Ako chutí jeseň

Priznám sa hneď na úvod, že jeseň nie je pre mňa. Som teplomilný človek, a ani babie leto už nezohreje tak ako horúci letný deň, na ktorý samozrejme všetci nadávame, keď sa potíme v tropických horúčavách mesta ďaleko od mora. No uznávam, aj jeseň má svoje čaro. Niekde som čítala, že jeseň je ako oheň pred čiernobielym tichom zimy. Listy stromov sfarbené do oranžovej, červenej a žltej sú protikladom tej pochmúrnej šedej oblohy nad našimi hlavami.

Ako milovník dobrého jedla mám ale dôvod sa tešiť na jeseň. Už netreba chudnúť do plaviek a môžeme si spokojne vychutnať všetky tie dobroty v rámci kačacích hodov spestrené tekvicami a gaštanmi. Do Stroodlu som sa vybrala na jesenné menu s tradičnou predstavou kačky s knedlíkom, lokšami a kapustou. Ako som však zistila, tých chutí jesene je oveľa viac.

Stroodel nájdete ľahko pri ceste na Kamzík. Budova kombinuje drevo a kameň, na prvý pohľad pripomína skôr malý horský hotel než bratislavskú reštauráciu. Práve ten horský prírodný nádych vo mne hneď vyvoláva dovolenkový pocit. Interiér nijak nezaostáva za exteriérom, prírodné materiály a farby, krb, človek sa hneď cíti útulne. Zvláštnosťou je presklená stena za barom, ktorá dáva možnosť po očku sledovať tú hektiku v kuchyni, čo nie je na Slovensku veľmi časté.

Ale prišli sme sa najesť že? Začala som tekvicovou polievkou s chrenovou penou. Polievky často nejedávam, ale táto ma dostala. Hustá, krémová, sýta, tekvicovo sladká. Chrenová pena jej dodala iný nádych a špeciálne ma potešili nasekané tekvicové semiačka. Okrem chute sa mi páčil aj vizuál, tie farby zahrejú skôr než človek začne jesť.

Ďalej ma čakalo pomaly pečené teľacie ossobucco na červenom víne so zemiakovým pyré s hrubozrnnou horčicou. Možno si poviete, že to nie je práve klasické jesenné „hodové“ jedlo. Po dlhej jesennej prechádzke však určite poteší ako výdatný obed. V mojom prípade potešil dvojnásobne, mňa aj priateľa, ktorému som dala špikovú kosť s trochou zeleniny a pri pohľade naňho mala pocit, že už sú Vianoce.

Aby sme sa nevyhýbali spomínanej kačke, dali sme si aj tú, aj keď nie v tej tradičnej podobe. Kačacie prsia s gratinovanými batatmi, gaštanmi a omáčkou z pečených jabĺk a cideru. Kačacina bola jemná, bataty sladké, gaštany glazované omáčkou s vôňou jabĺk mi veľmi rýchlo pripomenuli všetko to dobré z tohto obdobia. Prelínanie toľkých skvelých chutí s praskaním ohňa v kozube...žeby som si nakoniec tú jeseň predsa obľúbila?

Jesenný gastrovýlet sme zakončili „čokoládovým koláčom s horúcim srdcom“. Ak čakáte lávový koláč ste blízko, no predsa tak ďaleko. Ušetrite si v bruchu hlavne dostatok miesta, pretože na túto čokoládovú bombu je to potrebné, sýtosťou by sa mohla vyrovnať aj hlavným chodom.

A síce to nie je súčasť jesenného menu, ale nesmiem zabudnúť na stroodlu, pardon štrúdľu. Ja som zatiaľ lepšiu nenašla. Ponúkajú viacero náplní, takže si určite vyberiete. U mňa vyhráva klasická maková s višňami. Dá sa aj zabaliť domov, ak by ste nevládali na mieste.

Tak ak vás to zaujalo choďte ochutnať. A ak vám bude chutiť, čo verím že bude, tak sa môžeme už teraz spoločne tešiť na tamojší vianočný brunch, ale to bude zas úplne iný príbeh.