Veľký Manín a Súľovské skaly

Tieto vrchy nielenže nie sú náročné na výstup, ale je aj pomerne jednoduché sa k nim dostať. Keď som šiel na Veľký Manín či Súľovské skaly, vždy som použil na prepravu vlak. Pri ceste na Veľký Manín som vystúpil v stanici Považská Teplá, odkiaľ som začínal po červenej značke, a potom prešiel na žltú značku. Výstup nie je náročný, a na vrchu sa nachádzajú krásne výhľady, taktiež aj útulňa pre turistov, ktorí by tam chceli prenocovať. Tú som využil aj ja, začínal som v Bytči, odtiaľ som s kamarátmi smeroval na Súľovské skaly a večer sme dorazili na Veľký Manín, kde sme nocovali.

Tentoraz som ale na vrchu nenocoval, rozhodoval som sa pokračovať do dediny Záskalie, kde sa cestou nachádzajú aj pramene, keby mi nestačila moja voda. Pri schádzaní sa mi po pravej strane ukazoval krásny Kostolecký dóm a odtiaľ to už bola do dediny len chvíľka. Mal som na výber. Buď pokračovať smerom na Súľovské skaly, je to dlhšia turistika, spočiatku sa ide po asfaltke, čo nie je veľmi pohodlné, alebo ísť tiež po asfaltke, ale smerom na Považskú Teplú. Ja som si vybral druhú možnosť. Aj kvôli tomu, že som si prvýkrát šiel pozrieť Manínsku tiesňavu. Po jej prejdení je to do stanice Považská Teplá ešte dobrých 40 km, kde som si počkal vlak a šiel domov tak rovno prejdeme k fotografiam.

Na tejto fotografii krásne vidieť hrebeň Lúčanskej Malej Fatry a nižšie sa nachádza aj Kostolecký dóm

Priblížený záber na Malý a Veľký Rozsutec a rovnako vidieť na fotografii Stoh, Chleb, Veľký a Malý Kriváň, Vrch Suchý

Tiež priblížený záber na Veľku Lúku

V lete (nie ako ja v zime) si môžete tiež v pokoji prečítať knižku na Veľkom Maníne s tým, že oproti bude Malý Manín s krásnym výhľadom

Z kopca tiež krásne dovidieť na Súľovské skaly, na ktoré sa presúvame.

K Súľovským skalám som šiel už viackrát, vždy zo stanice Bytča, odtiaľ máte na výber viacero spôsobov, ako pôjdete ďalej. Tí lenivejší si môžu počkať autobus do stanice Súľov, odkiaľ môžu hravo prejsť celý okruh Súľovských skál, alebo sa vyberiete po modrej značke alebo zelenej, kde sa nachádza aj Hlbocký vodopád.

Ja som si prešiel všetky cesty, ale táto posledná bola pre tých lenivejších, počkal som si s priateľkou autobus v Bytči, odkiaľ sme sa za pár minút zviezli do dediny Súľov. Hneď po ruke sú inak potraviny, ak by ste si náhodou pred turistikou nenakúpili, prípadne ak by ste si potrebovali len doplniť zásoby. My sme ale boli pripravení, a rovno sa vybrali po modrej značke. Naše prvé kroky mierili k Zrakovej pyramíde. Cesta trvá približne 25 minút a rozhodne sa to nedá prehliadnuť. Drevená konštrukcia, ktorá sa nachádza na lúke. Po vstúpení dnu do pyramídy sa vám ukáže akoby živý obraz Súľovských skál s dreveným rámom, ktorý vytvára práve zraková pyramída. Super miesto na fotografovanie.

Ďalej sme pokračovali po modrej značke, zelenej a červenej, kde máte na každom kúsku nádherné vyhliadkové miesta na celé okolie, ktoré nebudem rušiť svojimi popiskami. Zastavil by som sa iba pri prvej, v pozadí vidieť Veľký a Malý Manín, o ktorom som písal vyššie.

Keď sme si prešli tento krásny okruh, tak sme na rázcestí Sedlo pod Bradou odbočili po modrej značke smer Hrabové, odkiaľ je to už len kúsok do stanice Bytča, kde sme našu turistiku ukončili.