Ako sa z dvoch stali šiesti

V útulnom trojizbovom byte žijeme pekne na hromade dvaja dospelí ľudia.. Ja a manžel, krycie meno Bubu. Spolu s nami si v občasnej harmónii nažíva i zverinec. Korytnačka Lujza, andulky Pipo a Lili a Fibi naše štvornohé stvorenie. So skalnou pravidelnosťou k nám chodieva Junior, manželov nájsť ročný syn. Ale stav zverov nebol vždy tak rôznorodý. Keď som sa sem nasťahovala od rodičov, bola som zvyknutá žiť s minimálne jedným psom. Prišla som do bytu, kde nebolo žiadne zviera. Čo urobí jedna zúfalá žena. Začne s nenápadným tlakom. Bubu ma schladil rýchlejšie ako som stihla vypustiť prvú umelú slzu argumentom, že Junior je alergický na všetky druhy srsti. Tak mi ako najvhodnejšie mojkacie zvieratko zadovážil rybku. Bojovnicu, aby som mala parťáka. Kamka jak sviňa. Celkom sme tych rybiek mali asi päť. Nemali dlhú životnosť. I napriek tejto traume som chcela mojkadlo. Pribudla Lujza. Vodná korytnačka, ktorá je kadejaká, ale nie mojkava. Kašľať na to.. Aspoň je naša. Situácia bola až príliš dlho ustálená, takže som mala vycítiť, že sa niečo stane. Bol to krásny deň, strávený v nákupnom centre. Stála som pri pokladni a chystala sa platiť, keď mi Bubu a Junior zahlásili, že sa idú LEN POZRIEŤ do susediaceho zverimexu. S nákupom som prišla za nimi. Obidvaja nacapení na klietke s andulkami. K nákupu pribudli Lili, Pipo, klietka, kŕmitka, proso a doplnky. Fibi je najnovší člen rodiny, no zatiaľ sa javí ako najsilnejší, nakoľko Lujza si po strete s ňou, škrtla pár korytnačích životov a Pipo s Lili musia velice opatrne pristávať na klietke. Ich čas ešte len príde...