Od volantu k štetcom, alebo keď je žena šoférom z povolania

Každý človek, či už malý, alebo veľký, mladý, či starý má v živote nejaké sny. Ciele. A inak to nebolo ani u mňa. Už od mala som sa motala pri ocovi v garáži a opravovala s ním autá. Obdivovala som chlapov, ktorí jazdili na nákladných autách a všetkým kamionistom som s nadšením na cestách kývala. A tak som si povedala, že keď budem veľká, stanem sa šoférom z povolania.

Keď som zmaturovala, premýšľala som, čím sa budem v živote živiť. A ako blesk z jasného neba som dostala ponuku robiť šoféra na dodávke. Jasné, tešíš sa, lebo nevieš, do čoho ideš. A tak som jazdila. Spočiatku len po Slovensku. Zatiaľ, čo som túto prácu brala ako každú inú, na firmách sa nestačili čudovať.

Viete, ja som prišla po tých sedem paliet. Dobre, ale musíte nám poslať šoféra, nech nám podpíše papiere. No, ale tu ho máte, ja som šofér.

Starký, nevieš si predstaviť ten pocit, keď sa v kancelárií háda dvanásť chlapov medzi sebou, kto prvý príde do haly a naloží ti do auta tovar. Hanba na tri zimy.

Nie je to iba krútenie volantom

Keď už sme pri tej zime, tak tá minuloročná bola krutá. Zrejme to bola daň za to, že som sa vždy zo všetkého dostala veľmi ľahko. Už to nie je o tom, že sa rozhodneš, či do práce pôjdeš autom, alebo radšej autobusom, lebo včera bolo iba -23. Tvoja práca je auto. Je to kancelária, spálňa, obývačka, kuchyňa a kozmetický kútik v jednom. Takže keď sa ráno zobudíš, je dobré najprv si okolo seba odhrnúť sneh, aby si sa vôbec mohol dostať z parkoviska na firmu. A taktiež mať v aute funkčné nezávislé kúrenie, lebo sa ti v Prešove môže stať, že ti bufík vybije baterku a ty sa o tretej v noci zobudíš na to, že maš nos ako psí čumák a naokolo nikde nikoho, kto by ti naštartoval auto. Super pocit mať tak zmrznuté nohy, že keď chodíš, nevieš, či chodíš, alebo lietaš. Určite odporúčam zažiť, to nemáš každý deň.

A cez leto je super mať v aute takú vymoženosť, akou je klimatizácia. Lebo sa ti môže stať, že z tvojho už aj tak multifunkčného auta bude sauna. A môžeš si vybrať, či chceš parnú, suchú alebo fínsku. Ak nie si vyznávačom opálenia celého tela, jazdi počas leta s rukou von. Ak sa ti nechce chodiť do posilky, určite sa vydaj touto cestou. A máš mnoho možností, ako posilovať. Na firmách vedia niekedy naozaj potešiť, ak si musíš odplachtovať všetky tri strany auta. Alebo ti podajú do ruky paleťák, aby si si tých dvanásť paliet do osem paletového auta naložil sám. A následne zagurtňoval. Každú jednu zvlášť. (Alebo, ako vraveli niektoré ženy, zviazal).

Inak, zistila som, že na Slovensku máme mnoho krásnych miest. Viem to, pretože ma na ne často odkazovali bordové tabule umiestnené pri cestách, zatiaľ čo som mala namierené do jednej z desiatok firiem v obrovskom priemyselnom parku. A taktiež, že slovenské cesty sú na jednotku. Horšie už však bolo, ak som zaradila dvojku, alebo nedajbože trojku.

Na všetky problémy je tu sprcha

Po asi troch mesiacoch som sa odhodlala ísť už aj do Čiech. Wau, päť hodín cesty vkuse, to ti bola frajerina, takto ďaleko. :D Do CZ som jazdila toľko, že auto už samé poznalo diaľnicu Brno - Praha a tak som znova chcela skúsiť niečo nové a pridalo sa aj Rakúsko. A k nemu aj celotýždenné spanie v aute. Dovtedy som nikdy nevnímala to, že na čerpačkách sú sprchy. No ako sa neskôr ukázalo, je to vykúpenie. Ak si šofér, pamätaj, že ak si nervózny, či smutný, sprcha všetko vyrieši.

Jazdi tak, aby s tebou stíhal aj tvoj strážny anjel

Ak to chceš robiť, musí ťa to baviť. Lebo aj tá vysnívaná práca má negatíva. Ak si nervák za volantom, zaobstaraj si diazepan. Aj do zásoby. Ver mi, určite sa zíde. :) O "dodávkaroch" sa hovorí, že sú nesmrteľní. Nikdy som však nevedela prečo, kým som to nepocítila na vlastnej koži. Častokrát siahaš až na dno svojich síl, len aby si dopravil tovar na miesto v požadovanom čase. Môj rekord bol tridsaťšesť (36) hodín šoférovania bez spánku medzi troma štátmi. Myslím, že by sa to dalo porovnať s účinkom nejakej drogy. Červené oči už po 21 hodinách neriešiš, ani to, že sa z ničoho nič od únavy o tretej v noci smeješ na celé auto, lebo ti prišlo vtipné, že si videl na ceste jeleňa, ktorý tam v skutočnosti nebol. Smiešky prejdu, keď stojíš na červenej, pred tebou tri autá, sleduješ semafór, kedy konečne naskočí zelená a precitneš až vtedy, keď na teba trúbi za tebou stojace auto, aby si sa pohol. Prisahám, že neviem, kedy naskočila, aj keď som sa stále pozerala. A tak zažiješ aj mikrospánok. Vždy som vravela, že keď som jazdila, Boh sa vykašľal na všetkých a dával pozor iba na mňa. O tom, čo sa mohlo stať, keby nestojím práve na červenej sa nemusíme ani baviť.

Ponáhľaj sa pomaly!

Neskôr sa pridalo aj Nemecko a tam som jazdila najradšej. Na Slovensku naložíš, zviažeš zagurtňuješ, zaplachtuješ a vieš, že najbližších jedenásť hodín ťa nečaká žiadna zastávka a navyše, odmena za prejdené kilometre je spánok. Myslíš si to iba dovtedy, kým na vlastné oči neuvidíš, ako sa osobné auto čelne zrazí s jeleňom.

Čau kámo, kam ideš? Zmeškal som posledný nočák, nezvezieš ma?

Presne takáto sranda to veru nebola. Zatiaľ, čo jeden z kamionistov stojacich vedľa mňa nahlas premýšľal, ako je možné, že pri nehode zastavili dva kamióny a jedna dodávka a pri zranenom sú dvaja chlapi a jedna žena, mne sa z pohľadu na všetkú krv rozochvelo telo tak, že som odpadla. Vieš, ideš pomôcť niekomu, kto to naozaj potrebuje a nakoniec pomáhajú oni tebe. Hanba. Ale isto so mnou došiel aj Boh, lebo zariadil, aby tam v tom čase, na tom mieste boli aj ľudia, ktorí dokázali zachovať chladnú hlavu a pomôcť tomu, kto to naozaj potreboval.

A nebojíte sa?

Túto otázku som počula snáď v piatich jazykoch. Ako máš na takúto otázku odpovedať? Samozrejme, že sa bojíš. Máš strach, že ťa v noci vykradnú aj napriek tomu, že tvoj spánok je prerušovaný tým, že trikrát za noc vstaneš a obehneš okolo auta, aby si zistil, či je všetko v poriadku a či sa niekto neulakomil na tvoj tovar, alebo naftu. Máš strach, že nestihneš vyložiť tovar v čase, v akom bol určený. Keď odchádzaš z domu, máš strach, že sa už nevrátiš. Stať sa môže naozaj hocičo. Ale ako inak to zistíš, ak to nevyskúšaš?

Záver

Rob vždy to, čo ťa baví. Pretože iba vtedy budeš odvádzať svoju prácu na 100%. Keďže som počas týždňov jazdila a cez víkendy líčila, nemala som čas venovať sa rodine a ako sa hovorí, nedá sa naraz srať aj maľovať (v tomto prípade to druhé platí doslova), rozhodla som sa z tejto práce odísť, aby som sa naplno mohla venovať tomu, čo ma začalo ešte viac baviť popri jazdení a to líčeniu.

Dnes ma líčenie a všetko s tým spojené živí, no som rada, že som mala možnosť vyskúšať niečo, po čom som od malička túžila a aj vďaka tejto skúsenosti som práve tam, kde som.

Ak si chceš pozrieť, ako sa mi darí, klikni tu. Ak chceš robiť niečo, čo ťa naozaj baví, choď za tým. Nehovorím, že to bude ľahké, no bude to stáť za to. :)