Vstup tajtrlíka Freďa do Nového Roku 2019

Nový rok, nový mesiac, nové ráno, nový deň, nový začiatok.

Aj takto by sa dalo opísať to, čo práve začínalo. Samozrejme, najskôr tieto tri bábätká musel zobudiť budíček. Ani nie tak Freďa a Najkyho, ako tú najväčšiu spachtošku zo všetkých spachtoškovských tajtrlíkov, Sašku. Ako po väčšinu skorších ranných hodín bol jej budíčkom Freďo. Môžete si pomyslieť, že prebudiť ju je už teraz pre neho ľahké, ba možno ťažké, no ani jeden z týchto výrazov nie je tým správnym. Aj keď mu Saška dala všetky návody na to, ako ju môže prebudiť do nádherného dňa, popri ktorých Fredík počúva i svoje srdiečko, aby ju zobudil sladučko..nič nezabralo. Po každom márnom pokuse mu dá Saška, trdielko tvrdohlaučké, novú metódu budenia o ktorej vie, že už ani tá nebude fungovať a opäť ho "prekvapí" niečím iným...

Nuž, a tak tajtrlíček Fredíček rozmýšľa deň za dňom, ako sa dostať na úroveň, kde bude konečne aspoň o krok vpred.

A teda prišiel nový rok, nový mesiac, nové ráno, nový deň, nový začiatok, a nová možnosť, či doslova príležitosť ako ÚSPEŠNE otvoriť očká nezbedníčke Saške.

Freďuško, tak ako aj v ostatné dni, vstal o čosi skôr, prešiel si svojimi vlastnými tajtrlíkovskými rannými rituálmi, ktoré ho sprevádzajú každý deň už niekoľko rokov a po ich ukončení sa odvážil vzbudiť draka, našu Sašku. No a ako to tentokrát dopadlo? Dá sa povedať, že takmer úspešne. Ale, pravdou je, že skoro sa neráta. Tak by si teda mohol Freďko pomyslieť, že to znovu nedopadlo podľa jeho predstáv. Nenechal sa však odradiť a doprial si ďalšiu možnosť prebudiť Sašulku...

...A? Zobudil ju! Tomu však predchádzalo to, že ju musel nechať spinkať viac, ako jednu hodinu!

A tak sa už aj leňoška jedna nezbednučká mohla tešiť z dlhšieho spánku, ktorý pri Freďuškovi ešte nezažila, nakoľko jej vždy vymyslí program, pri ktorom je nedostatok spánku zárukou. Ale aby neprespala hneď prvý deň v novom roku a v novom mesiaci, vstala už aj ona, a pomaličky štartovala svoje procesory k tomu, aby sa mohli vybrať na sľúbenú vychádzku do prírody.

Tie isté "motory" jej však do mysli vnorili takúto hmlistú a uzimenú predstavu o tom, čo ich čaká a snažila sa prehovoriť svojho krpca Feďa, nech idú len na rýchlejšiu prechádzku kúsok od vyhriateho domčeku na kopčeku. Na to však počuli aj Najkyho, ktorý sa už nevedel dočkať toho, ako sa konečne pôjdu spolu prejsť. Bol už odjakživa veľkým výmyselníkom, rád robil bláznovstvá a dosť často sa hral na to, že nikoho nepočuje, aby vyčkal, kým každého prestane baviť naňho volať. V tom okamihu, ak sa tak stalo, prišla vždy jeho chvíľka. Rozbehol sa a zakaždým do niekoho napálil. Potom si spokojne bežal ďalej a ostatních to po krátkom prvotnom šoku rozosmialo. Je to jednoducho skvelý kamarát a zároveň aj neodmysliteľný člen rodiny.

Krátky opis Najkyho máme za sebou a je na čase pokračovať v tom, ako to celé pokračovalo. Po raňajkách od "šéfkuchára" Freďa, ktorému to v kuchyni ide tak od ruky, že z prác na hlavných chodoch používajú maximálne ako ochutnávača (tam asoň nič nepokazí..pokiaľ teda nedajú na jeho názor), sa išli poobliekať Freďo aj Saška. Najky bol už oblečený, počkal ich, a vyrazili do upršanej krajinky. Ako tak zašli do lesíka, prešli cez nádherný potôčik, vychutnávali si okolie a dýchali svieži a čerstvý vzduch, v sekunde sa dážď zmenil na sneženie. Ten prechod bol tak očarujúci, až všetci traja zatajili dych a vychutnávali si nával krásnych snehových vločiek, ktoré im dopadali priamo na nožteky.

Ten pocit, ktorý zažívali, bol nepopísateľný. Tajomný, no zároveň veľmi kúzelný, ba až rozprávkový. Postupne sa dostávali hlbšie do tohto čarovného a neobyčajného lesa, plného úžasných prekvapení. Pri prvej prestávke na vydýchanie si Saška zmyslela, že vylezie na posed. Poobzerala si výhľad sfotila pár záberov a zišla naspäť. To však ešte nečakala, že Najkýčko má tajný plán. Úloha znela jasne, dostať do jeho hravého sveta aj svojich kamarátov. Začal tým, že zaujal postoj, vzbudil Saškinu pozornosť a hra mohla začať!

Snažil sa dostať jej kolienko do polohy, v ktorom bolo aj druhé. Plán mu však nevyšiel, keď že sa Saška nenechala zastrašiť a preto si zobral na pomoc konárik!

Jedno je isté. Nepočítal s tým, že o drievko príde a tak sa hra s názvom "HONBA ZA KONÁRIKOM" mohla začať. Nech skákal, bežal a vymýšľal taktiky rôzneho typu, nemal to vôbec jednoduché. Proti nemu stála súperka, ktorá mala mnoho overených trikov a ťahov, a tak to bol naozaj zaujímavý "pretek" o drievko. To však ešte netušili, že sa k nim pridá aj tretí člen výpravy. Kúsok konáriku bol každú chvíľku u niekoho iného. Pozabávali sa, no bol tu čas pokračovať ďalej. Ako pribúdala nadmorská výška i cesta hlbšie do lesa, postupne ich príroda obdarovávala odkrývaním čoraz viac zahalenej krajinky do bielej prikrývky.

To, čo ich však moc nepotešilo, bol ako inak, neporiadok po tvoroch, ktoré už veľmi dlhú dobu čoraz viac zanedbávajú a čím ďalej, tým viac si nevážia našu Matičku Zem.

Toto je kúsok toho, čo tu po sebe zanechal jeden, či viaceré tvory, ktorý sa nazvali ľuďmi.

Ešte smutnejšie je to, že pod bielou perinkou, ktorá na toto zimné obdobie zasypala okolie, sa nachádza o dosť viac odpadkov rôzneho typu.

Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý sa partia týchto troch kamarátov snaží prejsť na iný štýl bytia. Cieľom a úlohou zároveň je to, aby neprodukovali toľko odpadu oni sami. Dopredu vedia, že to nebude tak ľahké, ale to, čo vedia, je jasné! Idú do toho naplno!!

Minimálne určitým málom prispeli k tomu, že nie sú takými neposlušníkmi, po akých ostáva krásna príroda minulosťou a doslova odpadkovým košom. Aspoň to, čo si so sebou berú na vychádzky, si dávajú buď naspäť do vreciek či batôžkov, alebo to po ceste dajú do odpadkového vreca.

Ich výprava pokračovala ďalej a v objavovaní tohto tajuplného sveta pokračovali ďalšími krokmi. Dostali sa cez kyslučký priechod až k bráne do tajomnej komnaty.

Čo sa im pri tejto bráne prihodilo?

Zastavili sa, rozhliadli sa po okolí a zistili, že v tej tajomnej komnate už dávno sú. Boli za to vďační, a všímali si každý jeden detail.

Toto sa v ich svete už vidí málokedy. Aj preto sú radi, že sa im to darí stále väčšmi a väčšmi.

Hmla, ktorá bola prítomná všade naokolo dodávala celej výprave ešte mohutnejšie čaro a krásu.

A tak, uradostení, spokojní, naplnení a usmiati kráčali títo traja nezbedníčkovia pomaličky domov, kde sa všetci ohriali, napapali a šli si oddýchnuť.

Bol to nádherný deň plný krásnych zážitkov, kde im práve naša príroda ku koncu dňa dopomohla ku sladkému a pokojnému spánku.:)