Vybrali sme sa na roadtrip po Slovensku a skončili sme v Taliansku

Bola som pripravená na Oravu, Tatry a východné Slovensko, a skončila som na pláži v Chorvátsku.

Extrémne som sa tešila na tento výlet. Čakalo ma 10 dní na ceste po Slovensku so značkou mamkesk. Rada cestujem a na Slovensku som stále nebola na všetkých miestach, ktoré by som chcela vidieť.

Vyrazili sme v piatok ráno. Akože extrémne ráno, išla som na vlak o 6:33, čo teda naozaj nie je môj čas vstávania, nieto ešte akéhokoľvek pohybu. Okrem toho som deň predtým bola na tradičnej Triad all fans party, takže to nebola žiadna sranda.

Keď som nastupovala do auta, nepoznala som ani chalanov a nevedela som, aký je plán cesty. Po pár minútach som mala pocit, že ich poznám už pár rokov a celý plán bol úžasný v tom, že to nebol plán.

Počas cesty sme stretali ambasádorky značky a riadili našu trasu podľa toho, kde nás zavolali fanúšikovia. Preto sme väčšinou bookovali ubytko približne 2 hodiny pred príchodom, keď sme sa rozhodli, v ktorom meste budeme.

Vyrazili sme z Prievidze a prvý deň sme absolvovali Zvolen a Banskú Bystricu. Vedeli ste, že nad Zvolenom je takýto super hrad? Volá sa Pustý hrad, teda skôr to je už iba zrúcanina, ale má celkom veľkú rozlohu. Samozrejme sme to vyšli autom až hore a som rada, že ma počas toho tripu nečakala žiadna veľká turistika. Chalani sú na tom našťastie kondične podobne ako ja. :)

Vo Zvolene sme mali fajn thajské jedlo (prvýkrát som mala niečo thajské btw) a išli sme do Banskej Bystrice.

Bystrica sa mi fakt páči. Bola som tam asi naposledy na školskom výlete zo základky, ale fakt je to pekné mesto. Vyšľapali sme to aj hore na Hodinovú vežu (to je vrchol mojej fyzickej aktivity) a objavili sme kaviareň Moja srdcovka s obrovským výberom zákuskov a krásnou podlahou.

Deň sme zakončili romantickým západom slnka na Liptovskej mare, a keďže toto bol aj taký mini gastrovýlet, dám vám sem aj tipy, kam sa ísť najesť. Večeru sme mali v Liptovskom Mikuláši v reštaurácií Route 66, ktorú reálne mal týpek v Amerike a celú ju preniesol na Slovensko a vyzerá to tam fakt super. Aj som im chcela dať shout out na Instagrame, ale nemajú účet. :/

Spali sme v najúžasnejšej chatke s totálne premakanými detailami. Raz keď budem veľká, chcem mať takúto chatku a budem ju prenajímať na AirBnb. Strávim tam víkend, vždy, keď sa mi zachce a bude to krásne. Zobudiť sa ráno v lese, ísť sa prejsť k potôčiku a natrhať si lesné jahody. Sen.

Druhý deň sme začali v malej dedinke Podbieľ, kde boli krásne dreveničky, ale trochu mi vadilo, že sú úplne pri ceste, kadiaľ chodilo dosť áut a trocha to stratilo to čaro. Fajn bolo, že v nich reálne bývajú ľudia a bolo vidno, že na svojich príbytkoch makajú a aspoň zbytočne nechátrajú.

Najedli sme sa v Poprade v Hoshi Sushi Poprad, kde som prvýkrát ochutnala Pad Thai a pasujem to medzi moje obľúbené jedlá. Mňam. Chcem ísť do Thajska, len kvôli tomu jedlu.

Z Popradu sme išli do Levoče. Bola som tu už druhýkrát, vždy len na chvíľku, ale mám rada toto mesto. Obzvlášť jednu uličku, ktorá má úplne čarovnú atmosféru. V Levoči sa nám podarilo vidieť aj pravú cigánsku svadbu, a kámo, tie outfity, čo mali ženy na sebe. Veľké veci.

Z Levoče sme išli do Spišskej Novej Vsi na jarmok a poviem vám, že to bolo jedna z tých horších vecí, čo som kedy videla. :D Akoby tam zastal čas 20 rokov dozadu a predávajú sa tam veci, ktoré fakt nechápem, kto si ešte kúpi - od náramkov z chirugickej ocele, arafatiek, po guličkové pištole a mega gýčové záležitosti.

Po tomto zážitku nás čakali príjemnejšie veci a to stretnutie s Andreou Zahurancovou a Patrikom Paulínyim, ktorí nás vzali na Tomášovský výhľad.

Okej, tu sme už trochu museli aj chodiť, ale bola to skôr taká prechádzka a stálo to za to. Na výhľade sme akurát chytili zlatú hodinku a bolo tam naozaj krásne.

Noc sme strávili v Poprade a ráno sme sa vybrali na Spišský hrad. Teda, len sme zastavili pod ním a natočili ho dronom. Sme lenivci, čo vám poviem.

No a po Spiši sme si to namierili do Košíc, kde sme sa stretli s Braňom, ktorý nás vzal na vyhliadkovú vežu Hradová. Bolo to super, vyhliadky mám rada. Najesť sme sa boli, na Braňove odporučenie, v Med Malina, kde nám veľmi chutilo. Boli sme radi, že sme nezvolili košický mainstream.

Výnimočne sme sa ubytovali už poobede, bývali sme pár metrov od Dómu sv. Alžbety. Pobehali sme Hlavnú, Kasárne, chvíľu sme boli v Tabačke a potom sme objavili Kino Úsmev, do ktorého som sa totálne zamilovala. Úžasná atmosféra, pekné prostredie, super večer. Z Úsmevu sme sa už v nálade presúvali do Tabačky, keď sa k nám po ceste pripojil týpek, ktorý bol v oveľa väčšej nálade ako my a po krátkom dobiedzaní na moju otázku "Čo by si chcel?" odpovedal "Vyfajčiť k*k*t!"

Poviem vám, jeden z najsilnejších zážitkov tohto výletu. :D V Tabačke sme sa ho striasli a nakoniec skončili v Colloseu, či čo to bolo a išli spať asi o 3. Poviem vám, milujem Košice. Musím sa tam vrátiť na dlhší čas.

Košice sme zakončili super raňajkami v Raňajkárni Rozprávka a vybrali sa na Morské oko, ktoré som si s opicou veľmi neužila, ale bol tam taký chill. Nebol tam vôbec signál, úplne ticho. Viem si predstaviť to celé obísť dookola a vypnúť.

Pri vode sme zostali a presunuli sme sa k lomu Beňatina, ktorý je takmer na ukrajinských hraniciach a pípali mi sms "Vitajte v Ukrajine". Btw, z tohoto tripu mi prišiel účet 140 € za telefón, z toho asi 40 € dáta v roamingu, takže podozrievam Ukrajinu.

UPDATE: bola to Ukrajina.

Zastavili sme sa ešte v dedinke Ubľa, kde je hraničný prechod do Ukrajiny. Chcem ísť niekedy na trip do Užgorodu, som sa rozhodla.

Na noc sme si objednali ubytko na Zemplínskej šírave (ktorú som mimochodom ani nevidela) a tesne sme sa minuli s Refresher tímom, ktorý tu ukončil Refresher leto. Na ubytku sme mali aj vírivku a bazén a dlho som si myslela, že toto je jediná voda, ktorú za celý trip zažijem.

Ráno sme sa vybrali do najvýchodnejšej obce na Slovensku - Nová Sedlica, kam som sa dosť tešila, lebo je tam chalúpka Dedka Večerníčka. Joj, ale to bol jeden veľký fail. Chalúpka je schátraná, farba je opadaná a vyzerá, že tam už dlho nepobudne. Škoda.

Nachádzali sme sa kúsok od bodu, kde sa spájajú 3 krajiny - Ukrajina, Poľsko a Slovensko a túto informáciu si zapamätajte, neskôr vás z toho vyskúšam.

Z Novej Sedlice sme sa vybrali do Humenného, kde sme mali prekvapivo veľmi dobrú Áziu, odporúčam Taumi Asia Fusion Restaurant. Navštívili sme veľké množstvo super podnikov, reštaurácií a ubytiek, ktoré boli fakt fajn a nikto o nich nevie, lebo sa absolútne neprezentujú na Internete a turisti sa o nich dozvedia často iba náhodou. Mala som chuť všade nechávať vizitku (ktorú ofc nemám), že im budem robiť social. :D

Ďalej sme sa presunuli na Domašu. Toľko vodných nádrží a nikde som sa nekúpala, pretože všade bola jednoducho zima. Buď nám akurát pršalo, alebo bolo po daždi, alebo bolo príliš chladno na kúpanie. Počas prvých dní som si musela kúpiť dlhé nohavice, lebo som si akosi zbalila len kraťase a crop topy na tento roadtrip. Hups.

Z Domaše sme išli na Lom Skrabské, ktorý bol oveľa krajší ako Beňatina. Fakt veľmi pekné miesto.

Odtiaľ sme sa vybrali do Bardejova, ktorý som už dlhšie chcela vidieť. Námestie je fakt krásne, veľmi sa mi tam páčilo, ale poviem vám, tak mŕtve mesto. Boli sme tam aj cez deň aj večer a cítili sme sa tam ako jediní žijúci.

V Bardejove sme spali v milom Penzióne Magura, kde musím extrémne vychváliť recepčnú čašníčku/kuchárku/chyžnú/marketingovú pracovníčku v jednom. Neskutočne milá pani, ktorá úplne žila svojím penziónikom a okrem príkladnej starostlivosti o každého hosťa ešte stíha na svoj FB písať blogy, čo navštíviť v Bardejove. Fakt top.

Z Bardejova sme sa presunuli na Ľubovniansky hrad, tu nám už pršalo fakt, že celý deň, ale dalo sa to ešte zvládnuť a najesť sme sa boli v Kežmarku. Náš pôvodný plán bol Bachledka, kam som sa veľmi tešila, keďže som tam ešte nebola, ale kvôli počasiu sme to zrušili.

Mierili sme do Tatier, plán bol člnkovať sa na Štrbskom plese. Bolo tam absolútne otrasne a keď sme dorazili na Štrbské, tak lialo tak, že sme nevideli na meter pred seba. Sedeli sme v aute, úplna depresia.

Nemôžeme robiť story, nemôžeme pustiť dron, predpoveď počasia na nasledujúce dni je podobná aktuálnej situácii. Tomáš: "Ja to jeb*m, poďme do Chorvátska." V aute bolo pár minút ticho. "Kámo, fakt poďme." Vygooglila som miesta, kam sa dá najrýchlejšie dostať k moru a plán začal naberať reálne kontúry.

Bola streda, trip mal trvať do nedele. Chceli sme vyraziť rovno z Tatier, ale tiež sme sa chceli zastaviť ešte pre Veve, Tomášovu frajerku, a tá mala ráno ešte povinnosti. Tak sme strávili noc v Prievidzi, ráno vyrazili do Bratislavy, najedli sa v Ikei, ja som len behla na pár minút domov, vzala si žabky a fľašu Jägermaistera a vyrazili sme. Nikomu sme nedali vedieť, fanúšikovia mamkesk si stále mysleli, že sme niekde v Tatrách. Nakoniec sme sa pre prvú zastávku rozhodli pre mestečko Trieste v Taliansku.

Funfact: Cesta nám trvala menej ako 5 hodín. O 14:00 sme vychádzali z BA a o 18:45 sme parkovali blízko ubytka v Trieste. Aj na východ mi cesta trvá dlhšie.

Trieste úplne zbožňujem, je to krásne talianske mesto s úžasnou atmosférou. MInulý rok sme sa tam zastavili cestou z Chorvátska na pizzu a odvtedy je to láska. Mali sme super AirBnb, stihli sme magický západ slnka, dali si super cestoviny na večeru a veľa vína a stále sme sa nevedeli spamätať z toho, že sme ešte pred pár hodinami boli v Tatrách.

Na druhý deň sme objavili krásnu kaviareň a mali tie najlepšie croissanty ever s množstvom čokolády. Pravé talianske raňajky, vidno, že mám talianskych predkov, toto by som mohla jesť stále.

Ako správni turisti sme pozreli aj miestne pamiatky a strávili nejaký čas na Castello di San Giusto. Pekné, pekné.

A teraz...pamätáte sa, ako sme boli na cípe Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Tak o pár dní sme boli v okruhu pár kilometrov medzi Slovinskom, Talianskom a Chorvátskom. Neskôr sme sa teda vybrali do Chorvátska, veď sme predsa na roadtripe.

Random sme sa zastavili v mestečku Novigrad, kde boli krásne malebné úzke uličky a dali si rybku na obed. Rybu a víno, samozrejme.

Ubytko sme si zajednali v meste Pula. Poviem vám Airbnb je láska. Do pár minút booknuté, komunikácia super, apartmán fajn, výhľad top a väčšinou za pár EUR. Mám rada, keď služby fungujú tak ako majú.

Takže sme v Pule a vybrali sme sa do národného parku Kamenjak, v ktorom je viacero pláži. Po krátkom chille sme si pozreli ďaľší z nádherných západov slnka, aké vedia byť iba pri mori a vybrali sa do mesta.

V Pule je Koloseum, takže ľudia mi na story písali, že : "jeej, aj ja som bola nedávno v Ríme". Close enough, still pretty.

Úplne najviac som sa tešila, že sa v Pule akurát konal food festival. Ale presne taký, aký mám rada. Žiarovky (žižiky), farebné stuhy, hipsterina, dobrá hudba, milujem to. A keď som si dala tie lievance s bielou čokoládou, tak som reálne skoro plakala z tej atmošky. Ňuňu. Dajte mi žiarovky a nič viac mi netreba.

Na ďalšie ráno sme sa vrátili do toho istého národného parku a zvolili tentokrát inú pláž. Na každom kúsku parku sú pláže a pri každej je bar. Joj, ale také bary, že si tam viem predstaviť stráviť aj týždeň. Drinky, pivo, sedenie pod borovicami, cikády řvou jak krávy, kúsok ďalej krásne čisté more.

Plávajúc v mori sme si len všetci ďakovali za tento spontánny nápad. Fakt som nečakala, že sa tento rok dostanem k moru, a úplne som bola spokojná s bazénom na Šírave.

Niekoľko hodín sme strávili hraním kariet a pitím piva, takto si predstavujem relax. Večer sme sa ešte vrátili najesť späť do mesta, zmenili náš pôvodný plán (Zrče) a vybrali sa domov. Pre obraz, ak ste sa stratili, bola sobota večer.

Cestou sme sa ešte zastavili v Ľjublane v Slovinsku, cca o polnoci. Toto mesto malo taký super vibe, že sa tam ešte chcem určite vrátiť.

Do Bratislavy sme prišli nejak pred 6 ráno, všetkých som uložila u mňa na byte a pár hodín sme sa prespali. Dali sme sa dokopy a vzala som ich na raňajky do Žufane a potom sme sa vybrali ešte na klasickú obhliadku Bratislavy, veď musíme prevetrať ešte dron.

Slavín, hrad, záhrady, všetko dôležité sme pobehali, a keďže sa všetci na druhý deň museli vrátiť do reálneho života, tak sme sa rozlúčili a každý sme sa pobrali domov dospať posledné dni.

Poviem vám, keď som si kúpila prvé tričko od mamkesk, tak by mi vôbec nenapadlo, že zažijem takýto TOP výlet a spoznám tak super ľudí. Stretnúť tak isto "nastavených" ľudí, to sa nedeje každý deň. ❤️

Veľmi veľmi moc ďakujem za túto príležitosť a verím, že sa budeme ešte veľa stretávať. 🙏🏻

A vy všetci - cestujte. Pozrite sa, aké je to jednoduché.

Aj z tripu po Slovensku sa viete dostať do Talianska a Chorvátska. :)

Kežmarok

Bardejov

Nová Sedlica

Košice

Novigrad

Tomášikovský výhľad

Trieste

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
6
Poslať správu
Community & Office manager - blogy sú moje deťátko, som adminkou a zároveň aj sama blogujem. Moje blogy budú väčšinou o dvoch veciach, ktoré milujem - cestovanie a jedlo. Ak čokoľvek potrebujete, neváhajte mi napísať na michaela@refresher.sk. :)

Chceš vedieť, keď Michaela Chrkavá pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.