Rwanda-krajina večnej jari

Z dejín môžeme sa dozvedieť, že obyvateľstvo Rwandy tvoria tri kmene: hutuská väčšina, tutsijská menšina a veľmi malý počet príslušníkov pygmejského kmeňa Twa. Pod vládou tutsijského kráľa tam dlhé roky panovala monarchia a všetci žili v mieri. Na konci 19. storočia prišli nemeckí kolonizátori a za nimi aj Belgičania. Viditeľne uprednostňovali  aristokraciu Tutsiov a povýšili ich na status vládnujucej triedy, takže Tutsiovia mali garantované právo na kvalitnejšie vzdelanie, aby mohli lepšie spravovať krajinu a vytvárať väčšie zisky belgickým vládcom. Na ľahšie rozlíšenie oboch kmeňov boli neskôr zavedené etnické preukazy - identifikačné karty s údajom o etnickej príslušnosti - čím fatálne prehĺbili rozpor medzi kmeňmi Hutu a Tutsi.

Tieto kroky vzbudzovali v Hutuoch nenávisť, ktorá pretrvávala a vytvorila podhubie na vypuknutie genocídy v roku 1994.

Za takmer 100 dní boli zavraždení približne 800 000 menšinových Tutsiov a umiernených Hutuov a asi 2,7 milióna ľudí muselo utiecť zo svojich domovov. V Rwande síce od roku 1993 pôsobila malá misia OSN, ktorá mala dohliadať na pokoj v krajine, ale tá nedokázala tragédii zabrániť.

Genocída sa hlboko zapísala do osudu Rwandy a silne poznačila vzájomnú dôveru obyvateľov krajiny, bola zničená infraštruktúra a vyľudnenie viedlo k veľkému prepadu ekonomiky (Svetová banka aj Medzinárodný menový fond odpustil Rwande dlhy, aby sa mohla ľahšie z tragédie zotaviť).

Dnes je Rwanda stále odkázaná na medzinárodnú pomoc, a dobrým príkladom toho je aj projekt organizácie ADRA Slovensko  «Farmárska príležitosť pre Ugandu a Rwandu (FOUR)», ktorý v roku 2020 podporila agentúra SlovakAid. Projekt bol zameraný na podporu potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti miestnych komunít drobných farmárov v Ugande a Rwande. V rámci implementácie sa podarilo vybudovať infraštruktúru fariem a školiaceho strediska a vytrénovať farmárov v pestovaní lokálnych plodín. V Rwande boli založené dve školiace farmy slúžiace aj ako tréningové centrá, ktoré vyškolili 131 lídrov malých skupín pôsobiacich ako facilitátori v miestnych komunitách pri zakladaní “kuchynských” záhrad. Vyškolených a certifikovaných pre záhradnícku produkciu a odovzdávanie skúseností bolo 25 trénerov. Podporených bolo v Rwande celkovo 777 farmárov/farmárok so 641 funkčnými “kuchynskými” záhradami, medzi ktorých bolo rozdelených 3 800 sadeníc. Súčasťou aktivít projektu boli zároveň aj kurzy varenia a zdravej výživy pre 25 školiteľov/farmárok.

Projekt mal priamy dopad aj na riešenie migrácie. Viacerí z účastníkov projektu boli utečenci, ktorí cez projekt získali možnosť živiť sa poľnohospodárstvom, vďaka čomu sa usadili a tak sa znížila pravdepodobnosť, že opustia región alebo krajinu, či kontinent. Tiež možno zhodnotiť pozitívny dopad aj na potravinové zabezpečenie beneficientov - mnohí z nich si dokázali vďaka marketingu a predaju zvýšenej produkcie vypestovaných plodín generovať príjem, čo posilnilo ich sebestačnosť.

Zdroje:

https://web.science.upjs.sk/novotny/Afrika/2022/Rwanda_genocida.pdf

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/519314-genocida-v-rwande-najrychlejsia-genocida-20-storocia/

https://slovakaid.sk/wp-content/uploads/2020/12/Vyrocna-sprava-2022_SK_online_4.10.pdf (str. 45)

Kniha “Prežila som”, Immaculée Ilibagiza a Steve Erwin