Klimatická zmena a voda

Nepredvídateľné zrážky, zmenšovanie ľadovej pokrývky, stúpanie hladiny morí, povodne a suchá - väčšina vplyvov klimatickej zmeny súvisí priamo s vodou. S rastúcou teplotou riek a povrchových vôd sa stane nevhodnou na pitie. Kvitnúce riasy podporujú vyššie teploty a vytvárajú toxíny a patogény, ktoré môžu poškodiť pečeň a nervový systém.

SUCHO

Klimatické zmeny môžu tiež viesť k menšiemu množstvu zrážok a k suchu. To ovplyvňuje množstvo dostupnej vody, spôsob jej uskladnenia a kvalitu vody. Znižuje sa aj základný prietok riek, čo môže viesť k zvýšeniu alebo koncentrácii znečisťujúcich látok vo vode, ktoré môžu šíriť choroby.

ZÁPLAVY

Klimatické zmeny môžu tiež viesť k silnejším dažďom a záplavám, ktoré môžu zničiť alebo poškodiť vodohospodársku a hygienickú infraštruktúru. Poškodená infraštruktúra môže viesť ku kontaminácii vody zásoby vody. Na niektorých miestach, kde sú toalety zaplavené alebo poškodené. V chudobnejších oblastiach hrozí, že ľudia prestanú využívať latríny a vrátia sa k vykonávaniu svojim potrieb vonku.

TOPIACE SA ĽADOVCE

Ľadovce sú hlavným zdrojom sladkej vody pre mnohé komunity. Uskladňujú a sezónne uvoľňujú sladkú vodu, čím dopĺňajú rieky a podzemné vody, ktoré sú nevyhnutné pre naše prežitie a pre ekosystémy. Keď sa ľadovce v dôsledku klimatických zmien topia rýchlejšie, má to vplyv na vodné toky. Hladiny ín riek sa zvýšia náhle a môžu sa stať nebezpečnžmi. No v dlhodobom horizonte sa drasticky znižuje dostupnosť vody.

MORSKÁ VODA

Štvrtina svetovej populácie žije v pobrežných oblastiach. K zvyšovaniu hladiny morí prispieva topenie ľadovcov a teplotná expanzia v dôsledku vyšších teplôt. Za posledné storočie sa celosvetový priemer hladiny morí zvýšil o 10 až 20 cm. Už teraz sme svedkami dôsledkov zvyšovania hladiny morí, najmä v nízko položených oblastiach a na malých ostrovoch. Prognózy naznačujú, že hladina morí sa do roku 2100 zvýši o ďalších 9 cm až 88 cm. V pobrežných oblastiach zvyšovanie hladiny mora zhoršuje zasoľovanie podzemných vôd. Deje sa tak v dôsledku pohybu morskej vody smerom k pevnine a nahor v pobrežných vodonosných vrstvách, čo ovplyvňuje kvalitu aj množstvo sladkovodných zdrojov.

Ako klimatická zmena mení Slovensko? Na Slovensku môžeme pozorovať negatívny vplyv klimatických zmien na zdroje a zásoby vody, a to najmä v severných regiónoch Slovenska. Vyplýva to z výsledkov monitoringu podzemných a povrchových vôd za poslednú dekádu, o ktorých informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). V poslednej dekáde 2011 – 2020 vzrástla priemerná ročná teplota vzduchu v regiónoch severného Slovenska o 1,5 až 2 °C v porovnaní s koncom 20. storočia. V tejto súvislosti sa významne zmenili aj podmienky výparu a evapotranspirácie. Ich charakteristiky významne vzrástli vo všetkých ročných obdobiach, avšak podľa SHMÚ predovšetkým v teplom polroku.

No a obrovské záplavy sme už zažili. Začínajú byť pre nás problémom teplé zimy. Voda zo snehu sa v krajine nezdržiava ako kedysi. A namiesto toho prídu prívalové dažde. V zime napadne trošku snehum, rýchlo sa rozpustí a voda odteká preč. Kedysi sa na jar príroda postupne prebúdzala, mala dostatok vody, lebo sneh sa topil postupne, pomaly.

Začíname zvykať na suchá počas leta. V niektorých obciach už sprevádzané s požiadavkami na občanov, aby šetrili vodou pri zalievaní záhrad, investovali do zberu dažďovej vody a neplnili pitnou vodou bazény.

Zdroje:

https://www.unicef.org/media/91291/file/Climate-change-WASH-Brief.pdf

https://www.voda-portal.sk/Dokument/na-slovensku-klesa-mnozstvo-podzemnej-aj-povrchovej-vody-

hlasi-shmu-101335.aspx

https://sita.sk/ako-klimaticka-zmena-meni-slovensko-nase-polnohospodarstvo-ohrozuje-niekolko-