Päť omylov o psychológii. Týkajú sa aj vás?

zdroj: Medical News Today

1. Zamieňanie psychológa so psychiatrom

„No, čo? Predpíšeš mi nejaké lieky?“

Toto je jedna z prvých viet, ktoré človek dostáva, keď povie, že študuje/študoval psychológiu. Základný omyl. Preto by sme si, v prvom ale neposlednom rade, mali opísať kto je psychológ a kto psychiater.

Psychiater (MUDr.) je lekár, ktorý má vyštudovanú medicínu na lekárskej fakulte a psychiatria je jeho špecializácia v rámci medicíny. Spomínané lieky vám predpíše psychiater – farmakológ. Môže sa však stať, že stretnete psychiatra a ten vám lieky nedá – ocitli sa sa teda u psychoterapeuta.

Psychológ (Mgr.) má vyštudovanú 5 ročnú psychológiu na filozofickej, zdravotnej, pedagogickej alebo inej fakulte a teda končí s titulom psychológie.

Čo robí psychológ? Veľmi zjednodušene, psychológ môže byť diagnostik. Toto napĺňa klasickú predstavu o kreslení stromčekov, domčekov, vypĺňanie testov.

Čo majú psychiater a psychológ spoločné je, už spomínaná, psychoterapia.

Takže, pokiaľ ste si predstavili ako ležíte na lehátku a ujo Freud vám sedí za chrbtom, tak áno, aj to je jedna z možností, ako psychoterapia vyzerala/vyzerá.

zdroj: <https://psychologoviabuducnosti.webnode.cz/vyvinova-psychologia/>

2. Dávanie rád

Koľkokrát sa vám stalo, že sa vám rodičia starali do života, do vzťahov, do školy, nútili vás „dobre mienenými radami“ do rôznych vecí? A koľkokrát ste sa týmito radami riadili?

zdroj: <https://tenor.com/view/blah-monica-geller-courtney-cox-done-head-falls-back-gif-5930970>

Hoci, v konečnom dôsledku, mohli byť tieto rady namieste a uznali ste, že boli tým najlepším riešením, nechceli ste sa nimi riadiť a liezli vám na nervy. Tak prečo chcete rady od psychológa, s ktorým sa stretnete raz-dvakrát týždenne?

Rady nepomáhajú. Môžu byť dobré a trefné, ale nemusia sedieť s vaším vnútorným presvedčením, vaším náhľadom na vec. Každý sa musí zariadiť podľa vlastnej momentálnej psychickej, sociálnej a emocionálnej výbavy. Rady sú akoby vás niekto, kto nie je vo vašej koži, nútil vystúpať Mont Everest hoci máte na sebe tričko.

3. Ku psychológovi chodia „šibnutí ľudia“

Nie každý zdravý človek sa cíti stále psychicky fit, nie každý psychicky chorý človek si uvedomuje, že chorý je. Ak vás niečo ťaží a neviete si pomôcť pokojne choďte za psychológom. Je to ako keď idete so zlomenou nohou ku chirurgovi. Tam ste vy a vaše problémy na správnom mieste. A navyše, psychológia nie je len o poruchách. Počuli ste už o pracovnej psychológii či koučingu?

4. Nálepkovanie diagnózami

To je čistý schizofrenik. Mám depku. Úplný autista toto. Paranoik. Retardovaný. Naša babka je dementná. Psychopat.

Vážne máte dojem, že viete, čo všetky tieto slová zahŕňajú a čo znamenajú?

Nie???

A napriek tomu tieto diagnózy dávate, či už sebe alebo iným.

Pod mnohými nálepkami, ktoré používate, sa skrývajú ťažké a dlhotrvajúce (niekedy celoživotné) symptómy, ktorými sa je neradno oháňať. Či už je to reálna a dokázaná diagnóza alebo nie, nikomu nie je príjemné, keď celú jeho osobnosť opíšete jedným stigmatizujúcim slovom.

A možno niekedy netreba preháňať a keď máte zlý týždeň, tak nemáte depku, jednoducho ste len smutní.

5. Jeden psychológ mi už nepomohol, čo mi iný môže už len ponúknuť?

To, že vám jeden zubár urobil zlú plombu neznamená, že druhý ju nebude vedieť opraviť. V každej oblasti sa stane, že „odborník“ nie je v rámci situácie v sekunde v obraze a nevie všetko napraviť. Milión problémov, miliarda riešení. Nebojte sa hľadať. Psychológia má mnoho zameraní, mnoho smerov, každý sa venuje iným problémom, výskum ide dopredu, takže nestrácať vieru!

zdroj: pixabay.com

Toto je len malý kúsok ľadovca zvaného omyly o psychológii a psychológoch. Mnoho vyštudovaných psychológov, alebo priamo ľudí z praxe by vedelo hodiny rozprávať o myšlienkach, ktoré boli viac-menej mylné, alebo absolútne chybné a ľudia ich prezentovali ako hotovú vec. Ja som napísala len zopár bodov, ktoré hučia v mojich ušiach. Viete o nejakých faktoch, ktoré sú mylné aj vy? Budem rada, keď sa o ne so mnou podelíte!