Ako vyzerá bežný deň známej speváčky Zuzany Smatanovej

Rozhovor pre Magazín Deň ženy.

Ako vyzerá váš bežný deň?

Keďže mám každý deň iný, nezažívam rutinu, je ťažké vybrať ten najzaujímavejší. Vždy som v podobných rubrikách opisovala môj koncertný deň, teraz skúsim ten, kedy som zatvorená v štúdiu.

Budík mi zvoní o 8:45, dám si sprchu, malé raňajky a vyrazím do štúdia.

Od 10:00 sa začína nahrávanie. Záleží vždy od toho, čo sa naplánuje, ale väčšinou v jeden deň stihnem nahrať viac nástrojov, napr. gitary, klavír, alebo basu. Je to tvorivý a hravý proces, ale je zároveň spojený s maximálnym sústredením. Som perfekcionista a kým mi všetko neznie dokonale, stále sa k nahratým partom vraciam a idem znova.

“PRÁCA S HUDBOU V ŠTÚDIU JE PRE MŇA ISTÁ FORMA TRANZU.”

Okolo 12:30 je pauza na obed. Po obede si dávam kávu a po nej zase pokračujem v nahrávaní až do 20:00, alebo 21:00. Práca s hudbou v štúdiu je pre mňa istá forma tranzu, kedy dokážem zabudnúť na okolitý svet a sústredím sa iba na to, čo do svojich pesničiek dávam a ako ich postupne vytvarujem. Po celom dni hluku pri reproduktoroch, alebo v sluchátkach sa dostaví únava a ja odchádzam domov. Dám si niečo malé pod zub, sprchu a idem spať. Ak som v nahrávacom období, takéto dni sa opakujú niekoľkokrát do týždňa.

Ako si predstavujete ideálny deň?

Myslím, že ideálne dni tvoria 90 % môjho života, hoci niekedy si to neuvedomujem. Sú to koncertné dni, cestovateľské dni, štúdiové dni, dni relaxu, alebo pri práci na záhrade u mamy, pri káve s kamarátmi. Ideálny deň je presne vtedy, kedy som šťastná.

Najlepší deň v živote… Najlepších bolo niekoľko, lebo vždy bol aktuálne najlepší v danom období. Napríklad keď som zmaturovala. Všetko potom opadlo a mala som pocit šťastia. Tiež keď som natočila svoj prvý album a prvýkrát som ho držala v ruke, alebo keď som počula svoju pesničku prvýkrát v rádiu. Nakoniec, najlepší deň u mňa nie je vždy definovaný nejakým úspechom, ale tým, keď sa spojí niekoľko pozitívnych vecí do jednej a nimi je potom nezabudnuteľný. Jeden jediný rozhodne nebol.

Zatiaľ najhorší deň v živote… Keď mi zomrel otec.

Vtipný deň….

Nezažila som nikdy jeden súvisle vtipný deň, to by som musela byť asi 24 hodín pod vplyvom nejakých “veselých” látok. Ale s kapelou toho na cestách zažijeme vždy veľa vtipného a momentálne mi napadá jeden veselý moment, keď si môj klávesák myslel, že si zabudol peňaženku na jednej pumpe. Naozaj mu vypadla na parkovisku na zem, ale nevšimol si, že som mu ju našla a ukryla. V panike už niekde na diaľnici začal hľadať telefónne číslo na konkrétnu pumpu, aby mu peňaženku odložili, ale predbehol ho saxofonista a podával mu svoj mobil s tým, že už sa vytáča číslo ktoré hľadal. Klávesák sa predstavil a vysvetlil človeku v telefóne čo sa mu stalo s peňaženkou. Tam sa ozvalo jedno veľké “Prosííím?!” a klávesák mu to trpezlivo vysvetlil ešte raz. Na to nám saxofonista všetkým v dodávke oznámil, že vytočil číslo nášho nemenovaného speváka, ktorý mal práve skúšku v divadle. Peňaženku sme klávesákovi vrátili, ale táto veselo-trápna príhoda sa s nami, a hlavne s ním, ťahala ešte celý deň.

Viac podobných článkov nájdeš na: www.denzeny.sk