Neporiadok v izbe, neporiadok v mysli

V predošlých príspevkoch sa dalo všimnúť si, že buď to bolo krátke, alebo sa odbiehalo od témy k téme. Nejako to proste vyšlo. Aj keď som pomýšľal nad tým, že to zmažem, nechávam to. Nebudem to mať už na očiach úplne, no budem si vedieť pozrieť tu cestu, ktorú som prešiel od absolútneho neporiadku v mysli až po to najkrajšie vylustrovanie. Nechám to, alebo to jedného dňa zmažem. O rok, o dva či o tri dni. Alebo to upravím a prepíšem niektoré vety. Uvidíme. Teraz je však podstatná otázka, ako si upracem. Ešte dôležitejšou je odpoveď na túto otázku.

Tak ako v izbe i v mysli mám toho dosť veľa, čo nepotrebujem. Osobne som sa rozhodol si poriadok v hlave robiť postupne s tým, že si dávam dokopy aj izbu.

Izba je miesto, kde spávam, čítam knihy, tvorím. Počas roka v nej už netrávim toľko času, keďže mám prácu, vďaka ktorej veľa cestujem a som preč. No aj ten čas, ktorý v nej trávim, si chcem užívať v peknom a upratanom prostredí. Som si vedomý, že upratanie a doladenie bude ešte nejakú dobu trvať, no už teraz vidím, že som niečo vykonal. A som rád, že som sa do toho pustil. Už len to, že každý deň niečo spravím, aj keď je to len malinká zmena, ma posúva ďalej, a takýmito malými krokmi sa dostávam tam, kam chcem. A tak to funguje nielen v upratovaní, ale aj v budovaní a tvorení niečoho, čo chceme.

Preto je dôležité, aspoň pre mňa, aby som mal poriadok. Občas si aj rozhádžem, ale budú to veci, ktoré mi v danej situácií pomôžu v kreativite. Občas mi aj vo veľkom neporiadku vedia napadnúť skvelé veci, a vďaka tomu si nechám čas na to "rozmaznávanie" toho menej poriadneho ja, lebo aj v tom, čo navonok vyzerá ako veľký neporiadok, sa dá nájsť všeličo zaujímavé.

To isté je i v mysli. Denne cez ňu prejde obrovské množstvo myšlienok, a predsa v tom hurikáne kvitnú aj skvelé nápady. Treba si ich len vedieť uvedomiť, uchopiť, i nechať im príležitosť, aby do nás "kopli".

Obzvlážť v dnešných časoch, keď sa na nás sypú kvantá informácií z každého smeru a je ich doslova každou sekundou viac a viac, je čoraz ťažšie si nenechať zahltiť hlavu nepodstatnými vecami, a udržať sa v pohode, či nebyť v neustálom strese, že mi čosi unikne.

Poznám to z vlastnej skúsenosti. každý deň mi do mailovej schránky príde veľmi veľa správ, a to je zároveň ďalšie miesto, ktoré si chcem upratať, aby som aj tam zbytočne nestrácal čas nepodstatnými vecami a mailami.

Ani si to neuvedomím a tu a tam mi ujde aj pár hodín.

Poznáte to, riešite po telefóne niečo dôležité, a zrazu naskočí jedna správa cez aplikáciu, tu nabehne ďalšia, zrazu neprijatý hovor, tri nové emaily, a sme zahltení. Dostať sa z toho víru je síce jednoduché, stačí mať nad tým kontrolu, no pritom je to tak zložité a ťažké, že nám to ani nepripadá na um, ani si to nepriznáme. Dokonca, v niektorých chvíľach máme aj slabú sebareflexiu a samy seba ukľudňujeme, že to tak vôbec nie je, a že ten telefonát je teraz dôležitý, to odpisovanie na internete všetkým bolo súrne, a môžeme pokračovať až do rána...

Tak ako si mám teda upratať vo svojom živote, aby som nestrácal čas nad nepodstatnými vecami a sústredil sa naozaj na to, čo chcem, čo považujem za neodkladné a dôležité?

Mám si najať človeka, aby mi s tým pomohol? Mám si vyhľadať odborníka, aby mi s tým pomohol?

Otázok by bolo, no odpoveďou, správnou odpoveďou je to, že všetci vieme nájsť odpovede samy u seba. Aj keď vyhľadávame rady u odborníkou v rôznych oblastiach, predsa si vieme pomôcť samy. No pri tom je tak pohodlné násjť si niekoho, aby to za nás spravil. Aby nám upratal izbu, či rovno celý dom. Aby nám naplánoval náš deň od prebudenia až po spánok. V niektorých prípadoch dokonca aj ten spánok. No absolútne si neuvedomujeme, že strácame samých seba. Áno, odborníci nám vedia pomôcť a ukázať správnu cestu za naším osobným poriadkom v živote či domácnosti, no niektorí sa stávame doslova otrokmi závyslými na pomoci druhých. už ani nevieme rozlišovať, čo dokážeme samy a pri akých činnostiach či úlohách potrebujeme pomôcť. Zrazu, z ničoho nič, sa stávame, závyslými.

Tiež som to tak mal. Našťastie som sa pristihol pri tom, že som si už nevyberal až tak ja sám, a zrazu som mal všade okolo seba neporiadok, lebo aj napriek tomu, že som odpovede na otázky poznal, zahlcoval som sa zbytočnými správami na každom kroku, a jednoduché veci som si zbytočne komplikoval a hľadal som všade, čo a ako robiť aj napriek tomu, že som to vedel.

Som spokojnejší, že som si začal upratovať sám. A Ty si na tom ako?

Ďakujem za Tvoj čas, milý čitateľ či čitateľka, ktorý si mi venoval/a.

Prajem pekný čas:)

S pozdravom Freďo.