Kedy príde láska?

Dvadsiatka klope na dvere, už sa začínam pomaly začleňovať do života dospelých a pomaly mi uniká i študentský život. Vôkol seba vidím svoje kamarátky, kamarátov a vidím malý nepatrný rozdiel medzi nimi a mnou. Ja som sama a oni si našli svoje polovičky, ktoré už stihli aj samozrejme niekoľkokrát vystriedať a vyzerá to tak, že to urobia znova.

Ja som sama. Je mi vôbec fajn? Viete, som typ človeka, ktorý keď bol ešte v začínajúcom štádiu puberty tiež vyhľadával spôsob, ako si nájsť frajera. No teraz, skôr vnímam prítomnosť a snažím sa nezaoberať sa tým, ako si čím skôr nájsť frajera, písať kadekomu cez facebook či dokonca pokec ... To boli tak povediac pre mňa detské časy. Nemôžem povedať, že som si tak aspoň nedohodla rande. Ale bol to otras. To vám poviem. Ale teraz sa na tom aspoň smejem.

Pochopila som, že keď to budem siliť, tak aj tak to nebude vzťah, ktorý vydrží a keď nevydrží tak do toho spadnem znova. Nátlak okolia ale stále svojím spôsobom rýpe do nás nezadaných. Dokonca keď sa stretnem so známymi, večne sa pýtajú na to, či už niekoho mám. Ja som sa ale už naučila hovoriť pravdu. Lebo klamaním človek aj tak nikdy nič nedostane.

No trošku tá samota lezie na nervy, hlavne vo chvíľach, keď sa konečne po mesiaci chcete stretnúť s vašou BFF a vždy nejakým spôsobom do toho zasiahne jej polovička. Chcete ísť do kina, no on jej kúpi lístok skôr ako sa dohodnete na termíne. Občas to vytočí, ale nebudem si predsa hľadať frajera len preto, že so mnou nemá kto ísť do kina. Nie je dobré, mať frajera len preto, že skoro všetci v rovnakom veku už nie sú sami. Samozrejme sa tomu nebránim, ak to príde teraz, budem rada, ak nie, nič sa predsa nedeje. Netreba hneď robiť veľké nádeje, keď idete na rande.

"Mám kopu známych, ktorí si chcú veľmi nájsť frajera, a mne občas vyčítajú i to, že som bola s niekým na rande, že im sa nedarí takto nikoho nájsť . Ale ja som nič nesilila, ono to skrátka prišo, len tak z ničoho nič. Stretávala som sa s priateľmi, chodili sme na spoločné akcie, raz sme išli na niečo podobné ako teambuilding a tam to prišlo. Nebol z toho vzťah, len jedno rande." A bolo to príjemné, pokecali sme, zasmiali sme sa, ale obaja sme to nakoniec cítili inak, než to spočiatku vyzeralo."

A ak si naozaj niekoho chcete nájsť, v prvom rade neseďte doma, choďte von, zabávajte sa. Ak nik nemá čas, tak sa choďte prejsť aj sami, len tak a možno motyka vystrelí. Nerobte to cez sociálne siete, nie vždy má tá osoba rovnaké úmysly. A už skrátka nezúfajte, že ste sami. Dvadsať rokov, nie je vek na vydaj a ešte máte veľa pred sebou. Ešte si treba užívať aj trochu samoty, lebo keď to príde, občas si budete priať byť bez frajera.

A tým chcem povedať, že plytké vzťahy ktoré sa večne nadväzujú cez facebook a začínajú konverzáciami ako "odkiaľ ťa ja poznám", "hľadám príjemnú babu na spoločné večery" nikdy poriadne nevydržia.

Preto chcem tým babám a aj chalanom, ktorí majú 20 rokov a možno aj viac a sú sami odkázať, že aj ja to mám rovnako a je mi fajn. Občas mám síce chvíle ako každá žena, že možno by sa mi už zišiel niekto, ale hneď sa to vynahradí nejakým romantickým filmom. Myslím že čakanie sa niekedy naozaj oplatí a verím, že tak ako i mňa stretne šťastie v láske, tak stretne aj vás. Ono tá láska príde v tej najnevhodnejšej chvíli, v neočakávanom momente, na mieste kde by ste to nepovedali a možno to nebude láska na celý život, ale vydrží niekoľko rokov a vy budete s radosťou spomínať na tie chvíle, ktoré ste spolu prežili.

A potom príde tá pravá, až kým vás smrť nerozdelí.