Moja Vesmírna odysea alebo Tango s Kitty na ISS

Pred dvomi mesiacmi som bol navštíviť svojich starých kamarátov vo Francúzskej Guyane. To je francúzsky zámorský department v Južnej Amerike, integrálna súčasť štátu.

Tu sme pred mnohými rokmi zažívali svoje dobrodružstvá, plahočili sa v džungli, súťažili s tímami z celého sveta na Jaguar Course, strážili vesmírne stredisko s kozmodrómom Centre Spatial Guyanais - CNES, z ktorého sú vysielané do vesmíru nepilotované rakety Ariane so satelitmi v rámci Európskeho programu ESA.

Ale i Francúzsko má svoje vlastné programy a podniká vlastné vesmírne akcie, ktoré nikomu na nos nevešia. Veď je to svetová veľmoc, ktorá kedysi ovládala polovicu sveta. Taká predsa nebude nikomu nič vysvetľovať.

Veľa kamarátov tu už neslúži, predsa len je to veľa rokov a riziko tohto typu služby je veľké, zvlášť počas rotácií v divokých častiach sveta. Kamarátov skôr stretnem rozosiatych po celom svete, už v civile, s rodinkami a vtedy si radi pri dobrom vínku a cigarách zaspomíname na naše spoločné zážitky z mladosti. A tí z nás, ktorý tu predsa len ťahajú toľké roky, lebo od svojich rodín sa nadobro odstrihli, tých je len zopár. Tí však už nenosia Képi Blanc, ale po odslúžených troch päťročných kontraktoch hrdo nosia na hlavách rešpekt vzbudzujúce Képi Noir. Sú z nich už vyšší dôstojníci. Šarže.

S mojou franko-belgickou známou Charlottou sme trávili týždennú dovolenku na ostrove Martinik, ktorý je odtiaľto asi tisíc kilometrov. Boli sme u mojich priateľov, manželov, ktorí v Štrasburgu vlastnia veľký dom na námestí, v ktorom z času načas organizujem svoje aj vo svete známe tanečné tangové večery, milongu Piatoque. Títo moji priatelia raz – dva krát ročne chodia na Martinik, nakoľko ona je Slovenka, čo tu dlhé roky ako turistické sprievodkyňa pracovala a potom, čo sa tento môj kamarát po skončené služby vo Francúzskej Guyane usadil na blízkom Martiniku, tam sa i spoznali. Na tangu. Predstavte si, i tam sa tancuje argentínske tango. Tanečníci sa vždy cez víkend stretnú v niektorom martinickom meste a strávia tam spoločný tanečný večer. Bol som týmto mojim priateľom za svedka, brali sa na radnici vo Fort-de-France, hlavnom meste ostrova.

Po týždňovom pobyte u priateľov na Martiniku sme sa rozlúčili, dohodnúc sa na ďalších termínoch mojej Gala milongy Piatoque, keď sa vrátia do Štrasburgu a rozhodli sme sa zaletieť na Francúzsku Guyanu, len tak si na pár dní zaspomínať s kamarátmi, čo tu ešte slúžia v Kourou. Prileteli sme doobednou linkou do Cayenne, kde sme si požičali auto. Nechceli sme byť odkázaní na taxíky a na miestnu dopravu v tomto vlhku už vôbec nie. V letiskovej požičovni sme si zaobstarali jedno veľmi praktické auto, na miestne cesty ako stvorené. Všetci francúzski policajti na celom svete na ňom v posledných rokoch jazdia. Aj vo filmoch. Tak sme sa našou novou známou - Daciou Duster odviezli do hotela. Nie však do hlavného mesta departmentu Cayenne, ale do severnejšieho, šesťdesiat kilometrov vzdialeného Kourou. Lebo veď... chcel som navštíviť starých kamarátov a nie trčať na mestskej pláži.

Mimochodom, i Porsche Cayenne získalo svoje meno po tomto meste. Ale tento model sme nechceli. To by nás vyšlo drahšie než celodenné vozenie sa taxíkom.

Hotel La Marina v Kourou nám vyhovoval, má výbornú rybiu reštauráciu, keďže sa nachádza priamo pri rovnomennej rieke. Veď i ten názov tomu napovedá.

Dajú sa tu priamo v hoteli požičať i výletné člny, keby ste sa chceli proti prúdu rieky zahrať na objaviteľov Amazónie, napríklad.

Nečakajte ale nejaký prevratný luxus ako na turistami obsypaných ostrovov Karibiku, leto tento department rozhodne nepatrí medzi turistické destinácie. Tu sa žije a pracuje. A tak to tu i všetko vyzerá. Žiadne vyčačkané hotely, snehobiele pláže. Ale je tu čisto a bezpečno. Aby nie, hneď vedľa je jedno z najstráženejších miest celého Francúzska, Centre Spatial Guyanais.

Po príchode do hotela sme si s Charlottou trochu oddýchli a pretiahli kosti na hotelovej izbe. Práve som vychádzal zo sprchy, keď mi cinkla SMSka, ktorou mi moji dvaja priatelia poslali súradnice plážového baru s fakt divným názvom, ale čo už, oni nechápu jazykové špecifiká.

O hodinu sme sa stretli v plážovom bare Cocoteraie na cípe Pointe des Roches, kde sa rieka Kourou vlieva do Atlantiku. Prišli vo vychádzkových letných uniformách, s epoletami a Képi Noir. Srdečne sme sa zvítali, no veď sa vídavame zriedka a aj to iba v Paríži, počas osláv Dňa Bastily, kam každý regiment vysiela svojich zástupcov.

Večer to bol dlhý, ale osviežujúci vánok od Atlantiku nás udržoval čerstvých. Rozprávali sme si príbehy, zážitky a moji dvaja priatelia mi povedali zaujímavú vec. Je tu v týchto dňoch jedna televízna redaktorka so Slovenska, na dovolenke, ale robí z nej reportáže pre komerčnú televíziu, v ktorej pracuje a ktorej názov odkazuje na príslušníčku vyššej francúzskej šľachty. Cez vedenie televízie si vybavila návštevu vo vesmírnom centre a moji dvaja priatelia ju dostali na starosť. Chceli, nemuseli. Oni rozhodujú, komu ju prideliť na tých pár dní počas reportáže. Ale zobrali to ako osobný projekt, predsa len, tu sa toho až tak veľa nedeje...

A tak ju v rámci spestrenia nášho večerného programu pozvali na večeru s nami. Že sa aspoň stretnú dvaja Slováci, iste mi tým urobia radosť...

No fakt, ... žeby mi toto zrovna chýbalo..., zvlášť keď tu so sebou už mám svoju dámsku spoločnosť, no ale dobre, zoznámime sa, pokecáme.

La creatura bella bianco vestita...

Prišla asi o hodinu. Prekvapila ma, lebo sa docela nastajlovala, čakal som povrchnú, po sláve túžiacu slečinku v šľapkách, s plážovou taškou a vo vyzývavom bavlnenom tričku na tenkých ramienkach, ale veru nie. Toto bola iná liga. Vysoká tmavovlasá hnedoočka, bruneta v dlhých bielych plážových šatách s jemnými etnickými vzormi a bielych teniskách, s decentnou kabelkou a krásne ružovo nalakovanými nechtami.

Kitty...

Ako opisuje Victor Hugo vo svojom najslávnejšom románe svoju hlavnú postavu Esmeraldu: La creatura bella bianco vestita.

Volajme ju napríklad ... Kitty.

Tak sme sa zoznámili, sediac všetci piati v pohodlných ratanových kreslách - žiadna fejková umelina z hobbymarketu, ale originálny ratan, čo vydrží v miestnej vlhkej klíme.

Rozprávali sme sa po francúzsko-anglicky, niečo odomňa vyzvedala, ako každá novinárka, že odkiaľ sa so svojimi dvomi kamarátmi poznám (... z modelárskeho krúžku), či som tu už niekedy bol (...nie), čo to mám za kerku (...omalovanka zo žuvačky), odkiaľ mám ten osobitý francúzsky akcent (...od Charlotty), prečo všetci tu za stolom máme pri sebe zatvárací nôž-motýlik (...manikúra, dbáme o seba), prečo si nesadnem tak, aby som radšej videl na more (...rád si všímam prichádzajúcich hostí od parkoviska), odkiaľ mám tú jazvu (...horúci kvapkajúci marshmallow z opekačky) a podobné halúzky. Docela som sa bavil, lebo mi zjavne verila. No veď ja len pravdu...

...moje storky s Muftím z čias, kedy Kitty ešte písala do stredoškolského časopisu

Ale pomaly mi už dochádzali invencie, tak som prevzal iniciatívu. Nahol som sa k nej a začal som jej rozprávať nejaké pikošky zo slovenského úradu vlády v Bratislave, kam ona pravidelne chodí robiť reportáže do Televíznych novín.

Rozprávam jej moje storky s Muftím. Z čias, ktoré si ona nemôže pamätať, vtedy písala akurát tak do stredoškolského časopisu.

Ako som raz omylom vpálil na jeho sekretariát na prvom poschodí, pomýliac si poschodie, keď som vedúcej úradu vlády niesol istú dôvernú korešpondenciu a zle som si odčítal poschodie. Odvtedy viem, že podlažie a poschodie nie sú jedno a to isté. Zazvonil som na druhom a otvoril mi ... Gorila. Áno, ten... Sebavedome som vkráčal na sekretariát a až tam mi jeho Anička povedala, že pani vedúca úradu sedí o poschodie nižšie a ja som na sekretariáte pána premiéra... Gorila ma slušne vyprevadil. Fakt tak vyzeral. Ale bol pomalý a veľký. Z toho síce tu v mestskej džungli profitoval, veď i Muftí bol kus chlapa, za koho by sa skryl v prípade potreby..., ale vysadený v skutočnej zelenej džungli, v tom uškriekanom, vlhkom pekle by taký maco prežil tak nanajvýš tri dni. Mal by príliš veľkú spotreba energie a vody. Takí Rambovia u nás neprejdú ani prijímacím sitom. U nás rozhoduje výdrž a odhodlanosť, nie sila a výzor.

Alebo v deň, keď Muftí preberal prezidentské právomoci po prezidentovi, ktorému tak nešťastne skončilo volebné obdobie. Bad timing. Po tej okázalej ceremónii, kedy dlhá vládna kolóna prišla do prezidentského paláca, kde na okázalej ceremónii dostal poverovacie listiny, na základe ktorých sa stal neobmedzeným pánom Váhu i Tatier, sa s limuzínou vrátil na úrad vlády. Vystúpil z auta za bránou, pred bočným vchodom do svojho premiérskeho traktu, dvaja ochrankári stáli pri aute a on tam asi minútu len tak pred dverami stál a vychutnával si túto vrcholnú chvíľu. A ja som práve vtedy išiel okolo neho. Pri tomto jeho osobnom triumfe som bol prítomný iba ja jediný na celom svete. Čaro okamihu. Škoda že vtedy neexistovali mobily... to by bola fotka roka. Ako tá s jeho šéfom tajnej služby, skákajúcim do seneckého jazera.

A viete, že medzi starou a novou budovou Úradu vlády je spojovací tunel? Keď prší, alebo treba byť neviditeľný pred novinármi, vtedy tade chodí premiér so svojou suitou zo svojho vládneho traktu a prenášajú sa tade dokumenty i celý catering počas zasadnutia vlády. Ja som tadiaľ s obľubou chodieval, je to také mierne vzrúšo, nad hlavami máte zopár veľkých svetlovodov, pod nohami gumenú podlahu a zrazu kuk, vyjdete z pivnice, kde tunel končí, cez také nenápadné dvere a ste v druhej budove.

Cola TV: a aká je alternatíva, pán minister?

A raz (to už Muftí odišiel za medveďmi) sa predomnou, vyjdúc z tunela, zjavil jeden minister, ktorý práve na prízemí pod vládnou zasadačkou dával novinárom rozhovor po zasadnutí vlády, obkolesený strapcom rúk s ich mikrofónmi pred ústami. Ja som mal práve v ruke plechovku coly. Nedalo mi to, vážení, toto som musel... pristúpil som k pánovi ministrovi a tú svoju plechovku coly som mu strčil ako mikrofón pod ústa. Cola TV. Nikto si nič nevšimol, tak pútavú tému pán minister práve rozoberal. Tak som pritvrdil...

- Cola TV: a čo na to svetová verejnosť, pán minister? opýtam sa bezpečne skrytý v lese novinárskych hláv a rúk. Minister zmĺkne, vyvalí oči a začne niečo habkať. Ale musím povedať, že sa snažil z toho vyhabkať rozumne, normálne ťahal z hlavy funkčný scenár tejto mojej haluze. Iste si potom tú Cola TV dlho googlil... Kreatívny chlap, dotiahol to neskôr až na europoslanca.

***

Takto sme sa dobre bavili až do neskorého večera, dopili sme, rozlúčili a s mojou Charlottou sme sa ešte poprechádzali po pláži pri západe slnka a až po jeho zájdení za obzor sme sa vrátili na hotel. Ale stihli sme si s priateľmi za výdatnej pomoci Charlotty ešte na začiatku stretnutia telefonicky dohodnúť návštevu v tréningovom centre simulovaných letov, čo je nové high tech centrum v strede areálu so superpočítačom simulujúcim letové podmienky vo vesmíre. Charlotte ako pracovníčka Európskej Komisie má kontakty na grantových posudzovateľov projektov ESA, ktorými Komisia štedro dotuje Centre Spatial Guyanais. Tak jej radi vyšli v ústrety, ako voči každému, kto drží budget. A Kitty sa veľmi rada pridala k nám.

Spravia nám tam program, občas robia takú demoverziu pokusov aj pre oficiálne návštevy, novinárov, a mimo záznam aj dobrým známym. Ako všade...

Dobré Public Relations predáva i výskum, zvlášť keď sa hrá o štedré eurofondy. Úspechom sa treba pochváliť, lebo keď sa sám nepochváliš, akoby si sa okakal.

V skutočnom vesmíre by im to neprešlo

Kedysi v osemdesiatych rokoch robili Američania pokusy s ľudskou posádkou, simulujúc v Nevadskej púšti ročný pobyt akože na Marse. Dobrovoľníci žili celý rok v takom veľkom skleníku s uzavretým ekosystémom, kde sa „posádka“ mala postarať o seba, recyklovať vodu a dokonca i zabezpečiť kyslík fotosyntézou z dopestovaných rastlín, ale projekt mal tú chybu, že sa robil v podmienkach, ktoré vymysleli ľudia. Čiže nedokonalo. A preto im podporný tím musel tajne pridávať do systému kyslík i vodu. V skutočnom vesmíre by im to neprešlo. Po odhalení týchto nevedeckých metód projekt skončil, na škodu vedeckému poznaniu. Ale našťastie ich nový projekt HI-SEAS, ktorý sa v súčasnosti realizuje na Havaji, už spĺňa všetky vedecké parametre.

Tu v Centre Spatial Guyanais realizujú podobný projekt, postavený však na iných princípoch. Všetko riadi umelá inteligencia a neurónové siete. Francúzsky model SEAS nie je postavený na simulácii vesmírnej kolónie, ale na dlhodobom pobyte na vesmírnej lodi. Boli sme s Kitty pozvaní na exkurziu do Centra.

Na druhý deň ráno sme s Charlotte a Kitty, ktorú sme naložili cestou, vyrazili k Centru. Na vojakmi stráženej vrátnici nám detektorom kompletne preskenovali auto, ktoré sme museli odstaviť na záchytnom parkovisku hneď za bránou. Odtiaľ sme nastúpili do bieleho Citroenu Berlingo. V diaľke sme z bezpečnej kilometrovej vzdialenosti videli odpaľovaciu rampu rakety Ariane, ktorú pripravujú na štart, plánovaný o niekoľko týždňov.

Vodič nás zaviezol až pred riadiace stredisko projektu SEAS. Zvonku taká nenápadná, bielo natretá dvojposchodová betónová budova. Vošli sme dnu, preskenovali nás a o desať minút sme boli v centre diania. Privítali nás zástupca riaditeľa centra a vedúci PR oddelenia. Kitty sa hneď začala vypytovať a s malou digitálnou kamerkou v ruke si všetko nakrúcala.

Obaja páni jej s brožúrkou v ruke ochotne vysvetľovali všetko, na čo sa pýtala. Mňa si zástupca matne pamätal, ja som sa tu dobre vyznal, aj keď priznávam, veľa budov tu za mojich čias ešte nestálo a viaceré už boli zbúrané, či zničené, keď na ne spadli trosky rakiet pri neúspešných štartoch.

Pár krát som to zažil i ja a poviem vám, je to zážitok sám o sebe. Nastane veľká explózia vysoko v atmosfére, zapnú sa poplašné sirény, všetci sa bežia skryť do betónových úkrytov, nad hlavami sa rozprskne dáždnik pomaly padajúcich, dymiacich trosiek, potom náhle dorazí tlaková vlna a hromový zvuk explózie a potom to už len padá a padá a padá ako pri Verdune. Bum, bác, odskakujúce plechy, motory, tubusy, s rachotom sa zabárajúce do zeme, až sa celá chveje. Najefektnejšie je toto predstavenie v noci, vtedy to vyzerá ako gigantický nebeský ohňostroj.

Zvyšok sa necháva na prírodu. Tá všetko využije

Po štvrť hodine od výbuchu je už zväčša po všetkom, začína hasenie trosiek a dekontaminácia prostredia, zisťujú sa škody, čo zväčša trvá ďalšie dva dni. Z mora sa vyťahujú len dôležité veci - vynášané špionážne satelity, riadiace jednotky rakety, prípadne plné prídavné palivové nádrže. Zvyšok sa necháva na prírodu. Tá všetko využije.

Výťahom sme zostúpili štyri poschodia do podzemia. Tu už nebolo počuť žiadny ruch zvonku. Bolo tu chladno, ticho a tak sterilne. Asi pätnásť vedcov v bielych laboratórnych overaloch robilo vo veľkej centrálnej hale nejaké merania. Zástupca nám v bočnej miestnosti ukázal superpočítač, mozog zariadenia. Miestnosť ožiarená červeným svetlom, vychádzajúcim zo zásuvných modulov na stene. Všetko to pôsobilo, ako keď sa otvorí vysoká pec a celý priestor sa rozžiari roztaveným železom. Počítač vyzeral ako HAL 9000 z filmu Vesmírna odysea. Ibaže nerozprával.

- Nechcete si vyskúšať simuláciu vesmírneho letu? opýtal sa nás zástupca riaditeľa.

- V rakete som ešte neletel, iba na PlayStation, rád, odvetil som a túžobne som sa pozrel na Charlottu a Kitty.

Charlotte to hneď rázne odmietla, podľa svojich slov my mala závrate z toho pocitu, ale Kitty sa do tohto nápadu vrhla po hlave, ako pravá novinárka.

- Ale až zajtra, dnes implementujeme nové moduly, trochu nás schladil vedúci PR oddelenia.

- Radšej zajtra ako nikdy, pomyslel som si.

***

Večer sme sa išli kúpať do teplých vôd zátoky, netrpezlivo očakávajúc zajtrajšok. Mraky nad oceánom symbolizovali temné chvíle, ktoré nás zajtra mali čakať.

V televízii sme si ešte pozreli jednu skvelú americkú paródiu na noir filmy Mŕtvi muži nenosia škótsku sukňu o tajnej nacistickej výskumnej základni v juhoamerickej džungli. Taký geograficky príhodný film... Pobavil.

***

Na druhý deň ráno sme netrpezlivo stepovali na záchytnom parkovisku Centra, čakajúc na biele Berlingo. Vodič prišiel asi o pol hodinu po našom ohlásení sa.

Vošli sme do riadiaceho strediska. Na stenách som si až teraz všimol visieť fotografiu lietajúceho taniera s nemeckou svastikou Haunebu . Odkiaľ si to len pamätám...

Zástupca riaditeľa nás opäť privítal a zaviedol nás do vedľajšej miestnosti. Dal nám podpísať nejaké papiere vo francúzštine, ale my s Kitty sme mu to iba šraibli bez prečítania, plní očakávania, čo sa bude diať.

Prišli k nám dvaja vedci v nám už dobre známych bielych overaloch, navliekli nás do takých červených pilotných kombinéz, pripevnili minivysielačky na klopu, vyskúšali spojenie s riadiacim strediskom a išlo sa na vec. Prešli sme do vedľajšej haly - tej, ktorú sme videli včera.

...iste samé Berkley, M.I.T, Cambridge a PhD. za menom

V strede bol zavesený taký dlhý desať metrový tubus, dizajnovaný ako cestovný modul vesmírnej stanice ISS. S nami doň vstúpili štyria ďalší ľudia, dve ženy a dvaja muži. Ženy tak po štyridsiatke, muži tiež. Skrátka ľudia z výskumnej praxe, iste samé Berkley, M.I.T, Cambridge a PhD. za menom. Tréningová posádka zložená z astrofyzikov. Dnes akože pilotujú.

Charlotte so zástupcom riaditeľa ostala vonku a s gestom držíme vám palce ďalší dvaja pomocníci za nami zabuchli ťažké kovové dvere. Počuli sme škrípanie závitov a zasyčanie tlakového ventilu. Dokonalá imitácia posádkového modulu rakety.

Myslel som že to bude iba také vrn vrn

Naši štyria spolucestujúci nám kývli na pozdrav, usmiali sa, ale nepredstavili sa. Ani by sme si ich mená v tom strese nezapamätali. Prikurtovali sme sa do hrubých, masívnych sedačiek, okolo nás boli do detailu premakané imitácie prístrojov skutočnej vesmírnej stanice ISS, ako som to mnohokrát videl v televízii.

V slúchatkách sme začuli odpočítavanie: 10-9-8 . . . 3-2-1 štart!

Ale čo to, ja sa ...

Myslel som, že to bude iba také vrn vrn, ale kdeže: Celý tubus sa začal hrozivo otriasať, obrovská sila nás pribila do sedadiel (už chápem, prečo sú také masívne), ani ruky som nemohol z opierok zdvihnúť - bola to asi desaťkrát väčšia sila, než akú cítite pri odlepení sa lietadla z letiskovej dráhy. Toto trvalo asi dve minúty, potom všetko to burácanie v priebehu piatich sekúnd ustalo. Dokonalý zážitok. Ak by už nič iné neprišlo, tak toto samo osebe stálo za to. Iba mi vŕtalo v hlave, ako nasimulovali to zrýchlenie. Veď predsa sme stále v hale. Alebo nie?

Pokusy s antigravitáciou, pane...

Odpútali sme sa zo sedadiel. Ale čo to, ja sa vznášam!!! Kitty tiež, všetci šiesti.

- To ste ako dokázali? pýtam sa našich spoločníkov?

- Pokusy s antigravitáciou, pane... vraví mi blonďavá pilotka a doplachtí ku mne ako delfín.

Ak máte ten správny parfum, tak sú ženy vaše

Rukami sa zaprie o moje ramená, ale vesmírna kinetika nepustí, princíp zachovania energie tu funguje bez strát. Jej kinetická energia ma odrazí od nej ako biliardová gula a ja chrbtom vzad plachtím až k vypolstrovanej stene modulu. Pilotka sa ma stále rukami drží, plachtí so mnou. Mäkko žuchnem o vypolstrovanú stenu a pilotka narazí do mňa. Ale ako mäkko do mňa svojimi prednosťami žuchla... toto si zopakovať desať krát, tak mám postarané o ďalší horúci príbeh... No, tak sme tam krátko levitovali, pilotka nasávala môj parfém Le Male od Gaultiera, nevediac sa odlepiť od môjho krku.

- Voníš mi, hovorí mi a dotýka sa ma nosom po líci...

Inštinkty zjavne fungujú i vo vesmíre.

Ak máte ten správny parfum, tak sú ženy vaše... ak k tomu máte ešte červené Ferrari, vilu pri Ženevskom jazere a platinovú kreditku. Vedecky vyskúšané, odporúča deväť z desiatich švajčiarskych bankárov.

***

Nakoniec sme sa tak nejak od seba odpútali a všetci šiesti si zaplachtili po module. Po chvíli sa naši štyria spolucestujúci začali venovať serióznej komunikácii s riadiacim strediskom a pracovať s prístrojmi. Ja s Kitty sme si v bezpečí zadnej časti modulu ešte trochu zalietali, ona sa toho nevedela nabažiť. Ja som bol na bezváhový stav zvyknutý z desiatok mojich absolvovaných HALO JUMP zoskokov, ale pre Kitty to bola nová skúsenosť. Tak sme trochu blbli, levitujúc a odrážajúc sa v module, bezpečne ďaleko od pilotov, aby sme ich nevyrušovali pri práci.

Z obrazovky za oknom modulu sme videli premietať pod nami ubiehajúcu zemeguľu. Dokonalá ilúzia vesmírneho letu. Toto sa Francúzom fakt podarilo. Merci beaucoup!

Za nami je okrúhly prielez s priezorom. Pozriem doň a vidím akože do vedľajšieho tubusu. No schválne... Pohnem dvomi protichodne postavenými pákami a potlačím dvere. Mierne zasyčanie, vyrovnanie tlaku a ťažké dvere sa otvorili.

Ostali sme ako obarení... pred nami je ďalšia miestnosť- kopula s panoramatickým oknom. Vplávame dnu - úžasná ilúzia. Pridŕžame sa steny, pozerajúc cez vypuklé okno ako na miniponorke - všade naokolo vesmír a iné pripojené moduly ISS.

Videli sme odraz tvárí nás dvoch...

Vonku za oknom vidím dvoch amerických kozmonautov, ako niečo montujú. Pred Kitty akože zamávam na jedného z nich. Prestane montovať, pootočí sa, odrazí a priplachtí k pozorovaciemu oknu. Chytí sa ho zvonku a zamáva nám. Som šokovaný. Veď toto je vopred nahraté video, nie skutočnosť!!!

Kitty ma drgne do pleca:

- Pozri sa mu do štítu helmy, čo vidíš? prestrašene mi hovorí.

Videli sme odraz tvárí nás dvoch...

***

Kozmonaut z raketoplánu sa vrátil k svojej práci, hypnotizovaný našimi očami. Neveriacky sme sa pozreli na seba. Ten bezváhový stav, gestikulácia s kozmonautom za oknom, antigravitačný výskum, Haunebu...

...oni odhalili princíp antigravitačného pohonu, aký používa UFO!

Toto všetko je SKUTOČNÉ!!!

So vzrušeným buchotom srdca až niekde v krku sme doslova zízali na ten vesmír okolo seba. Pod sebou sme videli pomaly sa otáčajúcu zemeguľu, okolo seba všetky tie moduly ISS, pospájané do seba ako obrovské vesmírne lego, kozmonautov vysúvajúcich teleskopické rameno z pripojeného raketoplánu a toto všetko je SKUTOČNÉ!!!

Sme naozaj na skutočnej vesmírnej stanici ISS, nie iba v 3D modeli na základni. A fungujeme tu ako pokusné králiky. Zrazu sme sa preľakli. Ak na to v riadiacom stredisku prídu, že to vieme... dopadneme ako vo filme Mŕtvi muži nenosia škótsku sukňu.

Bozkávali sme sa... snažím sa vysvetliť situáciu infantilnou výhovorkou

Doplachtili sme nazad do cestovného modulu, potichu zavrúc za sebou prielez. Tvárili sme sa akoby nič. Sledovali sme pilotov, levitujúc nehybne v kabíne, ako rutinne navigujú kozmonautov v otvorenom vesmíre. Dvadsať minút, pol hodina.

Piloti však poňali nejaké podozrenie a obzerali sa striedavo na nás a striedavo do miest za nami, kde sa nachádza prielez do kopule.

- Bozkávali sme sa ... snažím sa vysvetliť situáciu infantilnou výhovorkou. Teraz si fakt pripadám ako Steve Martin v tom filme...

Kitty na mňa tak udivene pozrie... ...čo...? Ja na ňu myknem hlavou ...no...

- Kitty, zatancujme si tango... snažím sa odpútať pozornosť pilotov.

Historicky prvé argentínske tango zatancované vo vesmíre

Chytím ju do náručia a v bezváhovom stave s ňou robím také mykané pohyby. Lenže tu platia vesmírne zákony kinetiky a bez dodaného vonkajšieho impulzu sa iba kymácame vo vzduchoprázdne. Tak som sa trochu odrazil od steny, zároveň zavedúc Kitty do otočky. No a plachtili sme, spievajúc si do toho moju obľúbenú tangovú skladbu Por una cabeza, držiac Kitty ľavou rukou za jej prsty, rotujúc mi v dokonalej špirále uprostred môjho náručia.

Historicky prvé argentínske tango zatancované vo vesmíre. Možno marťania kedysi niečo pred nami dali, ale to bolo dávno, ešte pred dinosaurami...

Zrazu buch, celý rozjarení sme narazili do palubného počítača, regulujúceho tlak v module. Prvý pilot vykríkol a odsotil nás, plachtili sme na druhú stranu modulu, až do vypolstrovaných miest, kde ma na začiatku letu ovoniavala blonďavá pilotka Sarah.

Vesmír je veru nebezpečné miesto, nielen pre ženské inštinkty

Odplachtili sme zahanbení do kresiel a pripútali sme sa. Zrazu sa rozozvučal alarm. Prvý pilot ťuká do palubného počítača. Nefunguje, všetky obrazovky sčerneli. Nevzrušene vydáva povel na reštart, vypína svetlá v celom module. Do kabíny preniká ostré, nefiltrované slnečné svetlo z vonku. Teraz si naplno uvedomujeme, kde sme a že táto cesta nie je bez rizika. Vesmír je veru nebezpečné miesto, nielen pre ženské inštinkty.

Piloti sa prekrikujú, počítače nie a nie naskočiť. Prvý pilot komunikuje s riadiacim strediskom. Krátka výmena názorov. Potom zavelí do interkomu:

- Mission control: príkaz ukončiť misiu. Návrat o dve minúty. Pripútať sa.

Toto ale nebol normálny poldenný návratový scenár, to viem i z filmov. Toto bolo niečo, ako cestovanie mimo gravitačné zákony. Ako keď vo filme UFO náhle zastaví vo vzduchu, prudko zahne a šup, je preč.

Päť minút, fakt nie viac, okolo nás sa za oknom mihali všetky farby svetelného spektra. Cítili sme voľný pád, ale taký zrýchlený, až nás to akoby vyťahovalo cez pásy zo sedačiek smerom k stropu. Ruky nám plandali nad hlavou, s námahou sme ich sťahovali dole a kŕčovito sa pridržiavali opierok. Hukot, záblesky.

To si píš...

Zrazu nastalo ticho a tma.

Bolo počuť iba také tiché zuuum a sikot vypúšťaného pretlaku z kabíny. Otvoril sa prielez a spoza neho vykúkali biele overalové postavy, ktoré nám pomáhali vystúpiť z modulu. Za nimi stál usmiaty zástupca riaditeľa a Charlotte. Ani neviem, ako rýchlo sme boli z tohto vesmírneho tobogánu vonku. Odopli nás z prístrojov, vyzliekli sme sa z kombinéz a rozlúčili sme sa s našimi hostiteľmi.

- Tak, čo, užili ste si náš virtuálny výlet? Páčil sa? usmieval sa zástupca riaditeľa ako slniečko na rukavičke.

To si píš...

***

To si s tou pusou myslel ako?

Vodič nás odviezol k nášmu autu. Do hotela šoférovala Charlotte. To iste chápete, že by sme to s Kitty nedali, ani keby sme ten volant držali obaja...

Kitty sme zaviezli do jej hotela, vybral som jej veci z kufra a odprevadil ju až k jej izbe.

Lúčime sa pred dverami.

- A dúfam, že o tomto, čo sme práve zažili, nespravíš nejakú reportáž do televízie. Všetko by som musel poprieť. Toto tu je vysoká hra patriotov, toto nie je žiadny Poklad na Striebornom jazere... dôrazne ju upozorňujem.

- Nie, nemaj obavy, len o tom možno trochu napíšem, len tak, sama pre seba... pošeptá mi smutne.

Pozerá mi smutne do očí.

- To s tým bozkávaním si myslel ako? pýta sa ma šeptom.

- Takto...

***

Ale ja ťa nemilujem, Kitty.

***

Čo chcete ešte počuť... vesmírny tobogan je skutočný, s Charlotte sme z Francúzskej Guyany o dva dni odcestovali do Paríža a Kitty s tou reportážou dodržala slovo...

.

.

.

Foto: ja, www.google.sk/maps

https://en.wikipedia.org/wiki/International_Space_Station

facebook.com/ancienttomorrow

https://centrespatialguyanais.cnes.fr/fr

https://www.imdb.com/title/tt0083798/?ref_=ttmi_tt