Where is my mind?

Lampy sú dosť ďaleko od seba, aby vo svojom rozostupe zanechali široký pás temnoty. Vzduch má vôňu dymu a spáleného dreva. Nesie zo sebou záhadu, keď ho očami nie je vidno. Chladný vietor sa tlačí na chrbát, objíma ho. Prsty na rukách zčerveňali a pokožka sa lúpe. Pred mrazom im ani teplé vrecká nepomôžu. Lístie praská ako žeravé uhlíky po akomkoľvek dotyku. Pomaly hnije na cestách a chodníkoch zmierený s tým, že posledný dotyk dostane od zablatenej podrážky či pneumatiky plnej štrku. Cítim určitý druh napätia bez tlaku. Na konci ulice je nehybne postavená malá stavba tehiel. Na nich je položené už niekoľko týždňov od môjho prvého stretnutia červené jablko. Privoňal som k nemu a spýtal sa ho, koľko už trávi času na konci tejto ulice. Ktovie aký mal zámer niekto kto ho tam položil. Možno je to návnada alebo celé zoskupenie všetkých podstatných vecí, ktoré sa na tomto podieľajú je len náhoda a ja tu bláznim. Keď som sa otočil chrbtom k lampe zhasla, v momente som sa otočil a znova zažiarila. Bola to stotina. Uvedomil som si, že je to žmurknutie na rozlúčku.

Zdroj: Youtube

Znova sa vraciam na miesta kde ťa možno stretnem. Nedúfam, že práve dnes sa naše oči stretnú ani, že uvidím siluetu tvojho tieňa za záclonou. Ja len dúfam, že ťa dnes neuvidím. Ale ak by sa to stalo, na pár sekúnd by som si uvedomil prítomnosť svojej existencie a poznačil by túto nepoškvrnenú ulicu. Doteraz nemám na ňu žiadnu intenzívnu spomienku, ale ak ťa dnes uvidím a pôjdem znova cez tieto chodníky spomeniem si na ten moment. Teraz by si ma videla v polohe ako sedím na chladnom obrubníku s nehybne položeným zošitom na kolenách. Stránky sa len kŕčovitým pohybom prispôsobujú môjmu peru a sile vetra. Tieň leží tam kde sedím, nenaťahuje sa, ani nerozmnožuje.

Zdroj: Aspirin

Hľadám skutočný a nefalšovaný dôvod prečo práve táto ulica ma dokáže tak pohltiť. Dlho som nedokázal trávi čas sám, no tu som sám sebou. Obalený do tmy a nad sebou strop tvorený z neba.

Cítim ako mi mráz zožiera končatiny z toho dlhého sedenia, písania a pozerania do neznámych okien. V dome na pravo cez stiahnuté žalúzie a odostretú záclonu žiary TV. Neznámy kanál strieda súbor obrazov nejakého zabudnutého sitkomu. Spomínam ako cez nočnú prechádzku mi padol zrak na prvé poschodie paneláku a cudzia osoba pravdepodobne mužského pohlavia pozerala porno. Prišlo mi to vtipné aj napriek tomu, že porno pozerá každý. Ale jeden z hypnotických zážitkov bolo, keď som okolo jednej v noci stál na starom sídlisku pár centimetrov od paneláku. Prízemné poschodie malo otvorené okno na ventilácií z ktorého sa tiahli nežné ženské vzdychy a hrubá mužská rozkoš. Začal som ich počúvať opretý o novú fasádu zatiaľ čo som pozoroval ako sa na oblohe trhali tmavé mraky na čiernom podklade. Predstavoval som si obraz svojho sexu, ktorý som ešte v tej dobe nezažil. Bol som tam dokým sa celá udalosť neskončila, bol som tam až dokým si ten styk obaja neohodnotili. Celú cestu domov som premýšľal nad tým či si ľudia vôbec uvedomujú ako ľahko sa dá nepozorovane narušiť súkromie. V tej chvíli som sa na pár prejdených ulíc necítil sám.