Dobrá korporácia nie je nikdy zlá ...

Drahí čitatelia pracujúci v korporácií ... poznáte to ... raz za dva týždne, raz za mesiac, polhodinka, hodinka. Čas pre Teba, len Ty a Tvoj manažér. Len štyri steny, ty a ten, kto toho vie viac ako ty, lebo je o pár rokov starší a o pár rokov dlhšie otrokom korporátneho sveta. Vyučený sprievodca, bývaly osobný asistent alebo kuchár/čašník, ktorý si do životopisu za*ebe, že padesát rokov robil "prokjurment" a "fesility manažment" a na "fájnens robil s invojskami"... pi*u s ryžu. Tvoja manka možno tak!

Takýto typeček Vám dokáže na základe miešania rannej kávy, ktorú máte samozrejme ako pracovný benefit ZADARMENKO, vydedukovať, že Vaša komunikácia je príšerná! Zdieľanie informácií, intonácia hlasu, si príliš hlučná, nebuď taká tichá, máš príliš zvučný hlas, ... bla bla bla. Hejtrs gonna hejt!

Po mojich prvých uan-tu-uanoch s mojim nadriadeným som dospela k tomu, že mám vlastne schizofréniu, perzistujúce poruchy s bludmi a ďalšie psychotické poruchy. A tiež, že vlastne nejsom schopná akejkoľvek komunikácie, čo vlastne pochádza z rodinného prostredia !!! Takže vlastne moj manažér pozná moju manku aj otca! Čo dopi*e chodil s nimi do školy?!? Asi sa zrazil chalanko s jeleňom, keď šiel pešo domov. "Pi*e tak ešte, že ovládam tri cudzie jazyky a mam vysokú školu so zahraničným diplomom, inak moje šance na trhu práce sú nízke jak priemerná priemerná midgetovská rodinka!" Utešovala som sa.

Odvtedy som si však pri každom rozhovore dávala pozor na to, čo poviem a ako to poviem. Prestala som sa baviť dokonca aj sama so sebou, aby som si náhodou nepovedala niečo, čo nepochopím alebo sa na to ešte aj urazím! Šúchala som teda nohami a načúvala taju komunikácie vyššej moci. "Fuj, to čo jete? Je to nechutné a ešte to smrdí jak pomyje!" Aha, tak takto sa bavia wannabemanažérisovia! "Títo čerství absolventi, to je to najhoršie, čo postihlo túto firmu!" Prosím? Aha, dik. Vôbec som práve nevyšla zo školy!

"Mala by si troška zapracovať na tom, ako ľuďom podávaš informácie a mala by si byť menej arogantná" ... okej, hovorím si, asi má pravdu, pracujem teda na svojej "arogantnosti", lebo work hard, play hard. Idem ďalej. Bum, ďalšie 121. "Vieš, medzi aroganciou a asertívnosťou je len taká tenulinká hranica, treba si na to dávať pozor!" Asertívna? Zvyšok 121 rozmýšlam, ako presne zadefinujem asertívnosť. Prečo mi nadáva? Koniec 121 a ja už googlim asertívnosť. Je*e, asi fakt mam schyzu.

Nevadí, stále idem ďalej, veď predsa chcem stúpať ako dym. Pýtam si feedback na svoj spôsob komunikácie, bikóz feedback mi dáva krídla! Naučiť sa vyjadriť svoj názor a pritom akceptovať názory druhých, veď preto žijem! Budem akurátne asertívna, nie príliš arogantná, spojím svoju sebaúctu s úctou k druhým.

Uvedomila som si však, že títo manažéri su prefíkaní ako líšky - anglicky tzv. lubricated as a fox. Mám teda pi*i a kreslím si počas 121 na papier penis. Pekný penis, hovorím si v hlave, nakreslím mu ešte oči a môže jazdiť sám autom.