Nostalgia

Tlmené svetlo obrazovky notebooku nahrádza svit spoza žalúzie nového dňa či svetlo Luny v neskorých hodinách. Pootvorené okno na ventilácií vpúšťa prievan s vôňou sídliska a odháňa zápach z predošlej návštevy. Tá tu bola síce predošlý víkend, ale zdá sa mi, akoby tu ostala ich pachová stopa. Na žiarovke odpočíva prach v zimnom spánku, pripomína mi nežné pohladenie obyčajného snenia. Izbu plnej organizovaného chasu s nástrahami odpadu zapĺňa hudba sad mixu. Hrá mi ustavične dookola niekoľko mesiacov a neviem udržať na uzde pocit samoty, ktorého sa zbaviť nedá. Vkladám preto úsilie ho potlačiť. Cítim sa stále smutne, záleží na tom či je to viac alebo menej. Napriek tomu, ako dni idú dole vodou a pretekajú pomedzi prsty tam, ktoré nikde neústia, sa mi zdá, že nestarnem. Z omylu ma však vyvedie mladšia generácia, ktorá včera skúšala za kotolňou prvé Malborky a dnes ich vidím vybavovať seklé párno.

Zdroj: Youtube

Hlasné prenikavé zívnutie otriaslo bytom. Pod očami únava a v žalúdku bubloce kyselina. Nejaký ten piatok už nejem pevnú stravu. Žiadna bulímia, len obyčajná nechuť potravy a života. Chladnička okrem svetla neponúka nič nové, nič stráviteľné čo by nebolo po dátume spotreby. Pohár čistej vody položený pod vodovodným kohútikom nakvapkal za určitý čas celý jeho obsah a tíši mi hlad.

4-číselný kód ťukám chybne do mobilu s popraskaným displejom. Na tretí pokus ho konečne odomknem. Ostrá žiara obrazovky ma na sekundu omráči. Scrollujem galériu fotografií s videami, ktoré mi dokumentujú posledný rok strávený na zemi. Príliš veľa súborov zapĺňa moju pamäť a brzdí dáta. Kiežby sa tak ľahko dali vymazať aj z pamäti hlavy ako v mobile. Dni by boli omnoho bezstarostnejšie, ľahšie stráviteľné. Postupne odstraňujem desiatky nepotrebných fotiek bez vedľajšieho účinku sprevádzaný emóciami. Nepotrebne zachytené momenty situácií tvorené z náhody putujú do dátového hrobu .

Zdroj: Aspirin

Po vytvorení fotografie sa ukáže kamošom v bare, pár krát si ju od nudy pozrieme, zasmejem a zaspomíname alebo len tak ponechať pre seba. V bezsenných nociach nám snímok pripomenie určitý deň. Spomienka je znásilnená každý krát, ak na ňu upriamujeme priveľa pozornosti. Postupne k nej nič necítime, stratí hodnotu. Vrstvy prachu sa ukladajú dokým totálne nezmizne aj s podvedomia. Akoby sa ani nestala. Zmizla.

Zrak sa upriamil na album s nežným pohlavím, kedysi najkrajšou žijúcou bytosťou v mojich očiach. Spoločné fotografie mojej stredoškolskej prvej lásky z pred dvoch rokou. Nevinná tvár s úprimnými očami a úsmevom decentne odhaľuje vycerené zúbky. Vtedy mi nenapadlo čo všetko skrýva ten úsmev, tie oči a gestá. Nahé telo pre uspokojenie besnej túžby, keď naše osoby boli ďaleko od seba. Tvár bola zachytená asi na vyše sto snímkov bez filtra s horšou kvalitou. Všetky tie prežité dni sa behom minúty rozžiarili na displeji a zároveň v mysli spustili lavínu nostalgie. Cievy sa rozšírili tak ako zrenice zaliate krvou. Srdce zrýchlilo svoju činnosť. Stotinové telesné ochrnutie, zalial ma studeným pot a triaška zužovala všetok pohyb. Miestami mi to pripadalo, akoby som sa vrátil do dňa, kedy sme si pred odchodom dali prvý bozk. Tentoraz som bozkával spomienku určenú napospas zabudnutia.

Zvláštne ako zabité emócie sa aj po dlhých mesiacoch a krátkych rokoch dokážu oživiť. Dostať druhý dych a zase evokovať kúsok citu s endorfínom. Ticho pozorovať, ticho na ne kričať. Spomínať na bolesť zahojených rán. Trocha podráždiť zaostalé chrasty. Odlupnúť. Pýtať sa dookola prečo, vrátiť sa na začiatok konca.

Zdroj: Aspirin

Rozhodnutie či označiť celý album s kliknutím možnosti vymazať alebo nechať pomaly hniť ďalej v telefóne. Stredná cesta nieje. Tlmené zvuky úderov srdca tlačí z vnútra na hruď. Prenikavé nádychy a tlačenie viečok nadol bez žiadnej dávky entuziazmu. Čo to so mnou je? Asi flashback z nevydareného vzťahu.

Ktovie, koľko krát sa ešte zapálim pri obyčajnom zlome dvoch tak odlišných predmetov, ktoré sa priťahujú. Ani dnes nenazbieram posledné zvyšky sebaúcty a odvahy. Snímky naďalej ostávajú v priečinku galérie s rozdielom zfúknutého prachu z jej povrchu. Možno je to dôkaz slabosti alebo odvahy, keď sa takto dobrovoľne týram. Jedného dňa však budem mať guráž a možno pri troche šťastia tieto fotografie nahradí iný ľudský zdroj, ktorý mi bude pripomínať budúcu bývalú.

Zdroj: Youtube