8.10.2018 15:18

Jeseň očami metafory

Skorá tma na uliciach, večná tma v telách

Dlhé riedke vlasy koruny stromu zmýva špinu kyslí dážď. Napriek uplakanému tmavo-modrému nebu bez hviezd, ktoré sa rozhodlo pár hodín späť usušiť slzy v chladnom vetre mi na mastnú tvár padajú posledné kvapky tohto tak všedného, no vyhľadávaného prírodného javu. Vietor ich zniesol po svojom vlhkom tele, padali ako perie nasiaknuté vtáčou chrípkou, avšak ich narážanie do mojej tváre nebolo príjemné. Zdalo sa mi, že som posledná suchá bytosť tejto planéty čo obýva miestnosť vo veľkosti svojho tela.

zdroj: Youtube

Mesiac má bledé kruhy pod očami, znova lúštim všetky jazvy na jeho povrchu, každú jednu ryhu či póry. Vznáša sa nad všetkým neživím a budúcim mŕtvym. Tiene sa zdajú dlhšie a naťahujú sa do všetkých svetových strán aj tam, kam noha nevkročila. Sú temnejšie a tmavšie ako krv počas vykrvácania. Nie sú hmatateľné ako pocit narozdiel od ktorého nezanecháva stopy. Lampy sú malé hviezdy mestských sídlisk čo sa týčia pod panelákmi, majú nadhľad a krásny výhľad nad všetky cesty. Vkladajú ľudom nádej, že bez nich by bola ulica len akousi tmavou hmotou do ktorej by nikto nevkročil. Niekedy sú však lampy od seba dosť ďaleko na to, aby medzi nimi vznikol široký a tmavý pás. Sú výnimočné, že napriek ich krátkemu úseku sa dajú rozdeliť na časové pásma. Tu sa zrýchľuje dych a vzduch je o niečo chladnejší. Stráca sa kontakt zo svetlom a opúšťa sa prítomnosť zo svetom.

zdroj: Aspirin, obraz: Maggie

Listy obsahujú všetky farby úmrtia. Odrážajú pocity všetkých stromov zhromaždené za posledný rok. Záchvaty paniky živého organizmu zachytávajú len malé paprsky posledného lúču slnka videný o šiestej. Zanechal po seba na moment len jedno suché miesto, ktoré hneď pohltila vlhkosť. Pomaly sa zahaľuje nebo do plachty vo farbách dúhy o stupeň tmavších odtieňov. Zakryje tak viditeľný obraz až po horizont.

Husia koža, ktorá nie je husia, triaška, ktorá nepatri osike. Hmla mi zaslepuje zrak a vidinu budúcnosti ďalšieho kroku do neznáma. Pohltila všetku konštrukciu z betónu až po organizmus, ktorý sa v ňom hemží. Okolie je tak husté, že by sa dalo nakrájať a vopchať do jedného skleneného pohára. Kľukatou chôdzou sa vyhýbam barinám ako problémom, hlboko ponáram podrážku do obsahu kaluže, neostáva mi suchá noha a po sebe zanecháva malé špinavé kvapky na oblečení.

zdroj: Aspirin, obraz: Maggie

Skorá tma na uliciach, večná tma v telách, nesplnené sny brzdím alkoholom. Vrstvy oblečenia ako vrstvy srdca do ktorého sa nedostaneš, no čas od času sa vyleje. Možno práve mi je jeseň tak sympatická, príroda nám ukazuje ako má blízko k našim citom.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Poslať správu
/FB: Depresie z prízemného podlažia/

Chceš vedieť, keď Aspirin pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
12.12.2018 12:28
Odpočívam v tieni lámp
4.12.2018 15:07
Where is my mind?
4.11.2018 13:20
Rum, popper a EXIL club