26.5.2018 15:21

Dead inside

Je to ako keď drogy prestanú byť zábavou, ale závislosťou

Sivé mračná sa spájajú na bledomodrej oblohe, zakryli veškerú existenciu svetla a pohltila všetky tiene na asfalte. Vylieva si srdce v podobe kyslého dážďa, ktorý padá niekoľko kilometrov k zemi motivovaný zasiahnuť svojou sviežosťou bytosti, čo sa správajú ako človek. A však všetka ich snaha bola zbytočná, kedže tisícky kvapiek zasahujú len jedného človeka bez dáždnika s prehodenou kapucňou overside mikiny. Pod ňou svietia čierno-čierne oči zaliate krvavými žilkami. Zlepené mihalnice, kruhy pod nimi fialovej farby. Čo sa skrýva za tým zrakom? Za úsmevom? Za tými jemnými vlasmi prekypujúce mastnotou a ofina, ktorá skrýva pohľad do tváre tejto osoby. Stále cítim vlhko po poslednom daždi. Kruhy barín obsahujú konzistenciu mastných fľakov po motorovom oleji, vytvárajú mi obrazce predstáv, ktoré nechcem, aby sa splnili.

V skutočnosti ani neprší. Svieti slnko bez prítomnosti mrakov za spevu kolibríkov. Neviditeľný dážď však padá len na mňa. Zmyl zaschlé slzy po dnešnej bezsennej noci. Predstavujem si ich, pretože telo už viac sĺz vyprodukovať nevládze. Mám pocit, že som všetky minul a neostali mi žiadne do zásob. Moju tvár zdobí len virtuálny úsmev. Dúfam, že to na tých smrteľníkov zapôsobí ako dôveryhodný očný klam. Vidím siluety osôb, ktoré mi oblizujú trblietavým pohľadom. Pri predstave nad dokonalým večerom mi stačí samotná tma v ktorej sa skrývam. Pokiaľ si na polnočné prechádzke nestretol na ulici mňa, ber to tak, že si sa ani neprechádzal.

Zdroj: Aspirin

V noci obývam prázdne miestnosti a ulice osvietené Mesiacom. Cez deň sa skrývam v sebe. Pod srdcom sa nachádza kaluž krvi a zopár kameňov. Ústa majú abstinenčné príznaky z nedostatku slov. Nikomu nič nevravím, o sebe. Nikto nič nehovorí o mne, predo mnou. Zanechávam po sebe len abstraktný obrazec nálady.

Ležím v sviežej tráve s jemnými dotykmi rosy a cítim ako mi pohlcuje všetky končatiny. Ochrnutie, únava s trochou kocoviny zo včera. Dookola sa mi prehráva gitarový rif kapely Ho99or. Okolo mňa sú ľudia v tureckom sede, prehĺtajú olovrant a rozprávajú nekonečné banality o ich životoch. Tok slov prúdi naokolo, bavia sa medzi sebou nad sebou aj pod sebou. Vidím tváre, sú celkom kludné a nevyžarujú žiaden negatívny pocit z posratých vzťahov alebo nedoriešenou hádkou. Príde mi to teraz super mať čo riešiť. Riešiť školu, prácu, rodinu, deti, auto a ostatné dospelé veci. Všímam si však niekoľko metrový kruh okolo mňa do ktorého sa vsiakol tok viet a medzi nimi byť vnímaný ako osoba do počtu. Ten týpek, ktorý tu ležal než všetci prišli a než sme si ho vôbec stihli všimnúť jeho telesnú schránku. Miestami vyzerá ako mŕtvy, ale z vnútra.

Zdroj: Aspirin

Príliš dlho som bol sám, napriek tomu cítim pálivý pocit na pokožky po poslednom dotyku s osobou. Prečo sú ľudia tak chladný? Proč cítiť všade naokolo smútok. Je pravda, že človek vidí len to čo chce. Prečo mám zrovna ja také oči, nájsť v každej veci niečo čo tam nesedí, niečo čo tvorí napätie. Tam, kde šťastie pôsobí musí byť niekde odobraté. Rovnováha.

Akoby nesiem v sebe smútok celého sveta. Ťažké rána, ťažšie noci. Bdenie neskoro večer a usínanie na obed. Skutočne nemám život vo vlastných rukách, chuť zabiť človeka v mojej hlave čo ma chce zabiť. Rôzne zmeny strácania a stupne smútku. Bojím sa ostatných ľudí, pretože vyspovedať sa má demolačné účinky. Je to ako vyzliecť sa do hola a veriť, že ti dotyčný podá oblečenie a neodfotí si ťa.

Zdroj: Aspirin

Dúfam, že všetky myšlienkové pochody plné zakopnutí a pádov je len ilúzia. Nejaký vedľajší stav mysle, keď sa nudí. Sranda postupne prešla. Zaostrovalo sa to a začal si uvedomovať, že skutočne potrebujem terapiu, že už to nie je obyčajný smútok, ale diagnóza. Je to ako keď drogy prestanú byť zábavou, ale závislosťou.

Zdroj: Aspirin

Byť empatický voči stvoreniam, ktoré ledva poznám a zároveň sa nedokázať vyjadriť blízkej osobe z ktorej cítim chlad. Brať si na hlavu všetky starosti, ktoré vidím. Cítiť prázdno tam, kde je cit. Hľadať zlé úmysly tam, kde sa karma obracia. Neostáva mi asi nič iné, ako z vreciek pozberať posledné drobné, ktoré mi trblietaním pripomínajú tisícky hviezd na ktoré sa raz každý pozrel a možno práve na ne pozerá niekto, kto ma zachráni z kolobehu všetkých rutín, aj keď naivná predstava má základ v nazbieraní odvahy a vstúpiť do zmeny sám.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
2
Poslať správu
/FB: Depresie z prízemného podlažia/

Chceš vedieť, keď Aspirin pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
12.12.2018 12:28
Odpočívam v tieni lámp
4.12.2018 15:07
Where is my mind?
4.11.2018 13:20
Rum, popper a EXIL club