Cesta svetom - Atény

Na našej ceste svetom sa po niekoľkých týždňoch vraciame do Európy. Vstupnou bránou sú Atény.

Do Grécka sme prileteli po 7 hodinovom čakaní na letisku v Singapure a následne 12 hodinovom lete. Peklo. Najradšej by som hneď prestúpil na lietadlo do Bratislavy, ale Ryanair má najnižšiu cenu letenky v sobotu a tak sme sa dohodli, že počkáme a rovno si pozrieme Atény. Vôbec sa mi však nechcelo, bol som už unavený. Po takej dlhej dobe na cestách sa môže stať, alebo aspoň mne sa stalo, že vám všetko začne liezť na nervy. Počasie bolo sychravé, moje pocity to len umocňovalo. Pokles o 20 stupňov Celzia, moja zimná bunda niekde v Pekingu v smetiach. Dotackal som sa k metru smer centrum. V ruke som si prehadzoval tri eurká, ktoré som si zmenil za posledné singapurské doláre. Očakával som, že to bude stačiť, takže keď pani za okienkom povedala, že 10 na osobu, takmer som onemel. Zasraté Grécko, pomyslel som si. Áno, to sú tie nervy na všetko a na všetkých. Chcel by som už byť doma a kľudne aj v práci, miesto toho ma čaká takmer týždeň v Aténach. Rozmýšľal som, že sa zavriem na izbe a začnem dobiehať všetky seriály a filmy, ktoré som zmeškal počas celej dovolenky. To je totiž v mojom prípade na niekoľko dní. Tiež som počas jazdy metrom premýšľal či už konečne nájdem normálny kebab alebo pizzu. Z toho McDonaldu už mi bolo zle a ázijské jedlo si dám najbližšie až v City Aréne v Trnave. Chcem poriadny kurací steak alebo šniclu. Nie mäso, pri ktorom má človek pochybnosti či neje Dunča.

Metrom sme sa konečne dostali na zastávku pri hoteli. Konečne budem môcť na chvíľku premýšľať nad niečím iným ako nad jedlom. Napríklad nad tým aká mi je zima a či si nebudem musieť kúpiť zimnú bundu.

Atény sa mi však zapáčili už po malej chvíľke. Z každého rohu na vás dýcha antická kultúra. Prevláda síce z obchodíkov, ktoré ponúkajú rôzne sochy a sošky, brnenia alebo prilby odvážnych Sparťanov, no na každom kroku sa môžete v centre stretnúť tiež s historickými budovami alebo aspoň ich pozostatkami, ktoré si patrične udržiavajú v akom-takom stave. A aj si zato nechajú nadprimerane zaplatiť. Aspoň si to teda myslím, keďže som po Európe už dlhšie nechodil.

Prvá vec, ktorú sme proste museli a chceli nájsť bol kebab. Normálny kebab, s poriadnym kuracím mäsom, ktorý by bol náplasťou na moje potencionálne a veľmi blízke nervové zrútenie. A našli sme ho. Už počas státia v rade mi začali od radosti vlhnúť oči, a keď som videl točiace sa mäso, neopísateľný pocit. Pán majster kebabár už zobral čerstvú wrapku, začal rezať to nádherné mäsko, pridal hranolky, zeleninu a poriadnu dávku chilli. Sledoval som ho s nadšením ako malé deti sledujú youtuberov.

Po návrate na hotel kde sme stále čakali na izbu sme sa prvý krát pravdepodobne stretli s vynaliezavosťou gréckych vreckárov. Asi meter od nás sme mali odložené batohy, keď tu si zrazu Stano všimol, že v tom jeho sa hrabe žena. Okamžite sa k nej postavil, no ona rýchlo začala tvrdiť, že si pomýlila batožinu a hľadala veci jej priateľa. Rýchlo niekam zatelefonovala a pratala sa preč. Nedozvieme sa teda či naozaj bola zlodejkou alebo je len poriadne nepozorná, no ruky v Stanovej peňaženke sú nanajvýš podozrivé. Kamarát ma na zlodejov v Grécku upozorňoval. Okradli ho tu dva krát v jeden deň. Myslel som si, že je snáď úplný dement, veď uznajte sami. Ale zjavne sú tu pekne vynaliezaví zlodejíčkovia.

Okrem tejto nepríjemnej situácie sme tiež čakali na check-in takmer o dve hodiny dlhšie, akoby nestačilo to pôvodné niekoľko hodinové čakanie. Dvojica mladých recepčných, ktorí sa tvárili ako by boli zamestnaní prvý deň nám nevedeli síce vysvetliť kde sa stala chyba a prečo ešte nemáme izbu, ale aspoň sa dokola zvládli ospravedlňovať. Kvalita ubytovania bola nadpomerne dobrá v porovnaní s cenou. Platili sme 29€ za štyri noci. Veľký byt skoro v centre, s piatimi ubytovacími jednotkami a dvoma kúpeľňami. Na izbe balkón, kúrenie aj klimatizácia. Jediným problémom bola vypadávajúca elektrina a pár nefunkčých zásuviek. Tiež používanie toalety mi nerobilo zrovna radosť, pretože ak neviete, použitý toaletný papier sa väčšinou v Grécku nesmie splachovať pre zlý kanalizačný systém. No, stále lepšie ako Ázia, kde ste radi ak nájdete normálny záchod, nie len jamu, a kde je toaletný papier luxusom.

Druhý deň sme sa vybrali navštíviť Akropolis. Monumentálny komplex stavieb bol postavený alebo obnovený v rokoch 447-406 pred Kristom. V roku 480 p.K. totiž mesto a aj chrámy Akropoly vyplienili a zničili Peržania. Ako však išiel čas, menila sa aj vláda a svoje podoby menila aj Akropola. V dobe byzantskej sa stal Parthenón bazilikou zasvätenou Panne Márii a celý komplex slúžil ako pevnosť. V roku 1456 dobili Atény Turci a Parthenón bol zasa mešitou s minaretom. V 17 storočí škody napáchal blesk a neskôr Benátčania. A v roku 1801 skazu dokončil britský vyslanec, ktorý dal väčšinu zachovaných reliéfov proste previesť do Londýna. Dôkladnej rekonštrukcie sa Aténci dočkali až v roku 1980.

Pri vstupe sme zaplatili 10€ vďaka 50% mimosezónnej zľave, a vydali sa na vrchol vo výške 150 metrov nad morom. Parthenón bol naozaj ohromný. Mám však jeden sen, prísť k nejakej pamiatke bez toho aby bola celá zakrytá lešením. Na tomto tripe to začalo pražským orlojom, pokračovalo sochou Merliona, morského leva, ktorý je symbolom Singapuru, a teraz toto. Snáď sa mi môj sen raz splní.

Pri ceste na hotel sme sa zasa poriadne prejedli a kúpili si fľašu OUZA, čo je tu niečo ako národný alkohol. Trošku som to s ním prepískol a kým si išiel Stano zapáliť, mňa vyplo jak elektrinu v našom byte a zobudil som sa až nad ránom na poriadnu nevoľnosť a strašnú bolesť hlavy. Elektrina nešla, vďaka svetlu na mobile som stihol nájsť jednu z kúpeľní.

Ráno celé zle. Už nepijem. Teda aspoň nie na tejto dovolenke. Zdravotná prechádzka, kebab, a potulky mestom aby som aspoň nejako vytriezvel.

V centre mesta je obrovská frekvencia bezdomovcov, ktorí sú na každých pár metroch. Matky s deťmi, páry, starší chlapi alebo ženy. Ak veríte na osud, týchto ľudí pravdepodobne tvrdo zasiahol. Ak nie, druhá možnosť je taká, že doplatili na svoju hlúposť alebo ekonomickú dlhovú krízu v Grécku. Grécko vstúpilo do eurozóny v roku 2001 na základe sfalšovaných ekonomických štatistík. Z peňazí, ktoré EÚ následne do Grécka liala, si politici na oko budovali sociálny štát, zvyšovali dôchodky a platy štátnym zamestnancom. 8 rokov nato štát oficiálne oznámil, že roky falšovali výsledky a čoskoro krajine hrozil bankrot. Pre rýchlu predstavu o tom ako zle je na tom Grécko som našiel štatistiky z roku 2015. Celkový dlh krajiny bol vtedy 320 miliárd eur. Takmer 50% mladých ľudí bolo nezamestnaných a celková nezamestnanosť Grékov sa šplhala k 30%. V súčastnosti však majú stále minimálnu mzdu 670€ a priemerný plat vo výške 1700€.

Zle je na tom aj mesto mimo centra. Budovy sú na kompletku všetky posprejované, vulgarizmy, primitívne obrázky, smradľavé zákutia uličiek a po zemi odpadky. Čo však musím naopak oceniť, sú grécke ženy. Možno to je tým, že som mesiac strávil medzi aziatkami a indkami, čo je jedna väčšia katastrofa ako druhá, ale v Grécku som sa otáčal každých 5 minút. Nádherné dievčatá.

Fotka vás môže trošku zmiasť, toto však nie sú spomínané dievčatá ale stráž pred parlamentom v dobovom oblečení. V sukniach.

Nastal deň odletu domov, vstal som už pred ôsmou, však načo by som sa dobre vyspal keď môžem byť hore už skoro ráno a pozerať sa do stropu. Na obed sme si dali posledný McDonald's, na Slovensku to už nechcem ani vidieť. Počas dovolenky som mal myslím aspoň raz denne Kč Menu, no napriek tomu som schudol niekoľko kíl. Nakúpili sme ešte nejaké magnetky, suveníry a vydali sme sa smer letisko. Konečne smer Bratislava.

Pre viac fotiek klikni SEM,napíš názor,kritiku,pošli ďalej,zdieľaj a čítaj aj ostatné články!

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
4
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Martin Štibrányi pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.