Tarpan

Každý z nás pozná dni, keď máme všetkého po krk, v práci je toho nad hlavu, vytočil nás šéf, kolegovia, mama alebo úplne neznámy človek v bratislavskej premávke. Vtedy mám chuť niekam zaliezť, schovať sa na miesto, kde sa budem aspoň chvíľu cítiť v pohode. A pre mňa je tým miestom Tarpan.

Tarpan je výborná reštaurácia ukrytá za Ekonomickou univerzitou v Petržalke. Vedie k nej trochu neudržiavane vyzerajúca cesta pomedzi stromy. Pred reštauráciou je väčšie parkovisko, tak ak pôjdete autom, nemusíte sa báť parkovania.

Ako názov Tarpan a poloha vedľa jazdeckého klubu napovedá, výzdoba reštaurácie je spojená s koňmi. Priestor je útulný, v prírodných farbách. Hneď vás uvíta veľmi priateľský personál, ktorý si veľmi vážim a je jedným z hlavných dôvodov prečo sa tu hneď cítim ako doma.

Poďme jesť 😊 Na úvod sme dostali couvert, chlieb s oškvarkovou nátierkou. Ľudia, ten chlieb! Pokojne by som sem chodila len kvôli nemu. Chrumkavá kôrka, čerstvý, ich vlastný.

Fazuľová polievka, tú si dávam skoro vždy. Nepoznám totiž iné miesto, kde spravia fazuľovú polievku ako doma od mamy. Táto (ako ju voláme doma) „bobovica“ by mohla nahradiť aj hlavný chod, silná polievka s množstvom fazule, údeného, klobásky. Smotanu a chilli papričky k nej podávajú zvlášť, aby si ju každý dotvoril podľa toho ako chce.

V rámci hlavného jedla sme sa tentokrát rozhodli vyskúšať dve jedlá z „limitovanej edície“ divinových hodov. Jelenia sviečková bola podávaná s tortičkou zo zapekaných zemiakov, tapiokou z čierneho čaju, medu a citrónu a doplnená čokoládovým demi-glace a černicami. Mäso bolo pripravené na spôsob steaku, takže medium až medium rare, jemné no zároveň zvláštne hutné. Čokoláda dodala mäsu nečakaný nový rozmer a spolu s černicami som si odrazu vychutnávala akoby nový level dezertu na slano, neskutočná kombinácia chutí. Tapioka odľahčila hutnosť mäsa a sladkosť čokolády o svieži ovocný nádych.

Špikované jelenie stehno so šípkovou omáčkou, karamelizovaným jablkom a zemiakovými kroketami bolo možno prekvapivo sladšie než sviečková s čokoládou. Šípková omáčka zmiešaná s karamelom vyvolávala chvíľami až štipľavý pocit. Mäso bolo pripravené domäkka, takmer sa rozpadalo a spolu s omáčkou nebolo ani cítiť, že by šlo o divinu.

Na dezert tentokrát už naozaj nezostalo miesto v žalúdku. No bola by aj škola prebíjať tie výnimočné chute z tak výbornej večere. Odchádzali sme ako tradične s plným žalúdkom a dobrým pocitom z príjemného večera stráveného v tejto útulnej skrýši, kam sa budem vždy rada vracať.