Osobný rozvoj

Ako mi fráza „Milujem život“ totálne zmenila vnímanie sveta

14.5.2018 13:56
Jedno obrovské životné klišé, ktoré už určite počul každý z nás, znie „Všetko je to v hlave“. Ako to však pri väčšine životných klišé býva, aj na tomto je obrovský kus pravdy.

Stačí si všímať svoje myšlienky, pozorovať ich a skúšať ich vedome meniť. Potom človek začne chápať, že naozaj to v tej hlave je a že zmenou myslenia sa dá ovplyvniť celý život. Ja som tak akosi prirodzene do svojho slovníka dostal frázu „Milujem život“ a keď som si to začal všímať, uvedomil som si, že tie dve slová majú fakt čarovný účinok.

Asi dva roky trvá u mňa obdobie, ktoré si sám pre seba nazývam „obdobím pozorovania a sebaspoznávania“. Na jeho začiatku bol rozchod koncom roka 2015, kedy som si prešiel rôznymi nepríjemnými stavmi, ktorých som sa potreboval zbaviť, pretože v šťastnom živote nemôžu mať miesto. Prvou výzvou bolo prekonať pocit samoty. Chvíle, kedy som sa cítil sám a uveril tomu, že nikoho nezaujímam, boli fakt ťažké. Uvedomil si, že naučiť sa žiť sám so sebou (a ešte si to aj užívať) môže byť dôležitým krokom k tomu, aby som sa pohol z miesta, na ktorom som byť nechcel.

>>Prečítaj si, ako som osamotenosť zmenil na samostatnosť<<

Pekne nahlas

Dnes, dva roky po tom, ako som si povedal, že sa musím pozbierať a svoj nábeh na depresiu čím skôr vyriešiť, píšem článok o tom, ako milujem život. Zvláštny zvrat v príbehu. Ja o tom ale nielen píšem. Ja to aj nahlas hovorím. Prvýkrát som si to všimol niekedy pred pol rokom na teambuildingu v českých horách. S kolegyňou Alicou sme vysedávali v izbe horskej chaty a kecali o všetkom možnom aj nemožnom. Opicu z predchádzajúceho večera som zaháňal ďalším bielym vínom a cítil som sa, akoby neexistovali problémy. Vtedy som to povedal. „Alica, ja milujem život“. A naozaj som to tak cítil.

Odvtedy vždy, keď to z mojich úst zaznelo, urobil som si takú malú analýzu. Nehovorím to iba tak? Myslím to úprimne? Je to iba fráza alebo postoj k životu? Nechcem sa len o niečom presvedčiť? Dnes môžem povedať, že je to absolútne čistou reflexiou toho, čo sa odohráva v mojej mysli. Už nenadávam, keď musím ráno vstávať do práce, ako tomu bolo kedysi. Problémy, ktoré by ma možno ešte kedysi rozhodili, dnes pre mňa nič neznamenajú. Pretože sa sústredím na tie krajšie veci v živote a nebojím sa na ne reagovať slovami „Milujem život“ :)

Len si to skús

Počujem dobrý vtip? Stretnem sa s najlepším kamošom a spomíname na blbosti, ktoré sme porobili? Kúpim si dobrú kávu? Ochutnám zaujímavé jedlo? Dobre sa vyspím? Zobudím sa v sobotu na obed oblečený v posteli? Otvorím ráno balkón a vonku krásne svieti Slnko? Postavím sa na váhu a vidím, že som schudol? Všetko toto by mohli byť momenty, ktoré zostanú nepovšimnuté, lebo nie sú ničím výnimočné. Čo tak ich ale výnimočnými spraviť? Presne tým, že sa na ne pozrieme ako na krásne chvíle. Že sa usmejeme, zastavíme a poďakujeme za to, že to tak je. Vďačnosť je obrovská pomoc k šťastiu.

Skús to postupne. Nemusíš hneď kričať všade, že miluješ život ako nejaký hipík 📷 Pekne po kúskoch si všímaj momenty, ktoré ťa bavia, ktoré sú pozitívne, ktoré ti vyčaria úsmev. A začni sa na ne sústrediť stále viac. Je jedno či to bude po dobrom tréningu, alebo keď po dlhom dni prídeš domov a dáš si vychladené pivo. Každý to má inak a preto sa každý musí sústrediť sám na seba. Takýchto momentov bude zaručene pribúdať. A keď raz pocítiš potrebu povedať nahlas „milujem život“, smelo do toho.

Tak je to v tej hlave?

Takéto články nepíšem preto, aby som sa nejako chválil alebo poukazoval na to, ako sa mám dobre. Mám sa iba tak, ako som si to sám spravil. Mám normálnu prácu, kde trávim viac času ako doma, voľný čas venujem blogu a iným veciam, ktoré sa tiež dajú nazvať prácou. Skutočne voľného času mám pomerne málo. Menej ako väčšina ľudí a ani si nemyslím, že je niečo, čo by mi bolo možné závidieť a mal by som sa tým chváliť.

Píšem to preto, že viem, že je veľa ľudí, ktorí si prešli podobnými situáciami ako ja. Ktorí možno hľadajú východisko z komplikovanej životnej fázy. Ktorí si možno neuvedomujú, ako veľa dokážu zmeniť iba zmenou svojich myšlienok. V živote každého je kopa maličkostí, na ktoré sa oplatí upriamiť pozornosť a byť za ne vďačný. Vy, čitatelia môjho blogu, ste zväčša ľudia v mojom veku. To, aký život si budeme žiť, je iba v našich rukách a máme obrovskú moc zariadiť si ho podľa seba. Ja osobne nechcem, aby moje šťastie mal v rukách niekto iný. Nie je to vždy jednoduché, no vďaka tomu, že za všetko som zodpovedný iba ja sám, môžem kedykoľvek nahlas povedať, že milujem život. Pretože si ho každým dňom robím taký, aby som ho milovať mohol. To prajem aj každému z vás a preto vznikol tento článok :)

-----------------------------------

Ďakujem za tvoj hlas

Blogujem už tri roky a v priebehu tohto roka snáď prekročím hranicu 100 článkov o cestovaní. Každú cestu, ktorú absolvujem, dokumentujem pre teba aj ostatných čitateľov. Počas tohto mesiaca je možnosť ma v tejto práci podporiť, konkrétne hlasovaním v ankete Bloger roka 2018. Hlasuje sa, narozdiel od predošlých ročníkov, cez SMSky. Na číslo 6661 pošleš správu v tvare BLOGERmedzera246. Z jedného čísla možno poslať 5 hlasov. Budem poctený, ak ich všetky venuješ mne, no pochopím, keď sa rozhodneš podporiť aj iných blogerov. Cena jednej správy je 0,5€ a celá suma pôjde na dobročinné účely.  Ďakujem ti <3

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.
Priemerné hodnotenie
zatiaľ málo hodnotení
Ohodnoť blog
Pre hodnotenie sa musíš prihlásiť!
Prihlásiť
0
Nahor
Ďalšie články, ktoré by ťa mohli zaujímať
BOLESTI HLAVY, MÁLO ENERGIE A SUCHÁ POKOŽKA? DODAJTE TELU ŽELEŽO!
Zero waste nikdy nebudem
Kto sú najdôležitejší ľudia na svete?
Far Over the City Bridges Cold
Ľudia v našom coworkingu
Prečo začať s jógou?