Z Instagramu do cukrárne?

Ako sa vlastne začalo moje pečenie pre cukráreň? A čo s tým má Instagram?

Ako sa to vlastne začalo?

Dnešná doba je taká. Niekto na sociálne siete nadáva a iný ich miluje. Ja som v tomto veľmi nerozhodná, ale tentokrát sa musím prikloniť k ich pozitívam. Ja som sa k Instagramu dostala pár rokov dozadu a najprv ma to tam nebavilo, pretože som nenašla zmysel pridávania "selfiečok" pre cudzích ľudí. Veď na to sme doteraz mali aj Facebook. Neskôr som tam našla zopár zaujímavých ľudí a hlavne foodblogerov, ktorí tvorili krásne fotky jedál. Na ich fotkách to jedlo vyzeralo jednoducho dokonalo. Špeciálne ma zaujala jedna zahraničná foodblogerka z Nemecka, ktorá robila rôzne pestrofarebné smoothie naliate v miskách a mala ich prekrásne ozdobené ovocím a inými dobrotami. Vtedy som si povedala, že to skúsim aj ja - len tak pre srandu.

Začala som experimentovať a vytvárať rôzne fotky a farby smoothie misiek. Bavilo ma aj fotenie a tak som si to všetko fotila a pridávala na Instagram. Ľudí to zaujalo a sledovatelia mi začali rásť, hoci to vôbec nebol nejaký môj zámer či cieľ. Skôr som chcela vyskúšať a zistiť, či dokážem aj ja také niečo vytvoriť ako foodblogeri.

Od smoothie misiek k pečeniu

Časom som sa chcela posunúť ďalej a prejsť aj na varenie alebo pečenie. Mamka nikdy nebola tá, ktorá by piekla každú nedeľu koláčiky a ja som sa pečeniu nemala kde priučiť. Napriek tomu som sa chcela k tomuto "remeslu" trochu dostať. Skúšala som si doma svoje prvé pokusy o muffinky, bublaninu či iné ľahšie koláče. Zhorené, málo sladké, nedopečené a často skončené v koši. Také boli moje začiatky. Nedarilo sa mi to, lebo som v tej dobe mala chaos aj v tom, čo je vlastne kypriaci prášok a ako sa líši od prášku na pečenie. Takže som sa na pečenie vykašľala a ďalej stagnovala s mojimi nápadmi zmeniť môj instagram na niečo iné ako len smoothie misky. Mala som na ňom už vyše pár tisíc ľudí a nechcela som to tam nechať iba tak.

V tom roku ku nám akurát prišiel menší boom s koláčom nazývaným aj "cheesecake". Môj vtedajší priateľ ho jedol v USA a celý čas mi ho odvtedy ospevoval. To mi vnuklo nápad skúsiť tento koláč aj doma a dať pečeniu ešte jednu šancu. Na internete som našla tisíc receptov a videí. Skúšala som zopár z nich, ale ani jeden mi až tak nechutil a nebola som s ním spokojná. Preto som sa rozhodla skombinovať rôzne poznatky z tých receptov a vytvoriť svoj vlastný. Po pár pokusoch som vymyslela ten, ktorý bol pre mňa ideálny. A môj instagram sa postupne menil na "cheesecakové kráľovstvo".

Z Instagramu do cukrárne?

Doma sa a po čase už mojich výtvorov prejedli a ja som nemohla piecť tak často ako som mala chuť. Nemal to totiž kto jesť. Snívala som o tom, že ma osloví nejaká cukráreň alebo niekto iný a mohla by som piecť pre ľudí. Zhodou okolností som natrafila na Instagrame na cukráreň, ktorá bola dokonca v našej dedine. Pozrela som si zopár ich fotiek, "osrdiečkovala" ich a viac som sa o to nejako nezaujímala. O deň nato mi prišla od nich najkrajšia správa v mojom živote. Písalo sa v nej o tom, že či by som sa neprišla s nimi porozprávať o možnej spolupráci. Nechcelo sa mi veriť, že je to skutočné a išla som tam s obavami aj s nadšením. Nakoniec to dopadlo tak úžasne, že v tej skvelej cukrárni pracujem už vyše pol roka a proste tú prácu milujem. Milujem pečenie a milujem každú skúsenosť, ktorú mi táto práca dala a stále dáva. Síce je to ťažké popri študovaní na vysokej škole, ale všetko sa dá zvládať ak sa chce.

Takže keď si to zosumarizujem - vďaka fotkám na Instagrame som sa dostala do cukrárne. Mám rada ľudí, ktorí ma tam sledujú, podporujú a dokonca už aj pečú podľa mojich receptov. Je to neuveriteľný pocit mať komunitu ľudí, ktorá vás aj cez sociálnu sieť dokáže posúvať vpred a motivuje ma to makať na sebe ďalej.

Každý sa ma teraz pýta na to, či budem pokračovať v pečení alebo budem učiť ( študujem učiteľstvo). Vždy odpoviem iba toľko, že vôbec netuším. Milujem pečenie ale aj prácu s deťmi. Asi sa nechám sama prekvapiť kam ma to nakoniec zaveje.

Dôležité ale je to, aby ste aj vy vždy robili to čo vás baví a nevzdávali sa. Ak o niečom veľmi snívate, môžete si to pritiahnuť do svojho života a stane sa to aj skutočnosťou. Aj ja som to mohla a chcela často vzdať či už kvôli niektorým ľudom alebo kvôli tomu, že som už neverila v úspech. Ale doteraz neľutujem, že som to nakoniec nevzdala.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
9
Poslať správu
Klaudi Rimarčíková Východňarka z Košíc, ktorá miluje pečenie :)

Chceš vedieť, keď Klaudi_rimka pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.