Odpočívam v tieni lámp

Mesiace sa striedajú rýchlejšie ako dni. Včera som ležal na zemi a pozoroval ako mi svetlá z reflektorov hladia líce, popritom mi v tele trávila extáza. Dnes sa obsah žalúdka nezmenil, len mi je viac zima a zháňam po každom človeku žuvačky, zatiaľ čo sa sánka zakusuje do zubov v ktorých je Camelka.

Všetko čo som v svojom živote miloval zrátam do kopy a vynásobím najdlhším číslom, ktoré viem napísať. A ani to sa nepriblíži k tomu ako milujem noci. Noci o samote, noci pri Pilsneri, noci pri žene, noci bez pomoci.

Pouličné lampy mi dávajú bozky na dobré ráno, celý večer som strávil v ich tieni. Svetlo, ktoré nevyžaruje teplo ma príjemne hreje v miestach kde sa kedysi nachádzalo srdce. Dnes je tam už vyjazdená koľaj od genitálií žien, ktoré so mnou vyjebali. Pýtam sa kto býva v pouličných lampách, keď sa tam každú noc svieti? Ten pohľad na ne ma fascinuje, pohlcuje ma do svetla tam kde je tma.

Zdroj: Aspirin

Povrch chodníka sa nemení od ostatných ciest na svete. Všade sú tie iste trhliny, prasknutia, deformácia, hendikep, operácie v centrách mesta. Pripadá mi to ako veľká pitva, keď vidím všetko to žlté potrubie, ktoré sa nachádza pod povrchom. Len tak ticho existujú pod našimi nohami a nikto nevie, že sú to vlastne čreva tohto mesta. Kolujú v nich naše sračky po jedál, ktoré denne kupujeme v zľave v spodných regáloch, zatiaľ čo tráviaci trakt mesta dostáva kyselinu.

Zdroj: Youtube

Elektrické stožiare si pevne držia odstup aj napriek spojitosti káblov. Nedokážu bez seba žiť, bez vnútrožilnej stravy by to boli len obyčajné betónové stĺpy v ktorých prúdi chlad. Fascinujú ma tieto jednotlivé maličkosti, ktoré tvoria celok jednej úžasnej atmosféry, bez ktorých by boli noci len prázdna tmavá miestnosť bez stien a stropu.

Takisto ako pred rokmi aj dnes a pravdepodobne ďalšie dni, ktoré budem žiť sa zatváram do izby tak ako do seba. Napriek všetkej láske čo dostávam necítim nič. Dookola ten istý základ celoročnej depky. Teens sa fotia na insta zo zakrytou tvárou a fľašou vína v ruke. Z JBLka im hrá Lil Peep a kolektívne sa tvária smutne. Všetko to pozorujem cez rozbitý displej zatiaľ čo mi poslednú dvacku zožiera kus plechu, ktorý ničí rodiny.

Nemať kam ísť je najhorší pocit, ktorý poznám. Hľadať prístrešok kde nefúka, rátať posledné drobné na pivko. Pýtať sa do špinavého výkladu aký je môj zmysel existencie, dookola. Aký je význam písať, keď nie je čitateľ, aký je význam kresliť, keď nie je pozorovateľ? Aký je význam človeka bez duše? Aký je význam duše bez spriaznenej duše?

Zdroj: Youtube

Ustlať si z preglejky, ktorú nechal sused v sklepe, počúvať všetky tie zvuky pulzujúceho paneláku. Búchanie predmetov nado mnou, hádka suseda s milenkou, syčanie radiátora a plynu v oceľovej trubici.

Strop je vystlaný vatou, zdobia ho ryhy a rezné rany po kľúčoch. Niekto sa snažil vyryť píču, no nedostatok balansu a rovnováhy donútilo umelca vytvoriť len krivý kosoštvorec s nenápadnou čiarou v strede.

Zdroj: Aspirin

Zem je zasnežená hustým prachom, ktorý sa rok čo rok vrství na seba. Steny sú tak špinavé, že mi pripomínajú horror Silent Hill. Dve kovové stoličky s mriežkovaným tvarom operadla posilňuje predstavu do reality. Stoličky vrhajú natiahnutý chladný tieň, zatiaľ čo si telo zohrievam o vrelý radiátor. Uvedomujem si, že domov vlastne nie je tam, kde je rodina, ale tam odkiaľ nechceš odísť. Aj napriek tomu, že prvý pohľad na mňa ako ležím v tme by vystrašila každého, no ja sa cítim nadmerne pohodlne, keď ma neruší žiadna ľudská bytosť.