Thajsko (1. časť )

Oduševnený predslov

Keď sa pozriete na môj instagram, mohlo by sa zdať, že som vášnivý cestovateľ, ktorého každodennou zábavou je objavovať a fotiť svet. Bohužiaľ pre mňa, presný opak je pravdou a žijem život škrečka v bežiacom koliesku, kde sa donekonečna naháňam v tzv. komfortnej zóne. Kolobeh práca, práca, spánok považujem za každodennú rutinu a keď pretečie pohár pracovnej únavy, vybehnem na deň-dva do hôr. @zly_hipster

Budem cestovateľom, ešte skôr než to bolo v móde

Asi 10 rokov túžim cestovať a spoznávať svet. Realita je však taká, že som to cestovanie iba odkladal. Typické frázy, najskôr dokončím školu, najskôr si nájdem dobrú prácu, či najskôr si musím kúpiť auto, vystriedali už také zúfalé, ako napríklad Na Bali musím ísť ešte kým sa ožením. 10 rokov výhovoriek skončilo tak, že za hranice Európy som sa konečne dostal pod zámienkou svadobnej cesty. Cestovateľský sen som si splnil až po 10 rokoch od vyslovenia túžby. No ako sa hovorí, radšej neskôr ako nikdy.

Lietadlové utrpenie

Kto má skoro 2 metre a 100 kg, dobre vie, že letieť lietadlami Ryanair a Wizz-air je poriadna dávka utrpenia. Našťastie lety trvajú 2-3 hodinky a čo ma nezabije, to ma posilní. Do Thajska som letel spoločnosťou Emirates v bežnej ekonomickej triede, kde máte síce viac miesta a komfortu ako v nízko-nákladovkách, ale v tom kresle musíte presedieť 6-12 hodín a to je na človeka mojich rozmerov celkom záťaž. Výsledkom je, že pocity z lietania, či letíte 2 hodiny do Londýna alebo 12 hodín do Thajska, sú rovnaké (teda ak nemáte nekresťanské peniaze na biznis triedu)

Letisko v Dubaji

Po 5 hodinách letu z Budapešti nás privítalo letisko v Dubaji. V podstate ide o jedno mega veľké duty free nákupné centrum v ktorom nemáte zdanie o čase, lebo či je obed, alebo polnoc, na letisku funguje prevádzka na 100%. Let do Thajska nás čakal až o 13 hodín, tak som vymodeloval únavovo spánkový model, ako zabrániť jet-lagu. 5 hodinový spánok na koberci za lavičkami splnil účel a po 6 hodinovom lete a príchode do Thajska o 23:05 sme zaspali ako nič.

Medzinárodné letisko Phuket

Znie to banálne, ale ja som si myslel, že prívlastok „medzinárodné letisko“ je bežný a dáva sa pred každé letisko. V Phukete som sa naučil, že to tak nie je. Tento odstavec venujem všetkým cestovateľským amatérom ako som ja. V Phukete sú dve letiská hneď veďla seba (vchody majú od seba vzdialené asi 200 m). Jedno z nich je medzinárodné a druhé „domestic“ teda ak to už správne chápem – vnútroštátne. Prečo to považujem za dôležité? Lebo som si zajednal autobus, ktorý ma mal odviesť do Phuketu (starého mesta) a „airport bus station“ mal byť rovno pred letiskom. Keď som čakal predtým medzinárodným a hodinu tam krúžili iba taxíky, začal som sa vypytovať a bol som odnavigovaný o 200 m vedľa :D. Poviete si, že detail, ale ak sem letíte zo Slovenska, tak prídete zrejme v dlhých nohaviciach a mikine a prvé čo vás privíta je 30 stupňov, takže čakať v tomto horku čo i len minútu navyše, nie je vôbec príjemné.

Cesta naprieč ostrovom

Z letiska sa môžete odviesť akokoľvek a kamkoľvek. Doslova na vás vyskočí milión taxikárov, či minibusárikov, alebo si môžete rovno požičať motorku, či auto. Ja som zvolil cestu letiskovým autobusom, ktorý ma za 100 THB (2,5€) odviezol rovno do centra starého mesta v Phukete. Trasa viedla skrz celým ostrovom a hneď som naberal prvý dojem z tejto exotickej destinácie. Je tu strašne zeleno! Na rozdiel od európskych letných destinácií, kde je to tak trochu ako na Sahare s morom, je v Thajsku krásne zeleno. Všade samé palmy, stromy, kríky a to vyzerá naozaj oveľa lepšie ! (poznámka autora cesta taxíkom stála cca 1000 THB cca 25€)

Kde tu mám minúť peniaze?

Letenky a ubytovanie som si zaplatil cez internet už doma. Tým, že to je svadobná cesta, som vôbec nehľadal to najlacnejšie – volil som taký stredný štandard, ale tomu sa povenujem neskôr v ďalšom článku. Plánujeme tu byť 17 dní a zamenil som si 1000€ čo je cca 38600 THB (poznámka autora: Na letisku kurz 1€ = 36,6 THB v meste 1€= 38,7 THB). Za prvé dva dni sme dvaja minuli 1000 THB a to sme sa tu Pad thaiom (thajské národné jedlo) prejedali jak sa len dá! Čo tým chcem povedať? Jedlo v reštike stojí v priemere pre dvoch aj s nápojom cca 200 THB = 5€. Nadstavil som si rozpočet na 30€ denne a míňame aktuálne 12€ a to si kupujem každú chujovinu čo zbadám.

Elektrika a motorky

Thajsko som doteraz poznal iba z filmov. Staré klasiky s Jean Claude van Damom alebo aj novšie ako Hangover 2 a vtipné fotky z netu, napovedajú ako taký obraz o Thajsku. No myslím si, že vidieť naživo 5 člennú rodinu presúvať sa v hustej premávke na jednej motorke je zážitok, aj keď budete nato neviem ako pripravení. A čo sa týka elektrických káblov. Prvé som si myslel, že tu majú premnožené cikády a v realite tu z každého stĺpu praská elektrika ako z paralyzéru. Veru, nechcel by som tu robiť elektrikára.

2 dni v Old town

Stačí aj jeden. Ubytko máme hneď vedľa autobusovej stanice v hotelíku Mei Zou pekne s bazénikom (40€ noc pre dvoch s raňajkami). Hotel je 10 minút od starého mesta a lokálneho trhu. Prvé dva dni sme naplánovali tak, aby sme sa trochu aklimatizovali na thajský život a hlavne vyskúšali jedlo pad thai na všetky spôsoby. Dnešok sme strávili tak, že sme nachodili asi 10 kilometrov po uličkách Phuketu a ak by som tu bol dlhšie, povedal by som, že je tu bordel a smrad, ale keďže som tu jeden deň, nazvem to príjemnou exotikou.

Zajtra odchádzame na ostrov Koh Lanta odkiaľ sa vám ozvem s článkom dva!

Nájdeš ma hlavne na istagrame @zly_hipster ! <<<---/////

Článok Thajsko 2 čítaj tu: Thajsko 2 (Koh Lanta)

Komentovaná fotogaléria:

1. mrazivý odchod z Budapešti (7.2.2018)

2. motorky a káble

3. Zlatý drak a jóga (Old Town Phuket)

4. a 5. uličky Old Town

6. Písal som, že zbadám chujovinu a už ju mám aj na tanieri, tak príklad:

7. na záver fotky , ktorým názvy si doplnte sami: