True love waits?

Motýle a nevoľnosť. Starý známi pocit, ktorý prichádza do tráviaceho traktu pár hodín pred vypuknutím. Dlane plakali pot a nezastrčené stoličky v ústach vrážali do seba, akoby sa obracali. Magnetické kolená sa priťahovali a viacej sťahovali k telu. Hlboký nádych, dlhší výdych. Viečka sklopené od strachu viditeľnej reality a zároveň veľkej túžby spatriť krásu, ktorú neuvidíš len vo svojej predstave. Fotografia na displeji smartfónu zobrazovala osobu, ktorá túžila po mojej pozornosti. Ako ja cítenie jej parfumu a prítomnosť. Domnienky jej hlasu, vyjadrovania a celkovej charizmy bol záhadou. Veril som však svojmu netradične dobrému inštinktu na spoznanie dievčaťa v ktorej som zazrel kúsky úlomkov z každej emócie čo mi je blízka. A pritom niekoľko kilometrov vzdialená.

Na hlavnej stanici v B. sa hemžilo stádo nervóznych preživších v ich prirodzenom prostredí plnej sklopených zrakov s dávkou strachu a nechuti. Pripadal som si miestami ako turista v meste, kde žijem dlhé roky. Nohy páchali rebelské činy, keď protestovali v chôdzi. Potrebujem si sadnúť. Chladná zem v rohu miestnosti bola ideálna tak, ako zopár hltov studenej Rajecky. O čo si lepšie, ale nie na toľko, aby som triezvo uvažoval. V tom moje uši zaregistrovali známu tóninu zvonenia mobilu. Ten zvuk mi prišiel vždy všedný, ale teraz vo mne evokoval pocity nervozity. Meno volajúceho bola ONA. Jej hlas bol snáď krajší ako originálny dabing seriálu. Nežné tóny v spojení oznamovacej vety s ospravedlním meškania som nedokázal z časti vnímať okolie.

Omámený ženským hlasom mi zrak spod kapucne rengenoval okolie tretím okom. Všímal si auru okoloidúcich, ktorý vystupujú v radoch z električky. Z jednej stotiny tiahnuc sa k druhej na dlhú vzdialenosť ma zasiahol pohľad osoby tak očarujúci prvým dojmom, že aj samotná krása sa ňou nedokázala porovnať. Nadšenie kolovalo mojím gravitačným polom. Na raz som rozžiaril sivú ulicu pri pohľade na tak nádherné stvorenie. Jej oči mali nový odtieň modrej a pri ich priamom stretnutí som sa zľakol predstavy, čo všetko skrývajú. Miestami kolovali obavy z ich schopnosti manipulácie. Krk jej zdobili dva pseudo náhrdelníky so znakom OM. Celková vizáž bola všedná, ale v tom dave ľudí zo svojou energiou bola rozoznateľná z veľkej časti prostredia. Napriek tomu, že ju vidím prvý raz mám pocit, akoby som ju spoznal aj v tom najväčšom dave. A však to krajšie ešte len prišlo. Na otázky nebolo miesto, jej správanie vymazalo všetku každodennosť v náhodných situáciach zhmotnenej v prítomnom okamihu. Slová z úst sa rútili okolím aj do vedľajších ulíc, ale hlavne do môjho sluchu. Vďaka bohu za ríbezlák. Zahájili štartovné kolo a tréma pomaly ustupovala do povetria, ktoré nás tlačilo dopredu neznáma. Nebolo miesto kam by sme chceli ísť, chcel som byť s ňou všade. Túlali sa ulicami a každú maličkosť, ktorú sme zbadali využili v prospech smiechu. Smiali sme sa do zblbnutia. Rozličné miesta, ktoré sa nám zapáčili sme označkovali spoločnou pozornosťou, keď sme odpili z vína a vychutnali si nový uhol pohľadu z ulice.

V jednom z mnohých námestí sme si provizórne obydlie spravili z vnútra malého vchodu. Rukami koloval ríbezlák a široké úsmevy. Čo raz hlbšie pohľady s letmými dotykmi a prerušovanými pauzami rozhovoru vyústili v bozk. Bozkávanie. Trvalo to len pár sekúnd, ale opakovali sme to do nekonečna. Mal som pocit, akoby toto miesto vlastníme už naveky a ľudia okolo sú len pouličnými atrapami nášho filmu. Chytili sa za ruky a na raz zutekali z vchodu do stratena. Bola tak úžasná, že ani abstraktné umenie by nedokázalo zachytiť toľko pocitov, ktorými vyžarovala. Pripomínala mi Severku. Jediná z miliard hviezd, ktorú viem vždy nájsť na nočnej oblohe.

Zdroj: Aspirin

Uletená trasa sprevádzala dve stratené duše do známeho podniku s pivom a rumom. Obzvlášť začarované miesto, kde rád ukrývam svoju bytosť bola pod schodmi s gaučom a mäkkými vankúšmi. Moje rameno sa premenilo na pohodlné úložisko pod jej hlavou.

"Cítim sa zle, toto sa nemalo stať. Nemám vo zvyku, aby sa mi toto na prvých stretkách stalo, ale keď áno, vždy sa to pokazí."

Myšlienky premenené na slová, ktoré vyústili v povolení stisku ruky na jej trupe. Chápal som dokonale čo mi tým chce povedať, ale netušil som, že tak isto cíti ako ja. Obzvlášť, keď sa bojíme zamilovaní kvôli ktorom sa musí život v rôznych aspektoch obmedzovať. V jednom oku vidím pochybnú minulosť a v druhom nádej na lepšie začiatky. Spolu to bol súlad zlomyseľnosti na jej tvári.

Počas hladení jej tmavo hnedých vlasov s vôňou vanilky ma trápil pocit, že tie vlasy mám možnosť hladiť len raz a naposledy. Ten stav kedy mám víziu dokonalého vzťahu, ktorý skončí jeho začatím prvého dňa.

Zdroj: Aspirin

Po kopnutí druhého piva naše spoločné kroky brázdili sychravou ulicou k železničnej stanici. Pár minút mi dopriali s ňou stráviť nezabudnuteľný moment rozlúčenia ako v slaďákoch. Nejak mi ani neprišla idea nad ukážkovým rozlúčením, aj keď pri nej bola každá situácia brilantná. Silné objímutie a zapamätanie si ešte jej vône ma spravilo na chvíľu šťastným. Sladké bozky a príchuť jej pier po chmeľu mi paralyzovalo telo. Už som nechcel ostať a znásilňovať čo najviac tento okamih. Úmorné odchádzanie z jej blízkosti.

Posledný pohľad na ňu bol cez hrubý špinavý oblok v rýchliku. Možno tento pohľad dokonale zobrazoval jej skrytý charakter s túžbami.

Zdroj: Youtube