Očista

Malá nenápadná, ale hlavne chladná miestnosť ustlaná zo všetkých strán popraskanými dlaždicami. Vyzerajú akoby mali vrásky zo všetkých tých nervov a afektu na podiel času. Stena jednej strany obdarená veľkým zrkadlom z ktorého sa mračí čudný típek s výraznými lícnymi kosťami a ofinu prilepenou na čele. Čochvíľa by prasklo od zlosti dôsledkom očného kontaktu medzi týmito objektami. Zo skla stekajú kvapky vody rovno do umývadla plnej ďalších kvapiek krvi s krvácajúceho ďasna. Priesvitný záves obdarený trhlinami na jeho okrajoch, skrýva už niekoľko generácií starú vaňu čo má zošúchané dno. Nad ním sa týči sprchová hlavica a jej zaschnutý vodný kameň sťa doplnok elegancie.

Púšťam si silný prúd teplej vody mierený na dlhé vlasy zo strihom do stratena . Rukami sa vždy opieram o stenu a hlavu zakloním tak, aby mi voda striekala na temeno. V tejto polohe najčastejšie premýšľam nad problémami, minulosťou alebo to čo sa udialo počas celého dňa. Zachytávam veškerý moment, kde sa stala chyba a prečo ma všetky rozhodnutia priviedli akurát sem do týchto myšlienkových pochodov, a na toto nezávislé prázdne miesto.

Zdroj: Aspirin

Aj tak z celého bytu mám túto miestnosť najradšej. Nesnažím sa tu byť príliš dlho nech si na seba až tak nezvykneme, len si rád doprajem tu stráviť 20 minút denne. Je tu pokoj, nikto sem nevkročí aj keď nemáš zamknuté, no na druhú stranu sa vždy zamknem pre pocit istoty. Vždy tu mám súkromie a pozerám. Pozerám sa do zrkadla a snažím sa zachytiť každú jednu vyrytú vrásku a pochybnosť na tvári. Niekedy to je ako rozhovor bez dialógu. Mať nemú tvár a hovoriť si v hlave ako hrozne vyzerám, a ako moja mimika stále stráca farbu, a chuť niekoho vidieť.

Cítim ako mi po horných a dolných končatinách tečie prúdom malých potôčikov voda. Snažím sa zmyť zo seba prežitý deň. Všetky dotyky osôb a slov, ktoré sa ma dotkli, a ich zápach a nečistotu. Plač vyzerá ako bezvýznamná emócia, keď na tvári stekajú slzy padajúce do odtoku a strácajú sa spolu s vodou a špinou zo mňa, aj keď špina vo mne nikdy nezmizne. Tu plačem najčastejšie, keď kvapky sĺz vyzerajú oproti prúdu primalé, aj keď zo sebou nesú silnú spomienku.

Zdroj: Aspirin

Inokedy steká z tela či rozpustených vlasov krv po rušnej noci. To si doprajem sprchu vždy v skorých ranných hodinách, kedy ani slnko nechce vstať. Fyzické rany tu bolia miestami rovnako ako psychické. Niekedy to vnímam ako súperenie dejín mojej utrápenej minulosti a súčastnosti v zápase s bolesťou rozrezaním zápästím, a popáleninami od cigariet dôsledkom vlastného zapríčinenia kvôli spomínaných dní z dávnych čias. Rád tieto dve zarmútené charaktery spájam dokopy, pretože pri bolesti sa cítim viac živí.

Zdroj: Aspirin

V období sucha, si doprajem sadnúť do vane bez vody a len tak opretý o kraj porcelánu fajčiť cigu s hlavou položenou o stenu. Popol poletuje nad horizont môjho zraku a dym sa nadnáša pod stropom. Žiarovka sem tam zabliká a zaškrípe. Tvorí dokonalú atmosféru k piatim minút kľudu.

Tu sa všetky prejavy ľudskosti, podráždenosti a prejavy depresií zmyjú. Miesto kde si len ty sám, sám sebou a prejavíš sa len sám sebe. Zmyješ zo seba ten nával empatie, pretože ak sa dokážeš vcítiť do smútku človeka vcítiš sa aj do jeho hlúposti. Je jedno o aký druh činnosti sa jedná či rysovanie emka na skle alebo žiletkou pobozkané zápästie či sexuálne činnosti na práčke. V kúpeľni sa všetko zmyje a stratí.