Cesta električkou 1.

Stále ďakujem Bohu, vláde minulého storočia a všetkým, ktorí sa krvopotne podieľali na výstavbe električkovej trate. Chápeš, električka nestojí v kolóne, tak reku sa cítim jak v metre ... Iba žeby ne.

Kámo, ale Ti poviem, že to, čo človek zažije za 15 minút v električke, kým vystúpi na slávnom "Račku" s ďaľšími 150timi cestujúcimi ... prisámvagínu, že to nezažiješ ani v Hoteli Paradizó. 12-ročné zmaľované bábiky s najnovšími ajfónmi konverzujú o tom, že nejdú s každým. Sirijsly? Moja, v 12tich si ešte môžeš vyberať, avšak vekom to bude horšie, ver mi. Na ďalšej zastávke nastúpia dve treťotriedne osmanské princezné vo wannabekožušinových vestách. Kedy si naposledy videl veveričku v lese? Nevidel? Tak už vieš prečo. Všetky nosia kožušinové vesty, len ja ne. Kuknem asi večer známy inzertný portál, či niekto nepredáva vestičku ("nevhodný dar").

Pomaly sa blížime k Račku, elda plná ako keby boli lístky na MHD zadarmo. "To Mr. Flešo vyhral voľby či čo?" Pýtam sa samej seba. Nastupuje stará babička a blízko sediaci mladý chalanko - očividne s odumretou šedou aj bielou mozgovou kôrou a otráveným mozgovomiechovým mokom, sedí jak predavačka v Tescu za pokladňou. Pozerá von oknom - asi rozmýšla nad nesmrteľnosťou chrústa. Neznámy pán ho vyzýva: "Postav sa, chlapče!" Chlapče ma vieš kde, chlapče je lietadlo.

Deprimovaná z dnešnej mládeže vystupujem a prebieham na červenú, už aj so slúchadlami v ušiach, na druhú stranu. Neviem sa už teraz dočkať ďaľších zážitkov z našej all inclusive MHD. Aj vil kíp ju infórmd.