo viac ako všetci, ktorých bežne stretávajú.
Viac počúvajú ako hovoria, pretože nemajú pocit, že by si mali niečo dokazovať. Sú výborní poslucháči a aktívne počúvajú ľudí, ktorí im prídu do cesty. Venujú im pozornosť, pretože veria, že sa môžu od nich veľa naučiť a získať rôzne pohľady na rozličné témy.
Sebavedomí ľudia majú skvelú komunikačnú zručnosť - asertivitu. Svoje postoje, názory a nápady vyjadrujú maximálne sebaisto a dostatočne nahlas. Uvedomujú si, že neisté rozprávanie, tichý prejav či časté uhýbanie pohľadu nepôsobí dôveryhodne a zaujímavo. Ich reč tela hovorí za nich. Aj najlepší vtip vyznie nudne, ak ho rozprávate monotónne a hanblivo.
Ak sa v ich živote objaví nová príležitosť, využijú ju a vrhnú sa do nej po hlave. Nezaťažujú svoju myseľ analyzovaním, čo by sa mohlo pokaziť. Ak cítia strach, položia si otázky: „Čo mi v tom bráni? Kam by ma táto situácia mohla priviesť?” Idú do toho aj cez strach, pretože vedia, že zotrvať v komfortnej zóne je mrhanie času. Kto nič neriskuje, nič nemá.
Skutočne sebavedomí ľudia si vedia priznať chybu. Nikto nie je neomylný. Radi nahlas hovoria svoje názory a ochotne idú do otvorenej diskusie. Ak sa náhodou mýlia, s pokorou to priznajú a nesnažia sa nasilu vykresliť zo seba dokonalého človeka. To z nich robí veľmi sympatických ľudí.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Milan Tkáč pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.