50 odtieňov vášne

Hovorí mi, že vraj nemá s kým ísť do kina na 50 odtieňov nepamätám si čoho. Pousmejem sa, pretože viem, že aj keby mal a keby bola ešte jeho frajerkou, nešla by na takú somarinu. Vlastne keby ju mal, ani by ho nenapadlo vziať ju na to do kina. Koniec trilógie, to musí byť napínavé, ale ja určite nepôjdem. Navyše pravidelne sledujem svoj obľúbený brainwashing a viac by som ho už asi neuniesla. Ošiaľ s názvom 50 odtieňov šedej pod ktorým som si prvý krát predstavila pantone vzorkovník farieb.

Mala som tú česť čítať a vidieť prvú časť. Ono vám to jednoducho nedá, keď z každej strany na vás kričí ako si kniha podmanila milióny žien po celom svete. Prečo? Pretože tie milióny žien zatúžilo zažiť vášeň spôsobom, akým v nej bola opísaná. Film je v porovnaní s ňou len slabým odvarom čaju. A vypustiť ho do sveta na Valentína je tak gýčovo americké.

Snáď aspoň všetky vybookované reštaurácie na Valentína pridali do svojho menu riadnu dávku afrodiziák, aby následne vo všetkých tých spálňach vzplanula prudká vášeň. Aj keď teda Valentín je o láske a tá s vášňou nemá nič spoločné.

Akokoľvek je to krásna vec a mali by sme ju pridávať do všetkého čo robíme, do čoho sa pustíme, lebo vášeň k životu je to, čo nás posúva vpred.